Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: V. W., nar. XX. marca XXXX, bytom T. mieru XXXX/XX, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 580 325 6569 0 zo dňa 28. apríla 2021, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. 580 325 6569 0 zo dňa 28.04.2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 580 325 6569 0 zo dňa 04.01.2021 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 25. novembra 2020, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 27. novembra 2020, požiadal o priznanie starobného dôchodku od 25. novembra 2020.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie Rozhodnutím č. 580 325 6569 0 zo dňa 4. januára 2021 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“) o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku rozhodla tak, že podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) priznala žalobcovi od 25. novembra 2020 starobný dôchodok v sume 298,20 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že dôchodkový vek žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov a ôsmych kalendárnych mesiacov dňa 25. novembra 2020. K 25. novembru 2020 žalobca získal 9 861 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis bol uvedený v priloženom Osobnom liste dôchodkového poistenia. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to 27 rokov a 6 dní dôchodkového poistenia, čím žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku žalobcu bola určená podľa Zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Následne prvostupňový orgán verejnej správy uviedol spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku.

3. Žalobca podľa prvostupňového orgánu verejnej správy nezískal najmenej 30 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, preto nespĺňa jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Zbierke svojich rozhodnutí neuverejnil zovšeobecnený právny názor pre započítanie doby služby tým poistencom, ktorým sa nezachováva znížený dôchodkový vek z dôvodu nezískania potrebného obdobia služobného pomeru za účelom aplikácie § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Právne predpisy Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Preto podľa a čl. 154c je potrebné pre zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) aplikovať o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. (ďalej len „“). U tých poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré od dovŕšenia dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení plnia funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, sa na určenie sumy starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení započítava doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov a suma starobného dôchodku sa znižuje podľa o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku za celé roky. Výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Podľa Potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 18. apríla 2011 a 22. mája 2013 bol žalobcovi priznaný od 1. januára 1998 príspevok za službu, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na nárok na tento príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, bola zhodnotená doba služby: náhradná vojenská služba od 1. októbra 1978 do 28. februára 1979 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1. marca 1979 do 31. decembra 1997 v I. kategórii funkcií. Pretože žalobca získal menej ako 20 rokov doby služby v I. kategórii funkcií a služobný pomer žalobcu netrval do 31. decembra 1999, žalobca nemá nárok na zníženie dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení, podľa a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a aplikáciu započítaním doby služobného pomeru. Pretože bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok za dobu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné podľa prvostupňového orgánu verejnej správy zhodnotiť dobu služby za nárok na starobný dôchodok.

4. Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy v zákonnej lehote dňa 16. marca 2021 odvolanie z dôvodu, že žalobcovi nebola započítaná doba náhradnej vojenskej služby a služby príslušníka Policajného zboru od 30. septembra 1978 do 31. decembra 1997, v dôsledku čoho považuje žalobca výpočet výšky starobného dôchodku za nesprávny. Žalobca službou v Policajnom zbore nezískal nárok na výsluhový dôchodok, keďže jeho služobný pomer skončil dňa 31. decembra 1997 v čase, keď právny poriadok pojem výsluhový dôchodok nepoznal. Do doby dôchodkového poistenia je potrebné podľa žalobcu započítať aj dobu, ktorá bola zhodnotená na účely výsluhového príspevku a v nej dosiahnuté hrubé zárobky. Tým, že Sociálna poisťovňa, ústredie vylúčila obdobie náhradnej vojenskej služby žalobcu a výkon služby v Policajnom zbore a nezohľadnila ho ako obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, žalobca bol podľa jeho názoru rozhodnutím v rozpore so zákonom úmyselne poškodený.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 580 325 6569 0 zo dňa 28. apríla 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a priloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny. Žalovaný následne zhrnul priebeh konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a podstatný obsah odvolaním napadnutého rozhodnutia, pričom k odvolacej námietke žalobcu, ktorou žalobca namietal nezhodnotenie obdobia vykonávania náhradnej vojenskej služby a služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 30. septembra 1978 do 31. decembra 1997, uviedol, že nie je dôvodná. Svoj názor odôvodnil tým, že zásady hodnotenia doby výkonu služobného pomeru a hrubých zárobkov dosiahnutých počas jeho trvania sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórií funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Pretože žalobca získal dobu služby v takom rozsahu, že mu vznikol nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a ktorého je aj poberateľom, pri hodnotení doby služby na nárok na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení a postupom určenia sumy podľa tak, ako žalobca v odvolaní žiadal, by bolo podľa žalovaného možné iba splnením všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok, a to predovšetkým podmienky splnenia zníženého dôchodkového veku. Túto podmienku žalobca nesplnil ani podľa a ani podľa a Následne žalovaný doslovne prevzal argumentáciu prvostupňového orgánu verejnej správy v odvolaním napadnutom rozhodnutí a skonštatoval, že suma starobného dôchodku žalobcu bola vypočítaná správne a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalobca v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok alebo dôvod na vykonanie zmeny výpočtu sumy starobného dôchodku. Vzhľadom na uvedené dospel žalovaný k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.

Žaloba

6. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V žalobe uviedol, že službou v Policajnom zbore nezískal nárok na riadny výsluhový dôchodok, keďže jeho služobný pomer skončil dňa 31. decembra 1997. Žalobcovi bol na základe Rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p. SPC-32.466/6-98 zo dňa 6. februára 1998 priznaný príspevok za službu od 1. januára 1998 podľa a o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca poukázal na ustanovenie Zákona o sociálnom poistení s tým, že podľa sa príspevky za službu považujú za výsluhový dôchodok. Nejedná sa o výsluhový dôchodok podľa a nasl. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že cieľom zákona bolo zabezpečiť ďalšie poskytovanie dávok výsluhového zabezpečenia policajtov, ktoré nepozná a ktoré neprevzal z predchádzajúcich právnych predpisov. Danému záveru nasvedčujú aj prechodné ustanovenia a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorých sa príspevok za službu považoval za výsluhový príspevok. Príspevok za službu a výsluhový príspevok vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku podľa , pričom za výsluhový dôchodok sa považuje len na účely trvania nároku na dávky výsluhového zabezpečenia. Podľa žalobcu je spornou otázka, či pre výpočet starobného dôchodku je rozhodujúcou dobou aj doba výkonu náhradnej vojenskej služby a služby žalobcu v Policajnom zbore od 30. augusta 1978 do 31. decembra 1997. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky príspevok za službu podľa alebo výsluhový príspevok podľa nie sú rovnocenné výsluhovému dôchodku podľa a nasl. , iba sa za výsluhový dôchodok považujú. Sociálna poisťovňa uvedenú ustálenú súdnu prax nerešpektuje a dobu výkonu služby žalobcu vylúčila z obdobia poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby vydané rozhodnutia zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca uvádza totožné námietky ako v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiaval právneho posúdenia nároku žalobcu vo veci priznania starobného dôchodku v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy a v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného a doslovne zopakoval argumentáciu uvedenú v predmetných rozhodnutiach. Žalovaný žiadal správny súd, aby vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobca nevyužil svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného k žalobe repliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu ( ), pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle , nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle až e), pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobca v žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení k žalobe rovnako nežiadal, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie. V súlade s správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 11. mája 2022 a verejne vyhlásil rozsudok dňa 7. júna 2022.

11. Podľa , (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

13. Podľa , (1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

14. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa a , (1) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne.

(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

17. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

18. Podľa , o sociálnom poistení (ďalej len „“) (1) obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa. (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Poznámka: Osobitným predpisom podľa odkazu 2) je o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. (6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie; to neplatí pre obdobie podľa a . (7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. (10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

19. Podľa , o sociálnom poistení (1) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

20. Podľa , o sociálnom poistení (1) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

21. Podľa o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

23. Podľa článku 33. o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (vyhlásený v Zbierke ) 1. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. 2. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

24. Podľa článku 2 ods. 2 SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

25. Podľa článku 154c SR (1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. (2) Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.

26. Podľa článku 39 ods. 1 SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

27. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok vo výške 298,20 Eur mesačne. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože pre účely výpočtu starobného dôchodku mu nebolo zohľadnené obdobie náhradnej vojenskej služby a obdobie služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.

28. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa a prílohy č. 3a dovŕšením 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov (25. novembra 2020). Nebolo sporné ani to, že žalobca je od 01.01.1998 poberateľom príspevku za službu, pre účely ktorého bola žalobcovi zhodnotená doba služby nasledovne: náhradná vojenská služba od 01.10.1978 do 28.02.1979 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.03.1979 do 31.12.1997 v I. kategórii funkcií.

29. Z Rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, Bratislava ČpSPC-32.466/6-98 zo dňa 06.02.1998 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný od 01.01.1998 príspevok za službu podľa a 120 , pričom na určenie priznaného príspevku za službu bola žalobcovi zhodnotená (započítaná) doba služby v ozbrojených silách od 18. roku veku, t. j. 19 rokov, ku dňu skončenia služobného pomeru (spolu s dobou základnej vojenskej služby). Podľa Oznámenia Ministerstva vnútra SR z 18.04.2011 žalobcovi bola pre účely príspevku za službu zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 01.10.1998 do 28.02.1979 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.03.1979 do 31.12.1997 v I. kategórii funkcií, pričom od 01.07.2002 sa príspevok za službu podľa považuje za výsluhový dôchodok.

30. Žalobca sa podanou žiadosťou o starobný dôchodok nedomáhal od Sociálnej poisťovne priznania starobného dôchodku z dôvodu zníženia dôchodkového veku, ale žiadal, aby mu bol priznaný starobný dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov, t. j. od 25. novembra 2020. Podľa Osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu prvostupňového rozhodnutia

orgánu verejnej správy č. 580 325 6569 0 zo 04.01.2021, Sociálna poisťovňa eviduje obdobie dôchodkového poistenia u žalobcu do vzniku nároku na dôchodok v rozsahu 9 861 dní, t.j. 27 rokov a 6 dní obdobia dôchodkového poistenia. Spornou bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely príspevku za službu do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia uplatneného nároku žalobcu na starobný dôchodok.

31. Žalobca v správnej žalobe v podstate namietal, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku a pri určení jeho výšky nebola zohľadnená doba zhodnotená pre účely príspevku za službu do obdobia dôchodkového poistenia s odôvodnením, že žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok za dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto nie je možné zhodnotiť dobu služby na nárok na starobný dôchodok (s poukazom na § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne skonštatoval, že z dôvodu, že účastník konania (žalobca) získal menej ako 20 rokov služby v I. kategórii funkcií a jeho služobný pomer netrval do 31.12.1999, nemá nárok na zníženie dôchodkového veku podľa a podľa a a aplikáciu č. 128 do započítaním doby služobného pomeru. Ďalej vyslovil názor, že pretože žalobca získal dobu služby v takom rozsahu, že mu vznikol nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a ktorého je aj poberateľom, pri hodnotení doby služby na nárok na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení a postupom určenia sumy podľa článku 33 č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach tak, ako účastník vo svojom odvolaní žiada, by bolo možné iba splnením všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok, a to predovšetkým podmienky splnenia zníženého dôchodkového veku. Túto podmienku účastník konania podľa žalovaného nesplnil ani podľa ani podľa a Tieto závery žalovaného sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto správny súd námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú.

32. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy) vyplýva, že vylúčenie doby trvania služobného pomeru policajta a náhradnej vojenskej služby orgány verejnej správy odôvodnili ustanovením § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení a skutočnosťou, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (týmto osobitným predpisom je v zmysle odkazu 2/ ) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny voja a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (týmto osobitným predpisom podľa odkazu 2/ je ) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa Zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú do 31.12.2023.

33. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vykonával službu v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií od 01.03.1979 do 31.12.1997 a do I. kategórie funkcií mal zaradenú aj náhradnú vojenskú službu od 01.10.1978 do 28.02.1979 (spolu v rozsahu 19 rokov 97 dní) podľa Potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 22.05.2013 a od 01.01.1998 mu bol priznaný príspevok za službu podľa a (Rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 06.02.1998).

34. Podľa prechodného ustanovenia príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa až 122 a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 0,2 % tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky, ktoré bol priznané po 31.12.1996.

35. Z uvedeného vyplýva, že príspevok za službu nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa Naďalej zostáva príspevkom za službu podľa a za výsluhový dôchodok podľa sa iba považuje, a to najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov a jej výplatu. Žalobca nevykonával službu policajta po 30.06.2002 a nevznikol mu nárok na výsluhový dôchodok podľa Keďže príspevok za službu sa za výsluhový dôchodok iba považuje, názor žalovaného, že „obdobie výkonu služby žalobca získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok/dôchodok“, je nesprávny. Z tohto dôvodu je nesprávny i jeho záver, že „obdobie výkonu služby nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia v súlade s a “

36. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na zovšeobecnený právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozhodnutí č. R 55/2011 zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR: „Pri určení starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené pre účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovanú za výsluhový dôchodok.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.10.2009).

37. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, že žalobca nemá nárok na zníženie dôchodkového veku podľa , táto argumentácia je irelevantná, keďže žalobca požiadal o starobný dôchodok až po dovŕšení dôchodkového veku podľa a prílohy č. 3a , t. j. ku dňu 25. novembra 2020. Podmieňovanie aplikácie č. 128 pri rozhodovaní o uplatnení nároku na starobný dôchodok žalobcu splnením podmienky pre zníženie dôchodkového veku nemá oporu v platnej právnej úprave.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) v preskúmavanom prípade nesprávne právne posúdili žalobcom uplatnený nárok na priznanie starobného dôchodku, keď nezhodnotili žalobcovi dobu služby zohľadnenú pre účely príspevku za službu, pričom postupovali v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR tak, ako to dôvodne v žalobe namietal žalobca, a preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy s poukazom na v spojení s zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

39. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy pre posúdenie nároku na starobný dôchodok žalobcu zohľadniť nielen obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale aj obdobie služby, t. j. obdobie získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a to v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a správnych súdov, v zmysle ktorej po zistení teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby policajta, vrátane náhradnej vojenskej služby, je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 č. 128. Orgán verejnej správy rozhodujúci o predmetnom nároku žalobcu bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.

40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).