Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-974-2015.pdf
PDF · 92.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/974/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie: Y. XXXX/XXX, XXX XX K., proti žalovanej: I. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX G. G., zast. JUDr. Diana Hrončeková, advokátka, AK so sídlom Komenského 10E, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 007 500, o zaplatenie sumy 5 330,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 09. 2015 číslo konania 15C/30/2015 - 83, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania titulom právneho zastúpenia vo výške 717,41 Eur, k rukám právnej zástupkyne v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že na strane žalobcu nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie pohľadávky vo vzťahu k žalovanej.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie vo veci nesprávne rozhodol, keď žalobu žalobcu v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol. V tejto súvislosti poukazoval na to, že medzi žalobcom a právnym predchodcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručované na adresu žalovanej, pričom v prípade doručovania zásielok bolo potrebné vychádzať z úverových zmluvných podmienok, kde sa upravuje otázka doručovania. V danom prípade, ak sa jej zásielka vrátila, išlo o fikciu doručenia a povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky bola takýmto postupom riadne preukázaná. Okrem toho poukazoval žalobca na to, že ak došlo k rozporu medzi podanou žalobou a oznámením o postúpení pohľadávky, tak došlo len k písacej chybe, ktorá však nemôže ovplyvniť to, že k postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom a žalobcom v danom prípade došlo. Táto okolnosť sama osebe zakladá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Ohľadom dôsledkov, vyplývajúcich z oznámenia o postúpení pohľadávky, poukazoval na rozdielnu prax aj najvyššieho súdu, keď na jednej strane, ak došlo k relevantnému oznámeniu postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, tak sa už nemala v súdnom konaní skúmať existencia platnosti zmluvy o postúpení, pričom z iného právneho názoru vyplývalo, aby sa takáto zmluva o postúpení pohľadávky v súdnom konaní aj dokladala.
Ak však išlo o určitý rozpor, tak v danom konaní nemal súd žalobu ako takú zamietnuť, ale mal byť tento rozpor v danom prípade odstránený a posúdená tak otázka aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Žalobca mal teda za to, že všetky podmienky pre postúpenie pohľadávky boli splnené a žalobca má aktívnu legitimáciu na vymáhanie nároku proti žalovanej.
3. Na odvolanie žalobcu sa vyjadrila aj žalovaná, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Poukazovala na to, že žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky sa do dispozície žalovanej vôbec nedostalo, pričom medzi podanou žalobou a oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré je pripojené v spise, je rozpor jednak v tom, na základe akej zmluvy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávku, ale aj v tom, vo vzťahu ku ktorému subjektu tak malo byť urobené. Oznámenie o postúpení pohľadávky je zmätočné, pretože pohľadávka, na ktorú sa v tomto oznámení o postúpení pohľadávky poukazuje, v tom čase ešte vôbec ani neexistovala. Poukazovala na to, že ani zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 11. 2014 nie je takým dokladom, z ktorého by možno bolo možné vyvodiť otázku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
4. Na písomné vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca podaním, v ktorom poukazoval na dôvody uvádzané už v písomne podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, a teda na to, že v rámci podaného oznámenia o postúpení pohľadávky došlo len k písacej chybe, ktorá neovplyvňuje to, že k zmluve o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom skutočne došlo, a teda má aktívnu legitimáciu na uplatňovanie predmetného nároku.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný predpis. Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal i na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2 vete druhej CSP.
8. Vzhľadom na to, že krajský súd pristúpil k prejednaniu veci už za účinnosti nového procesného predpisu - zákona č. 160/2015 (CSP), tak sa musel zaoberať otázkou, či aj podľa nového procesného predpisu je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, ktoré bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (OSP). V tom čase totiž platilo ustanovenie § 212 ods. 1 CSP, podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Porovnaním tejto právnej úpravy so zákonom č. 160/2015 Z. z. krajský súd zistil, že takéto ustanovenie je v novom procesnom predpise v § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Aj podľa týchto ustanovení je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Keďže odvolanie bolo podané do 30. 06. 2016, tak krajský súd z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania mohol aj podľa nového procesného predpisu preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie.
9. Krajský súd sa však musel vysporiadať aj s tým, či v danej veci je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 213 ods. 1 až 5 zákona č. 99/1963 Zb. - OSP. Z uvedených ustanovení vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. V ustanovení ods. 3 až 5 § 213 OSP je upravený postup, podľa ktorého súd môže zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, ako aj dokazovanie doplniť. Krajský
súd teda skúmal (keďže vo veci bolo konané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb, za účinnosti tohto procesného predpisu bolo aj vykonávané dokazovanie a rozhodnuté vo veci), či v takomto prípade je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Porovnaním úprav zistil, že aj podľa ustanovenia § 383 CSP je krajský súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Tento postup je upravený v ustanovení § 384 ods. 1, 2 CSP, avšak viazaný je už na úplne iný stav dokazovania, ktorý podlieha už novému procesnému predpisu, teda zákonu č. 160/2015 Z. z. Vzhľadom na to, že konanie začalo podľa zákona č. 99/1963 Z. z. - OSP, za tohto procesného predpisu bolo súdom konané so stranami sporu, boli vykonávané dôkazy, vo veci bolo podľa tohto procesného predpisu aj rozhodnuté a bol podaný aj opravný prostriedok, tak krajský súd musel prihliadnuť aj na procesný stav podľa tohto procesného predpisu aj s ohľadom na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP, a to s ohľadom na stav právnej istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo a v súlade s procesným postupom, ktorý bol daný v čase vykonávania dôkazov súdom prvej inštancie a v čase rozhodovania tohto súdu.
10. Vzhľadom na to, že pôvodný žalobca spoločnosť AB 1 B.V., reg. č.: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B.V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo a táto spoločnosť sa stala nástupcom zaniknutej spoločnosti, bolo potrebné na túto okolnosť v zmysle zákona prihliadnuť, a preto krajský súd uznesením podľa § 64 CSP pokračoval v konaní s právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti AB 1 B.V., reg. č.: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, a to so spoločnosťou AB 2 B.V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo.
11. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav v danej veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, teda v tom čase platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých súd prvej inštancie postupoval. S dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
13. V podanom odvolaní zo strany žalobcu bola namietaná ako podstatná okolnosť, a to nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
14. Krajský súd poznamenáva, že s touto okolnosťou sa súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom zaoberal a svoje úvahy o tom, ako k tomuto právnemu záveru na základe skutkových zistení dospel, aj riadnym spôsobom odôvodnil.
15. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že zo strany žalobcu nebola predložená taká zmluva o postúpení pohľadávok, z ktorej by bolo možné vyvodiť aktívnu legitimáciu na strane žalobcu. V tejto súvislosti krajský súd dopĺňa zistenie súdu prvej inštancie v tom, že aj keď na č. l. 74 spisu žalobca doložil doklad označený ako Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 11. 2014, tak ani z tohto dokladu nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť aktívnu legitimáciu na strane žalobcu, pretože postupca sa odvoláva pri postúpení pohľadávky na inú tam označenú zmluvu, dokonca v znení ešte neskorších zmien a dodatkov, v dôsledku ktorej by malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá však doložená nebola, pričom táto okolnosť potom spochybňuje obsah predmetného dokladu o postúpení pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy.
16. Keďže doručenie oznámenia o postúpení pohľadávok nebolo žalovanej riadnym spôsobom doručené tak, aby sa dostalo do sféry jej dispozície, správne bolo aj zistenie súdu prvej inštancie, že takéto oznámenie o postúpení pohľadávok bolo zmätočné vzhľadom na rozporné údaje v tomto oznámení s podanou žalobou. Bol to žalobca, ktorý v konaní mal predložiť právne relevantné doklady smerujúce k preukázaniu jeho aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie podaného nároku vo vzťahu k žalovanej.
Ak napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP tak neurobil spôsobom, z ktorého by nad akúkoľvek pochybnosť bolo možné vyvodiť jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, tak potom súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu v takomto prípade zamietol a ani krajský súd nemal dôvod v tomto smere doplňovať dokazovanie, ak žalobca mal možnosť riadnym spôsobom preukázať svoju aktívnu legitimáciu na uplatňovanie pohľadávky vo vzťahu k žalovanej. Doklad o postúpení pohľadávky z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 11. 2016 nemožno považovať za doklad, ktorým by sa preukázala aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu, pretože sa v ňom odkazuje pri postúpení pohľadávky na inú bližšie nedefinovateľnú zmluvu, ktorú žalobca v konaní nepredložil. Sám tak žalobca spochybnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku vo vzťahu k žalovanej.
17. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Žalovaná mala v odvolacom konaní úspech a uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP jej preto patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).