Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-248-2016.pdf
PDF · 117.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/248/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa právnej veci žalobcu: J. L., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z., P. X. X, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, teraz intervenienta: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. decembra 2015 č. k. 9C/174/2013-284, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Intervenientovi na strane žalobcu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 14. decembra 2015 č. k. 9C/174/2013-284 (napadnutý rozsudok) zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/2069/2012 z 19.1.2012 počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť k rukám právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Lucii Čavojskej titulom náhrady trov konania sumu 205,68 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu náhradu trov konania nepriznal. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh v sume 331,50 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojím návrhom domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice spisovej značky 3C/2069/2012 z 19.1.2012, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých mal so žalovaným uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorej súčasťou majú byť Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné dojednania, podľa ktorých účastníci mali vyjadriť vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok mal byť žalovanému riadne doručený, pričom má za to, že rozhodcovská doložka odporuje zákonom Slovenskej republiky a právnym aktom Európskej únie a preto má byť neplatná podľa § 53 ods. 4 písmeno r) k § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe toho rozhodcovský súd nemal mať žiadny právny základ na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vzhliadnuté v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Namietal, že v návrhu na začatie konania absentujú jeho zákonné náležitosti, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a zo strany sprostredkovateľa mu boli všetky potrebné otázky vysvetlené. Ďalej mal za to, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, z tohto dôvodu nemôže byť neplatná. V rámci dokazovania navrhoval vypočuť ako svedka Ing. L. O..
4. Žalobca uviedol, že poistnú zmluvu uzatváral so sprostredkovateľom, svojím bratom, lebo chcel mať uzatvorené životné poistenie, ale keby vedel, aké poplatky súviseli s uzavretím zmluvy, tak by o to nemal záujem. Uviedol, že brat ho oboznámil s tým, o akú poistnú zmluvu ide, s vlastnosťami poistky, ale žiadne iné podrobné informácie mu k poistnej zmluve nepovedal. Pred podpisom zmluvy si žalobca prečítal iba niektoré časti. Sprostredkovateľ sa mu nezmienil vôbec o Osobitných zmluvných dojednaniach pod číslom 01/2007 poistnej zmluve. Poistné platil mesačne, nevedel uviesť, koľko zaplatil splátok a o zrušenie poistnej zmluvy požiadal písomne z dôvodu, že nechcel byť poistený. Po odoslaní jeho návrhu na zrušenie poistnej zmluvy mu žalovaný zaslal písomné upovedomenie o tom, koľko má ešte zaplatiť, aby mohlo dôjsť k zrušeniu poistnej zmluvy. Potom obdržal od žalovaného písomné zrušenie poistnej zmluvy. Asi o rok a pol obdržal od Arbitrážneho súdu v Košiciach rozhodcovský rozsudok. Odpor voči tomuto rozsudku nepodal. Rozhodcovský rozsudok navrhol zrušiť z dôvodu, že podľa jeho názoru to, čo od neho žiada zaplatiť žalovaný, nikdy predtým od neho nežiadal. On všetko vyplatil žalovanému tak, ako to od neho žiadal k zrušeniu poistnej zmluvy. Uviedol, že podpísal Osobitné zmluvné dojednania, lebo brat ako sprostredkovateľ mu povedal, kde má podpísať jednotlivé časti poistnej zmluvy.
5. Výpoveďou svedka J. L. bolo preukázané, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy vykonával pre žalovaného sprostredkovateľa a zo strany žalovaného bol vyškolený iba k tomu, ako má vypočítať výšku poistnej zmluvy + pripoistenie, keby mal klient záujem. Čo sa týka pojmu rozhodcovská doložka, nevedel v tom čase, čo to znamená ani o tom klientov nepoučoval. On usmernil klientov, kde majú poistnú zmluvu podpísať. Pred podpisom poistnej zmluvy uviedol klientom, čo zahŕňa poistná zmluva, aké plnenie, na čo sa vzťahuje a na akú dobu sa uzatvára. Nepoučoval žiadneho klienta ohľadom osobitných zmluvných dojednaní, konkrétne rozhodcovskej doložky.
6. Súd prvej inštancie si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 3C/2069/2012 zo dňa 19.01.2012, z ktorého zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh žalovaného smerujúci voči žalobcovi na začatie konania o zaplatenie 324,92 eur, návrh poistnej zmluvy, poistná zmluva, časť Všeobecných poistných podmienok, Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, príručku obchodnej služby, oznámenie o zániku poistenia, potvrdenku o prijatí návrhu rozhodcovským súdom dňa 04.01.2012. V uvedenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rokovací poriadok obsahujúci preambulu a § 1-3, keď pod § 1 je upravené sídlo rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní, podľa § 2 je upravené predkladanie písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského konania. Oznámením odporcu o zániku poistenia zo dňa 5.1.2011, žalovaný uviedol žalobcovi, že dňa 27.12.2010, bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy, a že na základe jeho žiadosti došlo dňa 13.2.2011 k zániku poistenia v zmysle § 800 OZ, a konečný stav finančného plnenia je taký, že má zaplatiť zostatok dlžného poistného v sume 151,37 eur, do 7 dní od doručenia tohto oznámenia. V pripojenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj rozhodcovský rozsudok 3C/2069/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým bola žalobcovi (J. L.) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (Rapid life životná poisťovňa a.s. Košice) 181,20 eur a trovy rozhodcovského konania 324,92 eur. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 20.6.2013, čo je nepochybné z doručenky. Rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie, že je možné proti nemu podať odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od jeho doručenia, pri zaplatení súdneho poplatku za odpor vo výške 72,- eur. V pripojenom rozhodcovskom spise sa však odpor proti rozhodcovskému rozsudku nenachádza a zároveň žalobca pred súdom sa o podaní odporu proti tomuto rozsudku ani nezmienil, čím bolo preukázané, že ho nepodal. Naopak uviedol, že potom, čo mu bol doručený rozhodcovský rozsudok, zvolil si iný postup, ktorý spočíva v podaní návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 10.7.2013.
7. Na základe písomnej žiadosti o vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 01.10.2012, adresovanej Národnej banke Slovenska, Národná banka Slovenska uviedla listom zo dňa 10.10.2012 adresovanom JUDr. I. T., P. X, W., že poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov a to by malo platiť prednostne aj pri všetkých zmenách v kalkulácii poistného. Prípadné rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní má
vplyv na inkasné náklady súvisiace s poistením a tým aj na výpočet poistného. Ďalším listom zo dňa 22.11.2013 a adresovaným JUDr. I. T., P. 6, W., Národná banka Slovenska uviedla, že prípadná dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve má ako prostriedok na efektívne vymáhanie dlžných pohľadávok z poistnej zmluvy vplyv na inkasné náklady. Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.
8. Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, bolo súdu preukázané, že takýto podpísal ako sprostredkovateľ dňa 10.3.2008, tak aj žalobca dňa 10.3.2008, a tento obsahoval potreby a požiadavky klienta na krytie rizika, ako aj podrobné údaje o sprostredkovateľovi poistenia.
9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vyjadrením žalovaného zo dňa 30.6.2015 z čísla listu 234 bolo preukázané, že žiadal zamietnuť žalobu s poukazom na novelizáciu Exekučného poriadku, keď za § 243c bol vložený nový § 243d, ktorý je platný a účinný od 1.1.2015, keď z tohto ustanovenia vyplýva, že právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania sa obnovil odo stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku a žalobca nie je viazaný povinnosťou založenou mu rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. Podľa tohto zákonného ustanovenia, aktuálne právne postavenie účastníkov tohto konania sa ani v dôsledku prípadného meritórneho rozhodnutia súdu v tomto konaní nijak následne nemôže zmeniť.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, 4, 5 OZ, § 53 ods. 1 OZ v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
11. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Najskôr sa zaoberal otázkou včasnosti podania návrhu žalobcom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 20.6.2013 (doručenka), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený súdu dňa 10.7.2013, teda včas. V pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá by mala predstavovať odpor žalobcu proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon žalobca ani neuviedol, že by ho podal. V konaní bolo nepochybne preukázané výpoveďou žalobcu, ale aj postojom žalovaného v konaní, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.3.2008, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom - fyzickou osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda odporcovi tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať. Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj
časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok, a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa - žalobcu, ktorý toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Výsledkom úvah súdu je konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Z výpovede žalobcu niet pochýb o tom, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo bez toho, aby tomu predchádzalo bližšie poučenie zo strany sprostredkovateľa, ktorý mal podrobne vysvetliť žalobcovi, čo je obsahom poistnej zmluvy a svedok Dávid Pšenák, brat žalobcu, potvrdil súdu, že poučil žalobcu iba o obsahu zmluvy, teda čoho sa poistenie týka, na akú dobu ho uzatvára, koľko bude mesačne platiť a kde má podpísať poistnú zmluvu na koľkých miestach. Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch jeho zamestnanca N.. L. O., pretože ho nepovažoval za podstatný, nakoľko ako zamestnanec žalovaného by vypovedal v prospech žalovaného a z výpovedí sprostredkovateľov v týchto konaniach jednoznačne vyplynulo, že neboli školení žalovaným na to, aby poučovali klientov o Osobitných zmluvných dojednaní pod č. 01/2007, čo platí aj v prípade podpisov na Zázname o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 10.3.2008. Súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi - žalobcovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - žalovaným. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň
z dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného v tom, že návrh nemá zákonom požadované náležitosti. Naopak návrh v súdenej veci obsahuje jednak všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 O.S.P., čo znamená, že je zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa sleduje, je podpísané a datované, ako aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.S.P., teda označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a je zrejmé, čoho sa žalobca domáha.
13. K rozsiahlemu písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.6.2015 z čísla listu 234, v ktorom má za to, že je dôvod na zamietnutie žaloby pre novelizáciu Exekučného poriadku, a to § 243d ExP, súd prvej inštancie uviedol, že s týmto jeho názorom sa nestotožňuje, že touto novelizáciou je daný dôvod na zamietnutie žaloby, lebo prijatím zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vzišla aj novela Exekučného poriadku, malo v prvom rade za cieľ predísť takému postupu dodávateľom, ako bol uplatnený v prejednávanom prípade a teda postupu, pri ktorom dodávateľ získava vykonateľný exekučný titul na neexistujúcu pohľadávku prostredníctvom ním vybraného alebo dokonca vlastného rozhodcovského súdu a mimo kontroly štátu a princípu ochrany spotrebiteľa. Ustanovenie § 243d odsek 1 ExP malo za cieľ, aby rozhodcovské rozsudky, ktoré neboli „dané na výkon“ nezaťažovali exekučné súdy a prestali účastníkov konania zaväzovať. Rovnako ako v prípade naďalej na staré veci použiteľný § 45 ZoRK - teda účinkom zákonného ustanovenia ja prelomenie materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku má za následok, že je možné vo veci nanovo konať a rozhodnúť - jediná zmena je fórum, keďže po novom môžu vo veciach rozhodovať iba licencované súdy - teda aby nešlo o zrušenie rozhodcovských rozsudkov z dôvodov, pre ktoré v konaní pokračuje súd. Pokiaľ ide o účinky rozhodcovských rozsudkov, tieto sú dané len medzi účastníkmi konania a § 159 odsek 2 O.S.P. sa nepoužije. V žiadnom prípade nebolo cieľom uvedeného ustanovenia ani zákona spotrebiteľskej arbitráži poškodiť spotrebiteľa tým, že tento sa nedomôže nákladov vynaložených na dôvodné bránenie svojich práv a právom chránených záujmov.
14. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože ako spotrebiteľ sa domáhal ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní mal plný úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.S.P., a priznal ich žalobcovi úspešnému v konaní, ktorý si ich uplatnil v celkovej sume 205,68 eur, nakoľko ho v konaní zastupovala právna zástupkyňa Y. K., a to do 3.9.2014, kedy táto právna zástupkyňa vypovedala plnú moc na zastupovanie v konaní v súlade s § 33b, ods. 1, písm. c) OZ, číslo listu 207. Za obdobie od podania návrhu do 3.9.2014 si uplatnila trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., za 3 úkony právnej pomoci, 2 x po 60,07 eur (prevzatie, príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1, písm. a), podanie návrhu na súd dňa 30.9.2013 podľa § 13a ods. 1, písm. c), 1 x po 61,88 eur (vyjadrenie zo dňa 17.2.2014 podľa § 13a ods. 1, písm. c)), 3 x náhrada režijného paušálu 2 x po 7,81 eur a 1 x po 8,04 eur, spolu 23,66 eur, ktoré trovy konania je žalovaný povinný podľa § 149 ods. 1 O.S.P., zaplatiť na účet právnej zástupkyni, ktorý má vedený v mBank, č. ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX/ XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
16. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania aj keď bol žalobca úspešný, lebo si ich neuplatnil, pred rozhodnutím vo veci samej sa ich vzdal.
17. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku z dôvodu, že pre rozhodnutie podstatné závery nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť ako
aj arbitrárnosť. Uviedol, že žalobca podpisom na konci všeobecných poistných podmienok potvrdil, že si ich prečítal, vyslovil s nimi súhlas a obdržal jedno vyhotovenie. Zo strany žalobcu bola podpísaná nielen zmluva ale aj Všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Poukázal na dodatok č. 2 k VPP, ktorý doplnil VPP o časť XV. a podľa ktorého písomný prejav poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr 30. deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom a že poistník má právo odmietnuť časť XV. v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2. Ten nadobudol platnosť a účinnosť dňom 15.12.2008. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je nepreskúmateľný. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyjadril najmä k 19. odseku (recital) Smernice 93/13/ EHS, k chybnému prekladu smernice pri jej transpozícii do OZ, k judikatúre, ktorou argumentoval, k otázke individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky, neuviedol, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Poukázal na to, že žalobca podpisom osobitných zmluvných dojednaní dosvedčil aj skutočnosť, že o možnosti rozhodcovského konania vedel, pričom rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne. Žalovaný osobitné zmluvné dojednania podpísať nemusel. Žalobca podpísal aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý potvrdzuje, že tretia osoba (sprostredkovateľ poistenia) odlišná od poisťovne pri osobnom stretnutí pred uzavretím poistenia vyčerpávajúco informovala žalobcu o všetkých okolnostiach súvisiacich s poistením. Dojednanie rozhodcovskej doložky bolo výsledkom slobodného rozhodnutia žalobcu, ide preto o individuálnu zmluvnú podmienku. Poukázal na judikatúru ESD C-478/99 a C-342/13 stým, že rozhodcovská doložka nie je ipso facto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie mal vec právne posúdiť podľa znenia § 54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. V znení účinnom od 1.1.2015 a nie podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. 244/2002 Z.z. V znení účinnom do 1.1.2015. Toto ustanovenie od 1.1.2015 písm. c/ neobsahuje. Ďalej namietal procesné pochybenie v tom, že súd prvej inštancie si nesplnil svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 118 ods. 2 OSP.
18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v § 319 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
22. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je odôvodnená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, avšak ohľadne čiastočne aj z iných právnych dôvodov. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie okrem posúdenia premlčania, so zisteným skutkovým stavom i právnym posúdením veci. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými pre vec relevantnými skutočnosťami, svoje rozhodnutie kvalifikovane zdôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si žalobca osobitne nevyjednal a zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto žaloba opodstatnená. Pokiaľ v prvostupňovom konaní došlo k niektorým procesným nesprávnostiam, nedosahujú intenzitu, ktorá by mala viesť k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa.
26. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
28. Intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).