Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-90-2016.pdf
PDF · 99.58 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/90/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov pred sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. Z., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, pochádzajúcu z matky J. Z., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, Y., právne zastúpenej JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov a otca B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Mení v rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 38C/157/2009-36 zo dňa 08.01.2010 výšku výživného tak, že:
II. Zvyšuje výživné zo strany otca pre M.. Z. Z., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 90,00 Eur mesačne na sumu 125,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 30.11.2016, opakovane do budúcna.
III. Dlžné výživné za obdobie od 30.11.2016 do 31.05.2017 pre mal. Z. Z., G.. XX.XX.XXXX vo výške 176,17 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 15 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.11.2016 domáhala zvýšenia výživného pre maloletú Viktóriu zo strany jej otca zo sumy 90 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom 30.11.2016. Návrh odôvodnila tým, že v čase poslednej úpravy mala maloletá Viktória 5 rokov, a teda náklady spojené s jej výchovou sa podstatne zvýšili. V súčasnosti je žiakom 6. triedy základnej školy. Má viacero záujmových aktivít ako literárno-dramatický krúžok, mažoretky, zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby a podobne.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 06.06.2016 navrhol zvýšiť výživné na sumu 110 eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník vo svojej správne o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 01.03.2017 navrhol zvýšiť výživné zo strany otca podľa jeho zárobkových možností a schopností.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
5. Maloletá Viktória pochádza zo vzťahu rodičov B. Z., G.. XX.XX.XXXX a J. Z., G.. XX.XX.XXXX, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 38C/157/2009 - 36 zo dňa 08.04.2010. Maloletá Viktória bola zverená do osobnej starostlivosti matky, zároveň bola určená vyživovacia povinnosť zo strany otca vo výške 90 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2010. V čase poslednej úpravy mala maloletá Viktória 4 roky, bola v predškolskom veku. Otec bol zamestnaný v spoločnosti A., A..P..U.. s príjmom za obdobie od januára do septembra 2009 vo výške 639,50 eur. Matka bola zamestnaná v Č. U. K., Q..A.., pobočka Prešov s mesačnou mzdou vo výške 441 eur.
6. V súčasnosti je maloletá Viktória žiačkou 6. triedy základnej školy. Medzi jej pravidelné mesačné výdavky patrí strava 24 eur, mobil 4 eur, športový krúžok 5 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá Viktória má 12 rokov, má matka zvýšené výdavky na zabezpečenie jej oblečenia, obuvi, hygienických a kozmetických potrieb, vreckového. Dieťa navštevuje voľnočasové aktivity (tvorivé dielne, mažoretky, herectvo, športový krúžok), za ktorý matka platí 5 eur mesačne. V súvislosti so začatím školského roka má matka nepravidelné výdavky na zabezpečenie poplatkov ZRPŠ, školských výletov.
7. Otec sa na starostlivosti o dieťa podieľa platením bežného výživného vo výške 90 eur, nad rámec neprispieva. S dieťaťom sa stretáva pravidelne každý druhý víkend.
8. Matka s dieťaťom žije v jednoizbovom byte, za ktorý platí úhradu za užívanie bytu vo výške 270 eur. Pracuje na daňovom úrade s priemerným mesačným zárobkom vo výške 535,08 eur. Mesačne platní hypotekárny úver z dôvodu, že počas manželstva s otcom maloletej Viktórie rodičia matky darovali rodičovský dom do podielového spoluvlastníctva. Hypotekárny úver spláca mesačnou splátkou 45 eur. Medzi jej ďalšie pravidelné platby patria výdavky na zabezpečenie stravy, oblečenia, obuvi.
9. Otec maloletej Viktórie uzatvoril dňa 06.02.2012 manželstvo s O. Y., s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Pribudli mu dve vyživovacie povinnosti voči maloletému Š., G.. XX.XX.XXXX a maloletému B., G.. XX.XX.XXXX. Deti navštevujú materskú školu, rodičia im pravidelne platia stravu, poplatok v súvislosti s návštevou materskej školy. Žije v trojizbovom byte, ktorý je v spoluvlastníctve s jeho súčasnou manželkou. Medzi jeho pravidelné mesačné výdavky patrí 220 eur hypotéka, ktorú spláca z dôvodu kúpy bytu, v ktorom žijú, mobil 20 eur, 103 eur úhrady za užívanie bytu, 29 eur elektrina, 6 eur plyn, rozhlas a TV 4,64 eur. Platí Wüstrenrot životnú poistku 29,06 eur. Otec dieťaťa je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Citroën Berlingo, pričom uviedol, že jeho pravidelné mesačné výdavky na benzín predstavujú 150 eur. S dcérou sa stretáva pravidelne každý druhý víkend.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zmeny pomerov ako podporu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je trvalá a výrazná zmena okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa a jeho nástup do školy vyššieho stupňa, zvýšenie, alebo zníženie zárobkov niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
17. Dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti môžu byť len okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom a dlhodobo prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri posudzovaní zmeny pomerov sa musia súdy vyporiadať tak so zmenou odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, ako aj so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča (§ 75 ods. 1 veta 1. Zákona o rodine). V oboch prípadoch musí byť tvrdená zmena pomerov aj preukázaná. Nie je možné rozhodnúť o zmene výšky výživného na mal. dieťa len na základe tvrdenia niektorého z účastníkov. Tak ako bolo už konštatované, musí sa jednať o zmenu, ktorá nemá len krátkodobý prechodný charakter, resp. ktorá sa výrazným spôsobom neprejaví na celkovej výške nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb mal. detí, či schopností, možností a majetkových pomerov povinného.
18. Dôvodom pre zmenu výšky výživného je aj vývoj, t. j. spravidla nárast životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Takýto vývoj životných nákladov, ktorý existuje ako objektívna okolnosť, môže aj sama o sebe odôvodniť zmenu výšky výživného. Musí sa však jednať o zmenu životných nákladov podstatným spôsobom. To je spravidla spojené s uplynutím dlhšej doby od vyhlásenia predchádzajúceho rozhodnutia v spojením s nárastom miery inflácie, cien spotrebného koša, resp. iných právne významných ekonomických ukazovateľov.
19. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
20. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
21. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Viktóriu zo sumy 90 eur mesačne na sumu 125 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, to je 30.11.2016. Súd zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k právne významnej zmene pomerov na strane mal. Viktórie, ktorá v čase poslednej úpravy bola v predškolskom veku, navštevovala materskú školu, v súčasnosti navštevuje 6. ročník základnej školy, a teda jej výdavky sa výrazne niekoľkonásobne zvýšili v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou na druhom stupni (štúdium, voľnočasové aktivity, oblečenie,
obuv, drogéria, kozmetika). Zmenila sa štruktúra jej výdavkov vo vzťahu k poslednej úprave ako aj štruktúra výdavkov v súvislosti so záujmovými aktivitami, ktoré je potrebné aj spolu s nárastom životných nákladov premietnuť do výšky výživného. Je nevyhnutné prihliadnuť aj na všeobecný nárast cien oproti poslednej úprave, keďže od poslednej úpravy uplynulo 7 rokov. Súd konštatuje podstatnú relevantnú zmenu pomerov na strane dieťaťa oproti poslednej úprave.
22. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb dieťaťa. Zároveň súd prihliadol na osobnú starostlivosť matky o dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné, ako ho súd určil, je primerané a otec ním môže prispievať na výživu mal. Viktórie. Pokiaľ ide o pomery na strane matky v súčasnosti je zamestnaná ako administratívna pracovníčka Y. P. A. s priemerným mesačným príjmom za obdobie od 02/2016 do 01/2017 vo výške 535,08 eur. Matka okrem maloletej Viktórie nemá inú vyživovaciu povinnosť, žije s maloletou v spoločnej domácnosti a vykonáva osobnú starostlivosť. Aj napriek tomu, že sa zvýšil jej čistý mesačný príjem oproti poslednej úprave /matka bola zamestnaná v Československej obchodnej banke, a.s., pobočka Prešov s mesačnou mzdou vo výške 441 eur/ súd konštatuje, že zároveň musí zabezpečovať na rozdiel od otca osobnú starostlivosť. Rovnakou súd prihliadol na všeobecný nárast cien oproti poslednej úprave (náklady na domácnosť, stravu, zabezpečenie potrieb pre dieťa v súvislosti so školskou dochádzkou, voľnočasovými aktivitami).
23. Pokiaľ ide o pomery na strane otca súd konštatuje, že jeho príjem sa zvýšil oproti poslednej úprave, nakoľko v súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti A., A..P..U.. s priemernou čistou mzdou za obdobie od 01/2016 do 12/2016 vo výške 794,80 eur, pričom v čase poslednej úpravy jeho príjem predstavoval v spoločnosti A., s.r.o. s príjmom za obdobie od januára do septembra 2009 vo výške 639,50 eur. Otcovi v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Š., G.. XX.XX.XXXX a k mal. B., G.. XX.XX.XXXX, s ich matkou uzavrel manželstvo dňa 02.06.2012. Spoločne žijú v trojizbovom byte, ktorý je v ich spoluvlastníctve. Podľa jeho tvrdenia si kúpili do vlastníctva byt, ktorý financoval z hypotekárneho, ktorý spláca v splátkach 220 eur. I keď si otec zabezpečil uvedeným úverom bývanie, súd s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine podľa ktorého, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, musí konštatovať, že takúto plátku /220 eur mesačne/ vzhľadom na zárobok otca a jeho vyživovacie povinnosti nemožno zohľadniť v celom rozsahu ako nevyhnutnú. Otec si musí byť vedomý toho, že náklady na maloleté deti sa zvyšujú s pribúdajúcim vekom, jeho prípravou na budúce povolanie a ďalšími nevyhnutnými nákladmi. Preto aj nevyhnutné náklady na bývanie musia byť primerané jeho príjmu a vyživovacím povinnostiam, a nie naopak prispôsobovať výšku výživného k jeho nákladom, ktoré vynakladá na úver. Preto ani ťaživejšie osobné, sociálne a ekonomické pomery ho bez ďalšieho nemôže zbaviť zodpovednosti výživného na maloletú Viktóriu v potrebnom rozsahu. Napokon súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku otca ohľadne pomerov matky, ktorá má vlastniť rodinný dom vo Finticiach. Podľa jej vyjadrenia ide o rodičmi darovaný dom, s tým že po rozvode manželstva, musela otca Viktórie vyplatiť, z uvedeného dôvodu spláca hypotekárny úver v výške 6.000 eur mesačnou splátkou 45 eur. Nebolo teda preukázané, že by matka z takéhoto majetku mala ďalší príjem. Navyše povinným rodičom je otec mal. dieťaťa, vzhľadom na osobnú starostlivosť matky. Vzhľadom na existenciu troch vyživovacích povinnosti u otca maloletej a pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb, ich možností a schopností súd dospel k záveru, že otec maloletej má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletej Viktórie od 30.11.2016 zvýšené výživné 125 eur mesačne. Sumu zvýšeného výživného môže otec maloletej zo svojho príjmu, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej Viktórie. Súd zvýšil výživné o 35 eur mesačne, čo predstavuje iba o 1,17 eur na deň viac, ako otec prispieval doposiaľ.
24. Celú starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka, otec sa podieľa na starostlivosti o mal. dieťa len platením bežného výživného vo výške 90 eur mesačne, nad rámec neprispel finančnou formou, nepodieľal na mimoriadnych výdavkoch, ktoré súviseli so vzdelávaním, záľubami, aktivitami či zdravotnou starostlivosťou mal. dieťaťa. Takto určená výška výživného nepochybne nepokrýva celkom náklady dieťaťa, ktoré je vo vývoji, na strane matky je potrebné prihliadnuť na prevažnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, čo ju však nezbavuje vyživovacej povinnosti. Táto však práve s ohľadom na osobnú starostlivosť nie je už daná do takej miery ako u otca. Matka zabezpečuje a pokrýva tiež náklady s bývaním.
25. Súd konštatuje, že náklady na výživu dieťaťa zodpovedajú jeho veku a potrebám, sú primerané, korešpondujú so súčasným charakterom doby a s nárokmi, ktoré prináša povinná školská dochádzka. Súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný, nakoľko výdavky súvisiace so zabezpečením starostlivosti mal. dieťaťa s vekom vzrástli, a je teda v záujme dieťaťa, aby sa otec na týchto zvýšených výdavkoch podieľal.
26. Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z nich. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel súd k presvedčeniu, že výživné vo výške 125 eur mesačne počnúc dňom 30.11.2016 je primerané, berúc do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.
27. Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 30.11.2016 do 31.05.2017, došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 176,17 eur na dieťa, ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi doterajším výživným 90 eur a zvýšeným výživným 125 eur, to je 35 eur x 6 / t.j. 175 eur / za obdobie od decembra 2016 do mája 2017 s pomernou časťou za 30.11.2016 vo výške 1,17 Eur.
28. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutie smeruje, v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).