Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/114/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti Š., nar. XX.X.XXXX, a U., nar. XX.X.XXXX M., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov Š. M., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, N., t. č. Š. X, M., U. M.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, N., o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

1. Súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 10.8.2016 č. k. 10P/42/2010-47 v časti výživného tak, že vyživovacia povinnosť otca na mal. Š. sa zvyšuje zo sumy 50 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne a na mal. U. sa zvyšuje zo sumy 50 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne s účinnosťou od 1.12. 2016. 2. Zameškané výživné za obdobie od 1.12.2016 do 6.6.2017 vo výške 720 eur povoľuje súd otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. 3. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Matka v konaní uviedla, že žiada, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti Š. 150 eur a U. 150 eur mesačne od 01.12.2016 na tom základe, že v decembri 2016 otec opustil spoločnú domácnosť a do odchodu na túto prispieval tak, že kupoval všetku stravu, prispieval na elektriku, vodné stočné, a teda platil všetky výdavky spojené s bývaním. Určené výživné platí riadne a od odchodu okrem bežného výživného na deti inak neprispieva ani ich nenavštevuje. S deťmi žije sama. Nemá žiadny príjem, poberá iba rodinné prídavky 44 eur a výživné. Maloletý Š. navštevuje jasle a od januára, kedy dovŕšil tri roky, platí sama 330 eur mesačne. Do januára toto platila z rodičovského príspevku, ktorý jej skončil dovŕšením veku troch rokov mal. Š.. Mal. U. navštevuje dvakrát týždenne škôlku v Bratislave, kde platí 6,50 eur mesačne. Tento výdavok v čase posledného rozhodnutia nebol. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Maloletý U. je autista a v okolí bydliska nemá možnosť mu zabezpečiť škôlku a mal. Š. má takisto zdravotné problémy, nerozpráva, často sa hnevá a navštevuje s ním psychológa. Vzhľadom na tieto okolnosti má problém nájsť si zamestnanie. Maloletý U. chodí dvakrát mesačne do Trnavy na terapie a obe deti navštevujú logopéda, teda aj s prihliadnutím na časté návštevy lekárov a zdravotný stav detí je problém zamestnanie si nájsť. S deťmi je odkázaná na auto a otec detí si ich auto zobral. Používa teda auto požičané od rodičov. Nesúhlasila s výživným 100 eur na dieťa, stále je bez práce, je pravda, že

chcú s bývalým manželom predať dom v Cíferi, chce ísť bývať do Košíc, kde má rodičov a svoju rodinu. Poukázala na to, že v ZF Trnava ukončil otec pracovný pomer dobrovoľne a tu mal príjem vyšší.

4.Otec s návrhom súhlasil sčasti. Uviedol, že dosahuje zárobok 670 eur mesačne, je ochotný platiť výživné 100 eur na každé dieťa. V decembri 2016 opustil spoločnú domácnosť, zamestnal sa v spoločnosti US Steel Košice. Má skoliózu a epilepsiu, mesačne platí na lieky 10 eur. Nájomné platí 300 eur mesačne, internet 18 eur, strava 160 eur, doprava 20 eur mesačne, cvičenie na skoliózu 35 eur mesačne, PHM do auta 30 eur. Pri návštevách detí im kupuje veci asi za 30 eur, telefón 20 eur. Výdavky sa manželke znížia, pretože príde s deťmi bývať do Košíc.

5.Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť, výživné zvýšiť primerane možnostiam a schopnostiam otca.

6. Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 121 rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Pre rozhodnutie o zmene výšky výživného sa má jednať o zmenu zásadnú a trvalú, resp. dlhodobú. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné porovnať okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,

zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

7.V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Okresného súdu Trnava zo dňa 10.8.2016 č. k. 10P/42/2010-47, keď výška výživného bola určená sumou 50 eur mesačne na každé dieťa, v konaní došlo k uzavretiu dohody rodičov. Matka poberala rodičovský príspevok, otec mal príjem cca 793 eur mesačne. V súčasnej dobe matka nemá príjem, stará sa o deti, ktoré majú zdravotné problémy, a teda má sťaženú možnosť nájsť si zamestnanie. Otec má príjem 670 eur mesačne, u otca je však potrebné vychádzať z príjmu, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa ZF Slovakia a.s., kde ukončil pracovný pomer dobrovoľne, a teda vzdal sa výhodnejšieho zamestnania a príjmu, tu dosahoval zárobok 839 eur mesačne. Pokiaľ otec poukazuje na skutočnosť, že bude matke vypomáhať pri starostlivosti o deti, keď sa táto s deťmi presťahuje do Košíc po predaji domu, na túto skutočnosť aktuálne nemožno prihliadať, nakoľko pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia a v súčasnosti žije matka s deťmi sama v mieste bydliska. Matka má zvýšené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o obe maloleté deti, týmto zabezpečuje i osobnú starostlivosť. K poslednej úprave pomerov došlo v r. 2016, teda uplynulo krátke časové obdobie. Od tejto úpravy však došlo k zmene pomerov v tom smere, že deti navštevujú /aj keď nie obe denne/ predškolské zariadenia, a to aj mimo miesta bydliska, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Matka vzhľadom na tieto skutočnosti a tiež ďalšie návštevy lekárov v súvislosti so zdravotným stavom detí má sťaženú možnosť uplatniť sa na pracovnom trhu. V čase poslednej úpravy výživného rodičia žili v spoločnej domácnosti, náklady ktorej pokrýval otec. Tento sa v decembri 2016 zo spoločnej domácnosti odsťahoval, a teda v tomto smere došlo k zásadnej zmene pomerov, keď tieto náklady má znášať výlučne matka, ktorá sa sama stará o obe maloleté deti a osobnou starostlivosťou čiastočne pokrýva i svoju vyživovaciu povinnosť. V danom prípade je nesporné, že od poslednej úpravy výživného objektívne došlo k podstatnej zmene pomerov vyššie uvedenými okolnosťami. Pokiaľ aj otec čiastočne pokrýva náklady detí počas stretnutia alebo platením telefónu, nejedná sa o takú pravidelnú a dostatočnú čiastku, ktorá by slúžila na pokrytie nákladov maloletých detí. Ako už bolo uvedené, rodičia sú povinní počínať si tak, aby maloleté dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň ako samotní rodičia. V danom prípade skutočnosť, že matka nemá zamestnanie a príjem, nemôže byť vzhľadom na okolnosti /zdravotný stav detí/ na jej ťarchu, matka zabezpečuje starostlivosť o deti nepomerne vo väčšom rozsahu ako u detí zdravých, a teda čiastočne sa potom prenáša zvýšená vyživovacia povinnosť na otca /ktorý nemá iné vyživovacie povinnosti/. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je potrebné predovšetkým prihliadať na použitie valorizačnej klauzuly a zmenu na strane oprávnenej osoby - maloletého viac ako u povinných osôb. Výška obvyklého výživného vo veku maloletého má predstavovať 20-25% príjmu povinnej osoby. Súd v tomto rozpätí určil výživné s prihliadnutím na možnosti otca po zohľadnení jeho príjmu /ktorý dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde sa zamestnania dobrovoľne vzdal/ tak, aby rozhodnutie bolo

vykonateľné. Otec sám navrhol výšku výživného 100 eur, súd určil len o niečo vyššie výživné. Výživné súd zvýšil od odchodu otca zo spoločnej domácnosti, kedy došlo k zmene pomerov a zameškané výživné do rozhodnutia vo veci povolil otcovi splácať. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Určené výživné považoval za primerané potrebám maloletých detí a možnostiam otca. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil skutočnosť, že do budúcnosti budú potreby maloletých detí rásť a je predpoklad zvyšovania výživného.

8.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.