Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8C-210-2014.pdf
PDF · 102.4 KB
No categories available
8C/210/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcov 1/ L. R., nar. X. X. XXXX, bytom Q., R. XXX, 2/ X. R., r. D., nar. X. XX. XXXX, bytom H. X. XX, 3/ B. R., nar. XX. X. XXXX, bytom H. X. XX, 4/ N. R., nar. XX. X. XXXX, bytom H. X. XX proti žalovaným 1/ I. L., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XX a 2/ R. L. r. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovaným 1/, 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobcovia 1/ _ 4/ sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosť, zapísaná na K. Č.. XXX parcely registra „A. parcelné číslo XXX - orná pôda, o výmere X XXX R., kat. územia Y.Š., patrí do dedičstva po neb. Š. R. I.. Q.A., nar. X. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. Č.. XX. Žalobu odôvodnili tým, že nebohá Š. R. I.. Q. dňa 14. 4. 1960 nadobudla do svojho výlučného vlastníctva spornú nehnuteľnosť, na základe kúpnopredajnej zmluvy od predávajúcich I. J., I. K. D. I. Ľ., ktorá nehnuteľnosť bola zapísané v pozkn. zápisnici č. XXX mpč. XXX v kat. území Obce Y. vo výmere 5,5 árov za vzájomne dojednanú kúpnu cenu 3 000,- Kčs. Kúpnopredajná zmluva bola uzavretá pred vtedajším MNV v Y., podpísaná predsedom MNV a opečiatkovaná pečiatkou MNV v Y.. Napriek uvedenej skutočnosti predmetná zmluva nebola zapísaná v katastri nehnuteľností. Nakoľko k uzavretiu zmluvy došlo a neb. Š. R. nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva, napriek tomu absentovala predmetná nehnuteľnosť v rozhodnutí o dedičstve po neb. Š. R., vedenej pod sp. zn. E. XXXX/XX na Štátnom notárstve v I.. Žalobcovia poukázali aj na tú skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť odo dňa kúpy užívali vrátane právnych predchodcov a to od r. 1960 až do r. 2004 - vyše 40 rokov a preto sú toho názoru, že splnili podmienky na vydržanie tejto nehnuteľnosti. Parcela mpč. 219 zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. 314 kat. územia Obce Y. o výmere 5,5 árov, v zmysle identifikácie zodpovedá parcele, vedenej na LV č. XXX parcely registra C, parcela č. 129, vedenej Okresným úradom I., Obec Y., kat. územie Y.. Za súčasného stavu na LV č. XXX kat. územia Y. ako vlastníci sú vedení žalovaní 1/, 2/. Žalobcovia zdôraznili, že majú naliehavý právny záujem na určení, že časť parcely č. XXX, vedená na LV č. XXX kat. územia Y. je súčasťou dedičstva po neb. Š. R. I.. Q., ktorá nehnuteľnosť po nej mala byť pojatá do súpisu dedičstva. Určovacia žaloba za daného stavu je jediným prostriedkom súdnej ochrany, keďže k náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Z uvedeného dôvodu žalobcovia 1/ až 4/ trvali na podanej žalobe v celom rozsahu.
Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázali na to, že spornú nehnuteľnosť nadobudli zákonným spôsobom a to na základe kúpnej zmluvy od vtedajších vlastníkov, vedených na liste vlastníctva - F. P. a D. X.. Na nehnuteľnostiach neboli žiadne ťarchy. Naviac, si na zakúpenie nehnuteľnosti vybavili aj hypotekárny úver, ktorý budú splácať minimálne 20 rokov, čím nehnuteľnosť
založili. Zároveň žalovaní uviedli, že sa cítia byť predmetnou žalobou poškodení, keďže žalobcovia sa dopustili poškodenia ich mena hlavne preto, že nehnuteľnosť si riadne odkúpili, nikdy nekonali nezákonne, žijú čestne a poctivo, kým žalobcovia ich podanou žalobou osočujú a urážajú.
V priebehu konania došlo k úmrtiu pôvodne označeného žalobcu N. R., po ktorom právnymi nástupcami sa stali - X. R. - jeho manželka - žalobkyňa v 2. rade a synovia - B. R. a N. R. - žalobcovia 3/ a 4/ a to na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. X E. X/XXXX, E. V. XX/XXXX, právoplatného dňa 5. 5. 2017.
Žalobcovia odvodili svoje vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 4. 1960 a to, že nedošlo k prepísaniu nehnuteľnosti na katastri nič nemení na tom, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti bola ich právna predchodkyňa Š. R. rod. Q. a to aj na základe vydržania, hlavne s poukazom na to, že uvedenú nehnuteľnosť užívala aj s právnymi nástupcami vyše 40 rokov pokojne a nerušene vo viere, že tieto nehnuteľnosti jej aj jej právnym nástupcom v skutočnosti patria. Popierajú tú skutočnosť, že F. P. a D. X. mohli vydržať predmetné pozemky k 1. 1. 2005 a následne predať nehnuteľnosť, keďže oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Je pravdou, že žalovaní 1/, 2/ si kúpili rodinný dom v obci, sporné ale je, či mohli nadobudnúť vlastníctvo na základe platného právneho úkonu, ak tí, od ktorých kúpili pozemok, neboli v skutočnosti vlastníkmi danej nehnuteľnosti.
Po vypočutí účastníkov, svedkov, oboznámením sa s dedičským spisom sp. zn. E. XXXX/XXXX po neb. Š. R. a oboznámením sa s notárskou zápisnicou V. XX/XXXX, V. XXXXX/XXXX Osvedčením o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti, Osvedčením o dedičstve po neb. N. R. sp. zn. X E. X/XXXX, E. V. XX/XXXX, právoplatným dňa 5. 5. 2017, kúpnopredajnou zmluvou zo 14. apríla 1960, správou Obce Y., fotodokumentáciou, Osvedčením o dedičstve po neb. X. Q. I.. Q. - sp. zn. X E. XXX/XXXX, pozemnoknižným výpisom č. 314, kat. územia Y., kúpnopredajnou zmluvou, uzavretou medzi F. P., D. X. ako predávajúcimi a I. L. D. R. L. ako kupujúcimi, zo dňa 17. 12. 2012, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede žalobcov na pojednávaní vyplýva, že ich právna predchodkyňa ešte dňa 14. 4. 1960 uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol sporný pozemok. Tento pozemok nerušene užívala a následne po nej užívali žalobcovia v podstate až do r. 2004, resp. 2005 a takto splnili podmienky na vydržanie tejto nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu žalobcovia majú za to, že je bez právneho významu kúpna zmluva, ktorú následne uzatvorili žalovaní 1/, 2/ s inými osobami. Navrhli preto, aby súd rozhodol o predmetnej žalobe, v zmysle ich petitu, keďže je zrejmé a vyplýva to aj z fotografickej dokumentácie, že sporná parcela bola zreteľne odčlenená od iných častí nehnuteľností a žalovaní 1/, 2/ ako obyvatelia Obce Pašková museli mať vedomosť o tom, kto sporné parcely užíval.
Žalobca 1/. L. R. je právnym nástupcom po neb. Š. R. a jej právnym nástupcom bol aj N. R., ktorý bol pôvodne v žalobe označený ako žalobca 2/ a ktorý v priebehu konania zomrel a po ňom právnymi nástupcami sa stali žalobcovia 2/ až 4/, ako je aj vyššie uvedené.
Žalobca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v roku 1960 jeho matka - Š. R. uzavrela kúpnopredajnú zmluvu s I. Ľ., I. K. D. I. J., od ktorých nehnuteľnosť odkúpila, ktorú užívali ako záhradu. Po smrti matky sa rozhodli, že jeho brat - N. sa bude starať o záhradu.
Žalobkyňa 2/ X. R. vo svojej výpovedi zdôraznila, že t. č. nebohá R. Š., jej svokra odkúpila sporný pozemok ešte v r. 1960 a užívala ho až do r. 1990. Do r. 2013 nehnuteľnosť bola oplotená, súčasťou oplotenia boli aj brány, ktoré sa zamykali. Niekedy v r. 2012 alebo 2013 oplotenie rozobrali žalovaní. V tom čase žalobcovia na predmetný pozemok už nechodili, ale pokosiť spornú časť pozemku O. H., ktorý kosil aj susedné pozemky. Žalobkyňa tiež uviedla, že až keď sa rozobral plot sa dozvedela, že sporný pozemok bol odpredaný žalovaným 1/, 2/. V čase dedičského konania po neb. Š. R. nedisponovali kúpnou zmluvou, na základe ktorej Š. R. spornú nehnuteľnosť odkúpila. K osvedčeniu o vydržaní spornej nehnuteľnosti v prospech F. Š. rod. Q., F. P., rod. Š. a D. X. rod. Š. sa nevyjadrovala, pretože nebola oslovená k tomu, aby sa vyjadrila. Niekedy v r. 2000, v tom čase, keď žil ešte jej manžel N. R. ich navštívila pani P. s tým, že mala záujem odkúpiť spornú nehnuteľnosť. V tom čase nemali námietky k tomu, aby sa sporná nehnuteľnosť odpredala, následne ich však nikto nenavštívil a už nikto neprejavil záujem o kúpu, ale medzitým došlo k vydaniu predmetného osvedčenia o vydržaní sporného pozemku v prospech pani Š., P. D. X., ktoré mali pozemok tiež v susedstve. Následne došlo k odpredaju
nehnuteľnosti žalovanými 1/, 2/, ktorí po kúpe odstránili aj oplotenie. Žalobkyňa tiež uviedla, že ohľadne užívania nehnuteľnosti v minulosti nijaké spory neboli.
Žalobca 3/ B. R. vo svojej výpovedi uviedol, že sporný pozemok užívali jeho právni predchodcovia, on ako dieťa tiež chodil na sporný pozemok, chodili tam kosiť aj s otcom a bratom a celou rodinou.
Rovnako žalobca 4/ N. R. vo svojej výpovedi poukázal na to, že na sporný pozemok tiež chodil, kosilo sa tam a v minulosti tam bola záhrada. Aj keď jeho stará mama bývala inde, záhrada patrila jej.
Žalovaný 1/ I. L., ako je aj vyššie uvedené, so žalobou nesúhlasil. Zdôraznil, že spornú nehnuteľnosť spolu aj s manželkou nadobudli na základe riadnej kúpnej zmluvy od F. P. D. D. X., ktorú uzavreli 17. 12. 2012. Na kúpu nehnuteľnosti si vybavili hypotéku, ktorú splácajú a sporná nehnuteľnosť je nakoniec aj založená. Súčasne so spornou nehnuteľnosťou odkúpili rodinný dom od F. P. D. D. X., ktoré im ponúkli na predaj aj spornú nehnuteľnosť. Keďže z listu vlastníctva zistili, že celá nehnuteľnosť, ktorú im ponúkali na predaj bola v spoluvlastníctve pani F. P. a D. X., pristúpili na kúpu celej nehnuteľnosti a to ja z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť je v susedstve ich rodinného domu. Žalovaný 1/ tiež uviedol, že matka predávajúcich pani Š.Á. (matka F. P. D. D. X.) v minulosti sporný pozemok užívala niekoľko rokov ako záhradu, v ktorej záhrade sadila, kosila a pomáhali jej aj občania z Paškovej a to ešte v rokoch 1990 až 2000. Žalobcovia už v tom čase spornú nehnuteľnosť neužívali, až potom, keď s manželkou odkúpili nehnuteľnosť ich žalobcovia navštívili a dotazovali sa ich, na základe čoho sporný pozemok užívajú. Žalovaný tiež uviedol, že žalobcov na spornom pozemku nevidel, sporný pozemok chodili kosiť pán O. H. a pán Z.. Žalovaný vo svojej výpovedi poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobcovia nikdy neplatili ani dane za nehnuteľnosť, za nehnuteľnosť dane platila len pani Šebőová Edita - matka F. P. D. D. X.. Pokiaľ by žalobcovia boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, ich povinnosťou bolo podať aj majetkové priznanie a platiť dane. Žalovaný nevylúčil ani možnosť prípadného následného odpredaja spornej nehnuteľnosti žalobcom za kúpnu cenu, za ktorú on spornú nehnuteľnosť nadobudol.
Žalovaná X/ R. L. sa stotožnila s výpoveďou žalovaného 1/ a tiež potvrdila, že nehnuteľnosť odkúpili s manželom na základe kúpnej zmluvy. V minulosti nehnuteľnosť užívala matka pani P. D. X., ktorá nehnuteľnosť roky užívala ako záhradu.
K užívaniu spornej nehnuteľnosti súd vypočul aj svedkov.
Zo svedeckej výpovede R. L. - bratranca žalovanej 2/ vyplýva, že svedok chodil vypomáhať pani F. P., v záhrade sadil cibuľku, zemiaky, kosil a oberal aj úrodu. Do záhrady chodil pomáhať aj matke pani F., ktorá mala aj kľúče od kladky, keďže brána na záhradke bola zamknutá na kladku. Od žalovaných sa neskôr dozvedel, že kúpili predmetnú záhradu od pani F..
Svedok Š. L. - brat žalovaného 1/ tiež uviedol, že chodil pomáhať pani F. Š., matke F. P. , do záhrady chodil hlavne kosiť. Vedel o tom, že do záhrady chodil kosiť aj O. H. a to ešte pred ním, zakaždým na požiadanie pani Editky chodil do záhrady a pomáhal jej.
Svedkyňa F. P. - ktorá spornú nehnuteľnosť spolu aj s D. X. - jej sestrou a matkou F. Š. - nadobudli do vlastníctva osvedčením o vydržaní a ktorá spolu so sestrou D. X. odpredali spornú nehnuteľnosť žalovaným 1/, 2/ uviedla, že nehnuteľnosti po neb. otcovi N. Š. neboli vysporiadné a to ani rodinný dom ani záhrada, preto boli nútení spolu aj so sestrou vysporiadať si vlastnícke právo k nehnuteľnostiam po svojich rodičoch. Ich otec - N. Š. kúpil spornú záhradu od L. R. začiatkom 80-tych rokov, o čom bola spísaná zápisnica na obecnom úrade a L. R. bola vyplatená ich otcom aj kúpna cena za záhradu. Bolo to niekedy v r. 1983, kedy ich otec zomrel a v tom roku zomrel aj pán L. R.. Záhrada bola v susedstve ich domu, časť záhrady bola oplotená. Záhradu užíval aj L. R., ale to ešte predtým, ako bola predaná ich otcovi. K výmere pozemku sa svedkyňa nevedela vyjadriť, len ku kúpnej cene, ktorá bola okolo 3 000,- Sk. Svedkyňa potvrdila, že záhradu chodil kosiť aj pán O. H., pretože potreboval trávu pre svojej zajace a po ňom chodili kosiť aj L. K., L. R. D. L. Š.. Časť záhrady sa vysádzala a rýľovať chodil R. L.. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobcovia do záhrady nechodili a ani ani do dediny. Vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti si dali osvedčiť na základe vydržania, pretože si boli vedomé toho, že pozemok kúpil ich otec, všetci v dedine o tom vedeli, preto im aj podpísali súhlas s tým, že sporná záhrada je ich vlastníctvom. Aj pani X. H. - ktorá prichádzala do úvahy ako dedička po Š. R. s tým súhlasila. Svedkyňa tiež potvrdila, že navštívili aj žalobcov za účelom vysporiadania sporného pozemku, pretože vtedy ešte
nevedeli, že ich otec pozemok odkúpil a v tom čase ešte zvažovali, že pôjdu do rodičovského domu bývať, ale k tomu už nedošlo. To, že pozemok bol nevysporiadaný zistili v čase, keď sa robila v dedine ROEP-ka a vtedy sa starosta pýtal ich mamy, prečo chce pozemok odkúpiť, keď je to pozemok ich. Žalobcovia sa začali zaujímať o sporný pozemok až potom, keď už bol pozemok odpredaný. Do tej doby sa o pozemok nezaujímali. O pozemok sa starala ich mama, ktorá dala kosiť trávu v záhrade a tiež aj sadila.
Svedkyňa D. X. - sestra F. P., ktorá tiež vydržala spornú nehnuteľnosť a spolu so sestrou ju odpredala žalovaným 1/, 2/ uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetný sporný pozemok predal starý otec pána R. ich otcovi - N. Š., v tom čase mala asi 14 rokov a preto si už podrobnosti okolo kúpy nepamätá, vie to len z počutia. Následne jej otec, ako aj ten pán, ktorý pozemok predával, zomreli. Otec odkúpil pozemok hlavne preto, že vedľa domu mali len úzky pozemok a kým žil pán R., on tam chodil, ale kosil tam aj O. H. a za kosenie mu platila ich mama. Žalobcovia na sporný pozemok nechodili, nikdy nepočula, že by niekto tvrdil, že sporný pozemok nie je ich. Keď odišla z domu mala asi 21 rokov a v dome zostala bývať jej mama. Niekoľko rokov po smrti rodičov zostal ich rodičovský dom prázdny a keďže v ňom nikto nebýval, napokon sa predal. Svedkyňa tiež potvrdila, že okrem pána O. H. záhradu kosili aj iní, ktorým ich mama za kosenie zaplatila.
Svedok O. H. - bývajúci v Y. potvrdil, že od detstva, t. j. asi od 12-tich rokov chodil do spornej záhrady, ktorá patrila jeho starej mame - Q. S.. Keď mu mama zomrela, vtedy sa záhrada prepísala na rodinu R. a o ďalšom predaji záhrady už nemal vedomosť. Do záhrady chodil kosiť pre seba, keďže potreboval seno. Predtým záhradu kosil aj N. R., ktorý zomrel. Nevedel o tom, že by boli nejaké spory medzi rodinou Š. a rodinou R.. V čase, keď chodil kosiť do záhrady sa brána nezamykala, ale neskôr - po r. 2007 už brána bola zavretá. Má vedomosť aj o tom, že do záhrady chodili kosiť aj iní občania Y..
Svedkyňa S.. F. Y., ktorá tiež bývala v Y. uviedla, že bola rovesníčkou s L. D. N. R.. V rokoch 1960 - 1970 chodili popred ich bránu a vozili trávu, nevedela však uviesť, z ktorej záhrady. Kto užíval spornú záhradu sa svedkyňa vyjadriť nevedela, žalobcov nevidela chodiť do záhrady, aj keď do dediny chodili, ale nie do spornej záhrady.
Zo správy Obecného úradu Y. vyplýva, že kópia kúpnej zmluvy resp. zápisnice - záznamu o kúpe spornej nehnuteľnosti z roku 1983 sa na obecnom úrade nenachádza, keďže dokumenty obecného úradu sa archivujú 10 rokov a potom sa odovzdávajú do štátneho archívu v I.. V súvislosti s ROEP-kou Obecný úrad potvrdil, že sa v obci ROEP-ka realizovala v r. 2003.
Podľa čl. 20 ods. 1/ Ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Analogický obsah základného práva vlastniť majetok zaručuje aj čl. 11 ods. 1/ Listiny.
Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná sa neopodstatnená. Pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska dodržania zásady „nikto nemôže na druhého preniesť viac práv, ako sám má“ bola rozhodujúcou otázka účinkov relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým mali nadobudnúť žalovaní 1/, 2/ vlastnícke právo k nehnuteľnosti, so zreteľom na to, že k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti Osvedčenia o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti došlo pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a - veta prvá Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu, postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti, získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a
na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. Reštitúcia medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takomto prípade mohla mať charakter len peňažnej náhrady. Súd má za to, že takáto interpretácia chráni dobromyseľnosť tretej osoby a tým zodpovedá spravodlivým predstavám, podľa ktorých, ak takáto osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu) pri nadobudnutí vlastníctva koná v dôvere správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra (katastra) o tom, že prevodca je bez tiarch vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná. Ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý účastník relatívne neplatného právneho úkonu oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40 a/ - veta prvej Občianskeho zákonníka slovami „právny úkon sa považuje za platný“, minula svoj účel. Prakticky by sa totiž nemohla uplatniť. V predmetnej veci žalobcovia namietajú vydržanie predchodcov žalovaných 1/, 2/, t. j. predávajúcich k spornej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho napádajú neplatnosť právneho úkonu z kúpnej zmluvy zo dňa 17. 12. 2012, ktorou žalovaní odkúpili spornú nehnuteľnosť ako kupujúci od predávajúcich - F. P. a D.Ó. X.. Keďže v čase uzavretia kúpnej zmluvy predávajúci boli výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti, boli oprávnení disponovať so svojim vlastníctvom a previesť ho na žalovaných, prípadne ďalší subjekt. Zmluva o prevode práva tak nebola postihnutá absolútnou neplatnosťou, spočívajúcou v nedodržaní zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Aj keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má účinky ex tunc, čo znamená, že právny úkon sa považuje za neplatný od začiatku, nemá táto skutočnosť ako už bolo uvedené vyššie vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo v čase, keď trvali účinky právneho úkonu, teda od vlastníka. Nadobudnutím vlastníckeho práva žalovanými prípadne ďalším subjektom zaniklo zároveň vlastnícke právo žalobcov, a preto žalobe o určenie do dedičstva nebolo možné vyhovieť.
Súd v neposlednom rade poukazuje na tú skutočnosť, že nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu, ktorý v čase jeho prevodu bol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acguirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acguirendi). V danom prípade došlo u žalovaných k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keď žalovaní sa stali dobromyseľnými nadobúdateľmi, keď nehnuteľnosť nadobudli v dobrej viere. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva teda išlo o jeho nadobudnutie nie od „nevlastníka“, ale naopak - od „vlastníka“. Vlastnícke právo žalovaných pokiaľ svoje vlastníctvo nadobudli v dobrej viere, požíva ochranu aj v súlade s článkom 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu, v zmysle článku 1 ods. 1/ Ústavy a nezaniká. Takto je chránené vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol platne v čase, keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými oprávneniami vlastníka. Žalovaní nadobudli právo nakladať s predmetom svojho vlastníctva vrátane jeho prevodu na iné subjekty.
S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1/ CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli žalovaní 1/, 2/ v konaní úspešní, súd im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V zmysle § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s. p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolanie môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.