Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5Cpr/7/2016

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: Ing. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX P., zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom so sídlom AK Brezno, B. Němcovej 1/A, proti žalovanému: Slovexperta, s.r.o. so sídlom Uhoľná 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 404 811, zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o. so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, čiastočným rozsudkom, takto

rozhodol:

I. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného zo dňa 08.09.2016 j e n e p l a t n é a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený Pracovnou zmluvou zo dňa 15.05.2002 t r v á .

II. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.10.2016 sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného zo dňa 08.09.2016 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený Pracovnou zmluvou zo dňa 15.05.2002 trvá. Zároveň sa domáhal voči žalovanému náhrady mzdy vo výške jedného priemerného mesačného zárobku od dňa 09.09.2016, keď žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Na základe procesného návrhu žalobcu vzneseného na pojednávaní konanom dňa 09.05.2017 súd pripustil zmenu žalobného petitu v časti týkajúcej sa poskytnutia náhrady mzdy tak, že žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku vo výške 790,53 eur odo dňa 09.09.2016, keď žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný umožnil pokračovať v práci alebo do nadobudnutia právoplatnosti výroku rozsudku (č.l. 179 - 180 spisu).

2. V odôvodnení svojej žaloby, ako aj na pojednávaniach žalobca uviedol, že pracoval u žalovaného na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 15.05.2002 ako technik motorových vozidiel s miestom výkonu práce Brezno a všetky regióny pôsobnosti spoločnosti v rámci SR. Pracovnou náplňou žalobcu bolo vykonávanie ohliadok motorových vozidiel pre zmluvné poisťovne. Počas trvania pracovného pomeru si žalobca svoje pracovné povinnosti plnil riadne a včas, dosahoval výborné pracovné výkony, o čom svedčí aj ocenenie „technik roka“ za roky 2007, 2008, zo strany žalovaného nebol nikdy upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Po zmene štatutárnych zástupcom žalovaného v roku 2009 napriek pokračujúcim výborným pracovným výkonom mu už ocenenie nebolo viac udelené, naopak, žalovaný prostredníctvom nadriadených zamestnancov cielene a vedome skresľoval pracovné výkony žalobcu, čo sa odzrkadľovalo v jeho hodnotení zo strany žalovaného, vrátane finančného ohodnotenia práce. Žalobca sa v rokoch 2015 a 2016 osobnou, elektronickou a písomnou komunikáciou snažil o riešenie tohto pretrvávajúceho problému, upozorňoval na tieto nedostatky osobne na poradách a žiadal vysvetlenie systému hodnotenia za pracovné výkony, ako aj odstránenie nedostatkov a chýb v hodnotení pracovných výkonov, poukazoval na nesprávne postupy, porušovanie pracovno-právnych

predpisov a diskrimináciu zo strany zamestnávateľa, avšak bezvýsledne. V mesiaci december 2015 žalobca podal podnet na Inšpektorát práce Banská Bystrica ohľadne nedostupnosti interných predpisov zamestnávateľa, ktorý podnet bol odstúpený na vybavenie Inšpektorátu práce Žilina. Inšpekciou práce bolo zistené, že zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia, v ktorom neuplatňuje objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov. Žalobca má v porovnaní s inými zamestnancami vykonávajúcimi tú istú funkciu rozdielnu mzdu za prácu, čím zamestnávateľ konal v rozpore s ustanovením § 119a ods. 2 a 3 Zákonníka práce. Dňa 20.06.2016 podal žalobca podnet na Inšpektorát práce Žilina ohľadne neprimeranej výšky polročnej odmeny za mesiac december 2015 zo strany zamestnávateľa, po prešetrení podnetu mu bolo doručené oznámenie o výsledku inšpekcie zo dňa 27.07.2016, z ktorého vyplýva, že Inšpekciou práce bolo zistené porušenie pracovno-právnych predpisov zamestnávateľom, a to § 119 ods. 2 a 3 Zákonníka práce s tým, že zamestnávateľ so žalobcom nedohodol v mzdových podmienkach ďalšiu plnení poskytovaných za prácu - polročné odmeny a podmienky jej poskytovania. Žalovaný odmietal žalobcovi podať akékoľvek vysvetlenie systému odmeňovania zamestnancov vo funkcii technik, jeho nadriadený cielene žalobcu vysielal na pracovné cesty práve v čase konania regionálnych porád, aby žalobca nemohol predniesť svoje námietky a dotazy, takto mu bola znemožnená účasť na poradách konaných v dňoch 22.06.2016 a 07.09.2016.

3. Dňa 07.09.2016 zaslal žalobca elektronickou formou otvorený list konateľke žalovaného Ing. Baričovej, v ktorom ju upozornil na porušovanie pracovno-právnych predpisov, čo potvrdili výsledky Inšpekcie práce, ako aj na nekorektné odmeňovanie za vykonanú prácu a na ďalšie problémy súvisiace s výkonom pracovných činností jej podriadených zamestnancov, na list neobdržal žiadnu odpoveď. Dňa 09.09.2016 vyhľadal žalobcu na pracovisku v Bratislave pracovník žalovaného p. U. v prítomnosti ďalšieho pracovníka žalovaného, ktorý sa predstavil ako technický riaditeľ a p. U. konal za štatutárneho zástupcu žalovaného, pričom sa nepreukázal žiadnym splnomocnením. Žalobcovi oznámil, že má „okamžitú výpoveď“ a žiadal, aby výpoveď žalobca podpísal. Žalobca odmietol podpísať listinu, s ktorej obsahom nemal možnosť sa oboznámiť, pričom konanie a výzvu p. U. považoval za výzvu na podpis súhlasu s výpoveďou. Zároveň bol vyzvaný na odovzdanie služobného mobilného telefónu a služobného motorového vozidla. Služobný telefón žalobca odovzdal, služobné motorové vozidlo odmietol odovzdať s tým, že sa nemá ako dostať do Brezna, po návrate na pracovisko v Brezne v ten istý deň žalobca zistil, že má vymenený zámok na dverách do svojej kancelárie a tieto boli zapečatené. V kancelárii mal aj svoje osobné veci, tento prístup zo strany žalovaného považoval za absolútne neprijateľný, preto elektronickou formou zaslal konateľke Ing. Baričovej vyjadrenie, v ktorom uviedol, že takéto skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a žiadal odo dňa nasledujúceho, t. j. od 12.09.2016 o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy. Na uvedené žalovaný nereagoval. Následne bolo žalobcovi doručené potvrdenie o zamestnaní zo dňa 08.09.2016, z ktorého sa dozvedel, že jeho pracovný pomer bol skončený dňom 08.09.2016 z dôvodu ustanovenia § 68 Zákonníka práce. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin a ani neporušil závažne pracovnú disciplínu, opätovne písomne a tiež elektronicky dňa 20.09.2016 oznámil žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a požiadal o prideľovanie práce, ako aj o sprístupnenie kancelárie. Žalovaný mu následne umožnil odniesť si z kancelárie v Brezne jeho osobné veci a ďalej s ním nekomunikoval. Do 09.09.2016 zo strany konateľov žalovaného, prípadne iných poverených pracovníkov žalovaného neboli zistené žiadne výhrady k práci žalobcu, nebol písomne, ani ústne upozornený na porušovanie povinností zamestnanca. Žalobca teda nemá žiadnu vedomosť, že by z jeho strany malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Z toho dôvodu má za to, že neboli splnené zákonné predpoklady pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného.

4. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní na doplnenie uviedol, že 08.09.2016 bol na pracovnej ceste v Bratislave na Dolnozemskej 7, kde vykonával funkciu technika, pričom okolo 16.00 hod. prišiel do kancelárie p. H., ktorý ho požiadal, aby vyšiel von, že s ním chce hovoriť technický riaditeľ. Žalobca šiel zadným východom k skladu stavebného materiálu, pričom p. H. predstavil žalobcovi technického riaditeľa p. U.. Do tej doby mu nikto neoznámil, že Ing. W., ktorý je technický riaditeľ odišiel z firmy a bol žalobca prekvapený, že p. U. je technický riaditeľ, keď nebol nikde predstavený ako technický riaditeľ. Ďalej bol prítomný p. O., ktorého videl žalobca prvýkrát a p. H., ktorý je manažér pre servisy pre žilinský kraj a p. U.. P. U. oznámil žalobcovi, že mu dáva okamžitú výpoveď podľa § 68 Zákonníka práce

- okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že zaslal email s názvom „otvorený list“, zároveň požiadal žalobcu, aby odovzdal všetky svoje veci, počítač, auto. Na to žalobca uviedol, že je z Brezna a nie z Bratislavy, takže odovzdal len telefón a autom sa dostal do Brezna, pričom na druhý deň bola

jeho kancelária zapečatená a vymenený zámok. P. U. mal papiere v ruke a ústne mu povedal, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru a vyzval ho, či podpíše výpoveď. Nič mu však neukazoval, ani mu nedal nič do ruky. Na pojednávaní konanom dňa 16.02.2017 žalobca uviedol, že si chcel túto listinu, ktorú si prečítal nechať, ale zástupca spoločnosti mu ju vytrhol z ruky a zobral.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, ako aj na pojednávaniach žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca poslal dňa 07.09.2016 o 08.13 hod. konateľke žalovanej spoločnosti Ing. Helene Baričovej email s názvom „otvorený list“, ktorý adresoval aj ďalším zamestnancom, poukázal na protizákonné konanie konateľky spoločnosti, ako aj nezákonnosť, nekalé praktiky a žobrácke platy, žalobca teda hrubo osočil nadriadených pracovníkov a po takomto verejnom nepodloženom obvinení u ostatných zamestnancov nie je možné naďalej spravodlivo požadovať od zamestnávateľa, aby pracovný pomer so zamestnancom naďalej pokračoval, nakoľko by to malo nedozerné následky pre zamestnávateľa, keby beztrestne každý z pracovníkov vypisoval urážky a osočovania spolupracovníkov emailami tohto typu. Ďalej právny zástupca žalovaného poukázal na Prílohu č. 1 Pracovného poriadku, z ktorej vyplýva, že žalobca bol oboznámený s Pracovným poriadkom v plnom rozsahu dňa 30.01.2013, taktiež aj upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 22.12.2015, z ktorého vyplýva, že v dňoch od 10.11.2015 do 27.11.2015 v služobnej emailovej komunikácii s nadriadenými žalobca porušil zásady slušného chovania sa a verbálne napádal svojich kolegov. V danom prípade, keďže mu bol okamžite zrušený pracovný pomer išlo o opakované hrubé verbálne konanie voči spolupracovníkom. Žalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s odborovou organizáciou alebo nie, následne v priebehu konania žalovaný poukázal na skutočnosť, že odborová organizácia u žalovaného nefungovala a v dobe, kedy došlo ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu nemala ani jediného člena, keď p. E. T. ukončil pracovný pomer v Slovexperte 30.01.2015 a Dušan Pagáč 30.10.2014, k 01.02.2015 nefiguroval vo výbore ani jeden zo zamestnancov a výbor de facto neexistoval. Keďže členmi odborového orgánu boli iba Y. P. a E. T., ktorí skončili pracovný pomer dňa 30.10.2014 a 30.01.2015 iný zoznam členov odborového orgánu nebol predložený je zrejmé, že odborová organizácia po 30.01.2015 neexistovala.

6. Ku skutočnostiam doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi navrhol žalovaný vypočuť svedkov Z. H.a, Bc. L. O.a a E. U., ako aj ďalších svedkov vyplývajúcich z podania žalovaného (č.l. 36 - 37 spisu), a to k okolnostiam pôsobenia žalobcu v štruktúrach žalovaného, aký vplyv mal email na vnútornú štruktúru a pracovníkov žalovaného s dôrazom na ďalšiu možnosť spolupráce so žalobcom a jeho vplyv z hľadiska inkriminovaného emailu.

7. Súd nariadil výsluch svedkov, a to E. U., Z. H.a a L. O.a, pričom svedok E. U., ktorý je zamestnancom žalovaného do augusta 2015 vo funkcii regionálny manažér a od 01.09.2015 ako technický riaditeľ vypovedal, že bol prítomný pri odovzdaní listiny - okamžité skončenie pracovného pomeru do vlastných rúk žalobcovi, k samotným okolnostiam doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru svedok uviedol, že za účasti p. H.a, p. O.a a ďalších dvoch pánov z Agentúry A3P prišli za žalobcom, ktorý pracoval v Bratislave, ich úlohou bolo odovzdať p. žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru. P. H. išiel pre p. M. na pracovisko a poprosil ho, aby vyšiel von, tam svedok p. žalobcovi prečítal celú výpoveď od prvého písmena až po posledné, všetky dôvody, ktoré tam boli uvedené s tým, že to uzavrel otázkou, či súhlasí s danou výpoveďou, nech sa žalobca vyjadrí. Ďalej vypovedal, že bude musieť žalobca podpísať túto výpoveď, odovzdanie výpovede podpísali dvaja svedkovia, následne bol p. žalobca vyzvaný na odovzdanie mobilného telefónu, ktorý aj odovzdal a p. O. p. žalobcu odviezol na služobnom aute na ubytovňu, kde bol p. žalobca ubytovaný. Svedok uviedol, že vyzval žalobcu na prevzatie listiny, pričom žalobca odmietol listinu prevziať. Svedok sa pýtal žalobcu, či súhlasí s tým a či je ochotný podpísať túto výpoveď, na čo žalobca uviedol, že nie. Samotné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovené na jednej strane z oboch strán.

8. Svedok Z. H., ktorý je bývalým kolegom žalobcu a s ktorým bol v priateľskom vzťahu je 6 rokov zamestnancom žalovaného ako manažér pre servisy, s technikmi prichádzal do kontaktu len okrajovo. Uviedol, že bol prítomný v Bratislave za účasti p. Ing. M., p. U. a p. O.a, ako aj ďalších dvoch pánov zo spoločnosti A3P v servise Porsche na Dolnozemskej ulici, kde aktuálne pracoval p. žalobca, pričom svedok požiadal p. M., aby vyšiel von z pracoviska, kde p. U. prečítal výpoveď, kompletne, uviedol nejaké náležitosti k výpovedi, žalobca si to vypočul. P. U. žalobcu oboznámil s obsahom listiny, celé mu to prečítal, do ruky mu listinu nedal. Svedok uviedol, že svojim podpisom osvedčoval, že výpoveď

bola žalobcovi daná, alebo teda prečítaná a že bol s ňou oboznámený. Svedok fyzicky videl predmetnú listinu, keďže ju podpisoval. Prečítanie obsahu celej listiny mohlo trvať 15 - 20 minút.

9. Svedok L. O. uviedol, že prvýkrát stretol žalobcu pri odovzdávaní výpovede, je zamestnancom žalovaného, a to vo funkcii kontrolný technik v Bratislave od 23.06.2014. P. riaditeľom bol oslovený, že má ísť s p. H.om a p. U.om, pričom v poobedňajších hodinách vo štvrtok išli na Dolnozemskú ulicu v Bratislave, kde bol prítomný p. U., p. H. a ďalší dvaja páni z agentúry A3P, predmetom stretnutie bolo odovzdanie výpovede p. žalobcovi, ktorý bol vyzvaný, aby vyšiel von z autosalónu, tam mu p. U. celé znenie výpovede prečítal a predložil ju, žalobca ju odmietol podpísať, tak ju odpísal svedok aj s p. H.om. Žalobca bol vyzvaný na podpísanie výpovede, avšak žalobca uviedol, že nie, že ju nepodpíše. Svedok svojim podpisom na predmetnej listine potvrdzoval, že p. žalobca nepodpísal výpoveď a že bol pri tom, keď mu bola celá výpoveď nahlas prečítaná.

10. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s Pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.05.2002 (č.l. 6 spisu), na základe ktorej dňom 16.05.2002 vznikol medzi stranami sporu pracovný pomer s tým, že zamestnanec bude vykonávať funkciu technik s miestom výkonu práce: „zastúpenie Brezno a všetky regióny pôsobnosti spoločnosti v rámci SR“. Ďalej sa súd oboznámil s fotokópiami ocenení udelených žalobcovi v roku 2007 a 2008 (č.l. 7 - 8 spisu), s listom Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 31.03.2016 (č.l. 6 spisu), ktorým Inšpektorát práce Žilina reagoval na podnet žalobcu doručený 15.12.2016, v ktorom žalobca požadoval prešetriť nedostupnosť zo strany zamestnanca k internému predpisu zamestnávateľa „Pracovný poriadok“, mzdový predpis a neoboznámenie zamestnanca s podmienkami hodnotenia zamestnancov a následným vyplatením odmien. Výkonom inšpekcie bolo zistené, že zamestnávateľ vydá Pracovný poriadok, pričom zamestnávateľ predložil písomný doklad „oboznamovací list“ s podpisom zamestnanca o tom, že každý zamestnanec svojim podpisom potvrdzuje, že bol s Pracovným poriadkom oboznámený v plnom rozsahu, podľa uvedeného dokladu bol žalobca oboznámený s Pracovným poriadkom dňa 30.01.2013. Zároveň je Pracovný poriadok k nahliadnutiu u príslušného nadriadeného, na personálnom a ekonomickom oddelení. Ďalej bolo zistené, že zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia, avšak v systéme hodnotenia neuplatňuje objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov. Taktiež sa súd oboznámil s listom Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 27.07.2016 (č.l. 10 spisu), ktorým Inšpektorát práce Žilina reaguje na podanie žalobcu zo dňa 20.06.2016, pričom bolo zistené, že zamestnávateľ porušil ustanovenie § 119 ods. 2, 3 Zákonníka práce. Súd sa oboznámil i s emailovou korešpondenciou medzi žalobcom a p. Ing. M. (č.l. 11 - 12 spisu) ohľadne vysielania na pracovnú cestu do Bratislavy, so sťažnosťou adresovanou vedeniu spoločnosti Slovexperta zo dňa 04.12.2015 (č.l. 13 spisu), s emailovou korešpondenciou medzi stranami sporu (č.l. 14 spisu), so žiadosťou žalobcu o zaslanie Pracovného poriadku, mzdového poriadku, organizačného poriadku a kritérií hodnotenia technikov (č.l. 15 - 16 spisu), s ďalšou korešpondenciou žalobcu (č.l. 19 - 23 spisu), s potvrdením o zamestnaní (č.l. 24 spisu), podľa ktorého pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval od 16.05.2002 do 08.09.2016 a skončil z dôvodu uvedeného v § 68 Zákonníka práce - okamžité zrušenie zo strany zamestnávateľa, s emailovou správou zo dňa 20.09.2016 (č.l. 25 spisu), ktorou sa žalobca odvolal proti okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ako aj s listom zo dňa 20.09.2016 adresovanom žalovanému, v ktorom žalobca nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a žiada o prideľovanie práce.

11. Listom zo dňa 08.09.2016 označeným ako Okamžité skončenie pracovného pomeru (č.l. 71 spisu), žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu uvedeného v § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce k 08.09.2016, nakoľko hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu, a to tak, že ako pracovník zaradený na pozícii technik pre motorové vozidlá dňa 07.09.2016 o 08.13 hod. zaslal konateľke spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Ing. Helene Baričovej email s názvom „otvorený list“, ktorý adresoval aj ďalším zamestnancom, v ktorom verbálne uráža konateľku spoločnosti, ako aj svojich kolegov tým, že uvádza, že Ing. Helena Baričová koná protizákonne, úmyselne a s cieľom poškodiť a diskriminovať konkrétnych technikov, svojim nástupom vniesla do BB a NR regiónu nervozitu, nenávisť, nezákonnosť, nekalé praktiky a žobrácke platy, je zákerná a neschopná, Ing. I. V. praktizuje nekalú činnosť. Týmto konaním závažne porušil pracovnú disciplínu a svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z interného predpisu zamestnávateľa, a to čl. 6 bod 2, písm. e) a f) Pracovného poriadku, ako aj čl. 6 bod 3 písm. a) Pracovného poriadku. Podľa záznamu uvedenom na druhej strane uvedenej listiny, zamestnanec odmietol listinu prevziať dňa 08.09.2016 o 16.04 hod., pričom doručenie bolo vykonané v prítomnosti dvoch svedkov, a to p. Z. H.a a p. Bc. L. O.a.

11. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce: 1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce, Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce, Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 38 ods. 1 a 4 Zákonníka práce: 1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. 4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

12. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru (okrem iného) musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (§ 74 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 95/2009). Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je výnimočným opatrením, na základe ktorého zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom len vtedy, ak konanie zamestnanca možno považovať s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2009).

13. Predpokladom pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru je okrem iného doručenie uvedeného prejavu vôle v stanovenej lehote druhému účastníkovi pracovno-právneho vzťahu, inak je neplatné a ďalším predpokladom pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru uvedený v § 74 Zákonníka práce je prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru s príslušným odborovým orgánom.

14. Vzhľadom na námietky žalobcu ohľadne doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk žalobcovi súd najskôr skúmal otázku doručenia listiny označenej ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.09.2016 zo strany zamestnávateľa žalobcovi.

15. Vyššie citované ustanovenie § 38 Zákonníka práce upravuje doručovanie písomnosti pre oblasť vzťahov v pôsobnosti Zákonníka práce. Pokiaľ ide o doručovanie písomnosti zamestnávateľa zamestnancovi, výslovne sa ustanovuje povinnosť zamestnávateľa doručovať písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného pomeru, teda aj okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, do vlastných rúk zamestnanca, a to buď osobným doručením zamestnávateľom priamo zamestnancovi alebo odovzdaním písomnosti na poštovú prepravu. Zamestnávateľ sa rozhodol doručiť písomné Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 08.09.2016, osobným doručením zamestnávateľom, resp. jeho povereným zamestnancom priamo do vlastných rúk žalobcovi. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že k odovzdaniu predmetnej listiny bol poverený za zamestnávateľa p. U. ako technický riaditeľ, pričom k odovzdaniu listiny malo dôjsť 08.09.2016 v priestoroch autoservisu Porsche na Dolnozemskej ulici v Bratislave, za prítomnosti p. E. U., Z. H.a, L. O.a a ďalších dvoch osôb z agentúry A3P. Žalobca potvrdil, že dňa 08.09.2016 v Bratislave na Dolnozemskej ulici č. 7, kde vykonával funkciu technika ho požiadal p. H., aby ho nasledoval von zo servisu, kde mu bol predstavený technický riaditeľ p. U., na stretnutí bol prítomný aj p. O. a ďalší dvaja páni s tým, že p. U. oznámil žalobcovi, že má okamžitú výpoveď podľa § 68 Zákonníka práce - okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca uviedol, že ho p. U. vyzval, či podpíše výpoveď. Nič mu však neukazoval, ani nič nedal do ruky, pričom však na pojednávaní dňa 16.02.2017 žalobca uviedol, že listinu, ktorú si prečítal si chcel nechať, ale zástupca spoločnosti Slovexperta mu ju vytrhol z ruky a zobral. Naopak, svedkovia E. U., Z. H. a L. O. potvrdili, že p. U. oboznámil žalobcu s obsahom listiny označenej ako Okamžité skončenie pracovného pomeru, obsah tejto listiny mu prečítal a bol žalobca vyzvaný na prevzatie listiny, pričom žalobca odmietol listinu prevziať. Účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru však nastanú, aj keď zamestnanec písomnosť, ktorá obsahuje tento právny úkon, a to okamžité skončenie pracovného pomeru, odmietne prijať. Samotná prítomnosť svedkov pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru je len otázkou dokazovania, nie samotnou podmienkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Prítomnosť svedkov má význam z hľadiska unesenia dôkazného bremena v súdnom konaní na preukázanie doručenia, resp. odmietnutia prijatia písomnosti obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru. Hodnotiac uvedené dôkazy (listina okamžité skončenie pracovného pomeru obsahujúca podpisy dvoch svedkov, v prítomnosti ktorých bolo vykonané doručenie písomnosti dňa 08.09.2016, ako aj výpovede svedkov), súd má za to, že odmietnutím prijatia predmetnej písomnosti nastali účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk žalobcovi. V zmysle § 70 Zákonníka práce bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené v ustanovenej lehote žalobcovi, pokiaľ teda bola podaná žaloba na určenie neplatnosti tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde dňa 31.10.2016, bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce.

16. Ďalšou podmienkou platnosti uvedeného právneho úkonu, a to okamžitého skončenia pracovného pomeru je prerokovanie tohto úkonu s odborovým orgánom. Z ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce, ako aj § 74 Zákonníka práce vyplýva, že právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca, alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon. v ustanovení § 74 ustanovuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je takéto okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Okamžité skončenie pracovného pomeru je zástupca zamestnancov povinný prerokovať do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

17. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že žalovaný písomnou žiadosťou nežiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobcovi. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že bolo povinnosťou zamestnávateľa písomne požiadať zástupcov zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, k čomu však zo strany zamestnávateľa nedošlo. Zamestnávateľ sa však bráni tým, že odborová organizácia v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom u žalovaného nepôsobila riadne v súlade so zákonom, a teda zamestnávateľ ani nepoznal členov výboru a ani žiadnu inú písomne poverenú osobu kompetentnú k prerokovaniu. Z toho dôvodu žalovaný podľa svojich tvrdení reálne nemohol prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že listom zo dňa 23.06.2014 (č.l. 119 spisu) bolo oznámené žalovanému, že v uvedenej spoločnosti začína pôsobiť základná organizácia odborového zväzu KOVO Volkswagen Slovakia, ktorá združuje a eviduje aj členov zamestnaných v spoločnosti Slovexperta, s.r.o. V mene základnej organizácie KOVO Volkswagen Slovakia je oprávnený konať predseda odborovej organizácie Zoroslav Smolinský, ktorý v súlade s čl. 23 ods. 3 Stanov KOVO písomne poveril člena výboru E.a T.a na konanie v mene odborovej organizácie vo veciach vzťahujúcich sa výlučne k zamestnávateľovi Slovexperta, s.r.o. podľa Zákonníka práce a iných predpisov (písomné poverenie č. l. 122 spisu), pričom zároveň bol zo strany predsedu ZO KOVO Volkswagen Slovakia zasielaný zamestnávateľovi - žalovanému zoznam členov výboru, a to listom zo dňa 03.07.2014 (č.l. 120 spisu), ktorý bol doručený žalovanému dňa 10.07.2014. V zmysle uvedeného zoznamu členmi výboru tvoriacimi štatutárny orgán s pôsobnosťou pre zamestnávateľa Slovexperta, s.r.o. sú okrem predsedu p. K. F. aj ďalšie osoby (zamestnanci spoločnosti Slovexperta, s.r.o., a to E. T. a Y. P.). Žalovaný poukazoval na skončenie pracovného pomeru oboch členov výboru p. E.a T.a a Y.a P.a s tým, že Y. P. skončil pracovný pomeru u žalovaného Dohodou ku dňu 04.11.2014 (č.l. 135 spisu) a E. T. skončil pracovný pomer Dohodou ku dňu 28.02.2015 (č.l. 136 spisu). Ďalej žalovaný poukázal na oznámenie o zániku základnej organizácie KOVO Volkswagen Slovakia, a.s. likvidáciou zo dňa 24.10.2016 (č.l. 137 spisu), v zmysle ktorého oznámenia dňa 11.10.2016 najvyšší orgán odborového zväzu KOVO, Rada odborového zväzu KOVO rozhodol uznesením č. 124/2016 11.10.2016 o zániku základnej organizácie KOVO Volkswagen Slovakia, a.s. s likvidáciou. Od 11.10.2016 sú osobami oprávnenými nakladať s majetkom likvidovanej základnej organizácie menovaní likvidátori. Žalovaný ďalej poukazoval na skutočnosť, že v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným p. F. nevykonával funkciu predsedu ZO KOVO Volkswagen Slovakia, a.s., a teda nemohol byť zákonným členom výboru, ktoré tvrdenie však nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom preukázané, z predložených dokladov vyplynulo, že Rada odborového zväzu KOVO až na rokovaní dňa 14.11.2016 rozhodla o vylúčení bývalého predsedu Základnej organizácie KOVO Volkswagen Slovakia, a.s. K. F.. Z predložených dôkazov (oznam o začatí pôsobenia odborovej organizácie - č.l. 119 spisu, zoznam členov výboru podľa § 230 ods. 1 Zákonníka práce - č.l. 120 - 121 spisu, písomné poverenie na konanie v mene odborovej organizácie - č.l. 122 spisu, Stanovy odborového zväzu KOVO - č.l. 148 - 163 spisu, evidenčný list Základnej organizácie KOVO - č.l. 164 spisu, oznámenie o zániku Základnej organizácie KOVO Volkswagen, a.s. - č.l. 124 spisu) súd má za to, že v žalovanej organizácii pôsobila odborová organizácia, pričom v zmysle čl. 20 Stanov KOVO, Základná organizácie odborového zväzu vzniká dňom zaevidovania a pridelenia organizačného čísla na odborovom zväze a zaniká výmazom z evidencie odborového zväzu, a to z dôvodov uvedených v čl. 20 bod 12 Stanov KOVO.

19. Súd teda ustálil, že v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného pôsobila odborová organizácia, bolo teda povinnosťou zamestnávateľa v zmysle § 74 Zákonníka práce vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Keďže samotný žalovaný potvrdil, že písomne nepožiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru udeleného žalobcovi, s poukazom na citované ustanovenie § 74 Zákonníka práce je okamžité skončenie pracovného pomeru dané zamestnávateľom žalobcovi neplatné. Keďže zákonný predpoklad pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru uvedené v § 74 Zákonníka práce nebol splnený, z toho dôvodu predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru nemožno považovať za platný právny úkon.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s poukazom na citovanú právnu úpravu súd má za to, že bolo povinnosťou zamestnávateľa vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, resp. písomne požiadať zástupcov zamestnancov o prerokovanie

okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom zo strany žalovaného uvedený postup nebol dodržaný, s poukazom na § 17 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s § 74 Zákonníka práce je teda okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi dňa 08.09.2016 neplatné, preto súd žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného zo dňa 08.09.2016 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený Pracovnou zmluvou zo dňa 15.05.2002 trvá. S poukazom na ustanovenie § 212 ods. 2 v spojení s § 213 súd rozhodol čiastočným rozsudkom len o návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď žalobou je uplatnených viac procesných nárokov (aj nárok na náhradu mzdy), keď vzhľadom na princíp procesnej ekonómie je účelné rozhodnúť o uvedenom nároku čiastočným rozsudkom a po právoplatnosti čiastočného rozsudku sa súd bude zaoberať ďalším procesným nárokom týkajúcim sa náhrady mzdy.

21. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí (§ 262 ods. 3 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.