Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-55-2007.pdf
PDF · 114.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/55/2007
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Q. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. XX/XXXX, XXX XX W. I., o vymoženie 265,55 eur (8.000,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Prešov so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, vo výške 11,81 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 21. 2. 2007 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 1. 2007, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 9. 2. 2007, a exekučného titulu - právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o priestupku č. ORP-197/DI-2-2005 zo dňa 20. 7. 2005 vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Poprade, Okresný dopravný inšpektorát v Starej Ľubovni. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 25. 7. 2005 a vykonateľnosť dňa 10. 8. 2005. Oprávnený - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 265,55 eur (8.000,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa 12. 12. 2012 č. p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov zrušilo ku dňu 31. 12. 2012, okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č. p. MF/024448/2012-441 zo dňa 6. 11. 2012. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
3. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 27. 2. 2007 poverenie pod číslom 5710 * 010854.
4. V priebehu exekučného konania bol súdu zo strany súdneho exekútora dňa 1. 6. 2016 doručený podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch márnym uplynutím trojročnej lehoty určenej na zaplatenie rozhodnutím uloženej pokuty za priestupok právo na vykonanie
rozhodnutia zaniklo a na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti. Súdny exekútor zároveň vyčíslil trovy exekúcie v sume 40,62 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v sume 19,92 eur (spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 1 x zač. hod. 6,64 eur, upovedomenie o začatí exekúcie - 1 x zač. hod. 6,64 eur, výzva na zaplatenie - 1 x zač. hod. 6,64 eur), z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v sume 6,64 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32 eur), hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v sume 7,29 eur (papier, obálky: 0,73 eur, žiadosť o poskytnutie súčinnosti elektronicky: 0,20 eur, poštovné: vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti 0,45 eur, upovedomenie o začatí exekúcie 1,46 eur, výzva na zaplatenie 0,40 eur, návrh na zastavenie exekúcie 1,40 eur, zaslanie ex. spisu 1,75 eur, vrátenie poverenia 0,45 eur, konečné vyúčtovanie 0,45 eur) + 20 % DPH.
5. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 243i ods. 1 EP, v exekučnom konaní začatom na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi pred 1. aprílom 2017 sa musí žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podať na súde príslušnom podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 najneskôr 30. júna 2017. Ak bude žiadosť exekútora o udelenie poverenia v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017 doručená súdu príslušnému podľa predpisov účinných do 31. marca 2016 po 30. júni 2017, súd exekútorovi žiadosť o udelenie poverenia vráti. Vrátením žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi sa exekučné konanie zastavuje.
7. Podľa § 243i ods. 2 EP, ak oprávnený po zastavení konania podľa odseku 1 podá návrh na vykonanie exekúcie podľa predpisov účinných od 1. apríla 2017, účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, ak je návrh na súde príslušnom podľa predpisov účinných od 1. apríla 2017 podaný do 1. augusta 2017. O tom exekútor oprávneného poučí.
8. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
9. Podľa § 243k EP, ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401>, § 128 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> a § 164 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170401> v znení účinnom do 31. marca 2017.
10. Podľa § 243b ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
11. Podľa § 243c ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
12. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
14. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008 (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
16. Právny inštitút preklúzie predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
17. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1. 9. 2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenie dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
18. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
19. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
20. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
21. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
22. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, preto musí podľa nej aj skončiť.
23. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 zastavil, nakoľko v uvedenom prípade prekludovanie práva malo za následok neúčinnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
25. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.
29. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však prekludovanie práva, ktoré žiaden z účastníkov v priebehu konania ovplyvniť nemohol. Ide o skutočnosť, na ktorú má vplyv samotné plynutie zákonom stanovenej lehoty a nastáva priamo zo zákona s následkom nemožnosti ďalšieho výkonu práva. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho vo výnimočnosti a okolnostiach sporu nepriznal. Na druhej strane, oprávnenému v konaní žiadne trovy v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva nevznikli.
30. Podľa § 196 EP v znení účinnom od 1. 1. 2012 do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
31. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
32. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
33. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
34. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
35. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
36. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
37. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
38. Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
39. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
40. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
41. Podľa § 25 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
42. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,z. o zavedení meny euro“), na účely súvisiace s prípravou na prechod a prechodom na euro, vrátane duálneho zobrazovania, sa prepočty a premeny všetkých súm zo slovenskej meny na eurá povinne vykonávajú výlučne podľa konverzného kurzu, pravidiel pre zaokrúhľovanie a ďalších pravidiel pre prechod na euro a postupom podľa tohto zákona a osobitných predpisov tak, aby čiastkové výpočty a výsledné prepočty konečných peňažných súm zo slovenskej meny na eurá boli čo najpresnejšie a bez vplyvu na zvýšenie ich reálnej finančnej hodnoty a cenovej úrovne v dôsledku prípravy na prechod a prechodu na euro.
43. Podľa § 2 ods. 3 z. o zavedení meny euro, ak výsledkom prepočtu zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu sú konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované (ďalej len „konečné sumy“), najmä konečné sumy vyúčtované na výpisoch z účtu alebo konečné sumy ceny, platby alebo inej hodnoty uvádzané na faktúrach, na iných účtovných dokladoch alebo dokladoch o zaplatení, také konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší eurocent podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom. Celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý je nižší ako polovica jedného euro centa, sa podľa osobitného predpisu zaokrúhľuje nadol na najbližší eurocent a celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného eurocenta, sa podľa osobitného predpisu zaokrúhľuje nahor na najbližší eurocent, ak sa účastníci právnych vzťahov nedohodnú inak, alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Konečné sumy, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa však prednostne zaokrúhľujú nadol, na prospech osôb povinných znášať úhradu týchto platieb, a konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa prednostne zaokrúhľujú nahor, na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
44. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 je zakotvená všeobecná zásada, podľa ktorej, trovy exekúcie uhrádza v zásade povinný. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 10. 2013 upravoval dve výnimky z tejto zásady. Tieto prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného a druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 1, ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá, a to zavinenie oprávneného. Súd však po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.
45. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 11,81 eur.
46. Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), písm. c) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 (po prepočítaní na menu euro podľa § 2 ods. 2, ods. 3 z. o zavedení meny euro)
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
Odmena spolu ................................................................................................................ 6,64 eur
2./ § 22 cit .vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 - náhrada hotových výdavkov
- poštovné (upovedomenie o začatí exekúcie: povinný 1,46 eur, návrh na zastavenie exekúcie: Okresný súd Stará Ľubovňa 0,20 eur, zaslanie ex. spisu: Okresný súd Stará Ľubovňa 0,19 eur, vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia o zastavení exekúcie: Okresný súd Stará Ľubovňa 0,45 eur, vrátenie poverenia: Okresný súd Stará Ľubovňa 0,45 eur, konečné vyúčtovanie: 0,45 eur)
Náhrada hotových výdavkov spolu ................................................................................ 3,20 eur
3./ 20 % DPH zo sumy 9,84 eur
DPH spolu ...................................................................................................................... 1,97 eur
Trovy exekúcie celkom: 11,81 eur
47. Súd poverenému súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 v sume 13,28 eur + 20 %
DPH (spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 1 x zač. hod. 6,64 eur a upovedomenie o začatí exekúcie - 1 x zač. hod. 6,64 eur). Zo znenia ustanovenia § 14 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 vyplýva, že zákonodarca rozdelil odmenu súdneho exekútora pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie na odmenu určenú podľa paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti taxatívne uvedené v ustanovení § 15 ods. 1 písm. a) - písm. j) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 a na odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu pre tie úkony, ktoré nemožno subsumovať do kategórie úkonov podľa § 15 ods. 1 písm. a) - písm. j) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 a ohodnotiť sumou 3,32 eur. Z uvedeného potom vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeňovania úkonov uvedených v § 15 ods. 1 písm. a) - písm. j) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 paušálnou sumou a zároveň odmenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na ich vykonanie, a to ani v prípade, ak sa tieto úkony označia iným spôsobom (v uvedenom prípade spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie = získanie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie = doručenie upovedomenia o začatí exekúcie). Súdnym exekútorom uplatnená paušálna odmena za vyššie uvedené úkony exekučnej činnosti v sume 2 x 3,32 eur, ktorá mu bola súdom priznaná, v sebe nesporne zahŕňa aj časové hľadisko nevyhnutne potrebné na ich vykonanie tak, ako si ho uplatnil podľa počtu hodín účelne vynaložených na ich vykonanie. V prípade spracovania ,,výzvy na zaplatenie“, súd po preskúmaní exekučného spisu zistil skutočnosť, že súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie žiadnu výzvu na zaplatenie nevypracoval a následne ani povinnému nezasielal. Z uvedeného dôvodu mu súd odmenu v uplatnenej výške 6,64 eur + 20 % DPH za spracovanie ,,výzvy na zaplatenie“ nepriznal.
48. Pri priznávaní poštovného zistil súd skutočnosť, že pri doručovaní návrhu na zastavenie exekúcie Okresnému súdu Stará Ľubovňa boli okrem tejto žiadosti zasielané aj písomnosti adresované k iným konaniam vedeným tunajším súdom, preto súd priznal exekútorovi náhradu poštovného v pomernej výške, t. j. 0,20 eur + 20 % DPH (t. j. exekútorom uplatnená náhrada poštovného vo výške 1,40 eur/ počet konaní 7 ks). Rovnako tak v prípade doručenia exekučného spisu tunajšiemu súdu na základe výzvy zasielal súdny exekútor v jednej obálke aj písomnosti k iným konaniam vedeným tunajším súdom, preto súd priznal exekútorovi náhradu poštovného v pomernej výške, t. j. 0,19 eur + 20 % DPH (t. j. exekútorom uplatnená náhrada poštovného vo výške 1,75 eur/počet konaní 9 ks). Súd chce v tejto súvislosti podotknúť, že uvedené postupy pri doručovaní písomností, kedy sa v jednej obálke zasiela viacero písomností v rámci jedného konania alebo v rámci viacerých konaní, nie sú nežiaduce, skôr chvályhodné, nakoľko tak dochádza k podstatnému zníženiu výšky hotových výdavkov. Súdny exekútor si však tieto náklady na poštovné mal účtovať v ich reálnej výške a pomerne pre to - ktoré exekučné konanie, resp. tú - ktorú písomnosť, a nie účtovať v každom konaní, resp. pri každej písomnosti, poštovné v plnej výške, ako keby sa doručovala každá z nich samostatne.
49. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal poštovné za zaslanie ,,výzvy na zaplatenie“ povinnému vo výške 0,40 eur vrátane 20 % DPH, pretože, ako už konštatoval v odseku 47. odôvodnenia, v exekučnom spise sa žiadna výzva na zaplatenie vrátane jej potvrdenia o doručení nenachádza.
50. Ďalej súd súdnemu exekútorovi nepriznal hotové výdavky v sume 0,20 eur vrátane 20 % DPH v súvislosti s elektronickou žiadosťou o poskytnutie súčinnosti. Súdom poverený exekútor ich vznik síce preukázal vo forme výstupu lustrácie pobytu povinného v registri obyvateľov SR a takýto dôkaz vyplýva priamo z predloženého exekučného spisu, avšak, na strane druhej, nepreukázal to, že mu v súvislosti s užívaním takejto služby elektronickej lustrácie vznikli vyššie uvedené náklady. Súd má za to, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia čo do vzniku hotových výdavkov musí preukázať spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti.
51. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie zo dňa 23. 5. 2016 uplatnil aj administratívne náklady za papier a obálky spolu vo výške 0,73 eur vrátane 20 % DPH, ktoré subsumoval pod hotové výdavky v zmysle ustanovenia § 22 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008. Súd však túto
náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože na výkon administratívnych prác je jednoznačne potrebný aj vyššie uvedený spotrebný materiál a náhrada za administratívne práce je podľa § 25 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 zahrnutá už priamo v odmene súdneho exekútora. Výdavky na tzv. drobný kancelársky materiál, ako náklady na túto činnosť, nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 a sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí. Súd preto túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.
52. Pri rozhodovaní o súdnym exekútorom uplatnenej dani z pridanej hodnoty, nakoľko ten je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd aplikoval znenie ustanovenia § 196 v znení účinnom od 1. 1. 2012 do 31. 3. 2017, hoci sa exekučné konanie začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 9. 2. 2007. Rozhodujúcim časovým momentom pre určenie výšky trov exekúcie je až okamih priznania ich náhrady v rámci rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekúcie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008), preto súd súdnemu exekútorovi priznal ním uplatnenú daň z pridanej hodnoty z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov.
53. Do špecifikácie trov exekúcie súdny exekútor započítal aj náklady na hotové výdavky v súvislosti s úkonmi exekučnej činnosti, ktoré budú vykonané v budúcnosti, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Konkrétne ide o výdavky na poštovné za vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia o zastavení exekúcie v sume 0,45 eur, vrátenie poverenia v sume 0,45 eur a konečné vyúčtovanie v sume 0,45 eur. Hoci sa v danom prípade jedná o výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi vzniknú až v budúcnosti, má na ich úhradu nárok, pretože tieto vzniknú v súvislosti s exekučným konaním a budú vynaložené na jeho ukončenie v spojení s povinnosťami, ktoré súdnemu exekútorovi ukladá priamo Exekučný poriadok.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.