Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-73-2016.pdf
PDF · 83.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/73/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu: RENAD- STAV s.r.o., Horné Saliby 604, IČO: 36 260 576 proti žalovanému: F. T., R.. XX.XX.XXXX D. N. XXX , zast.: JUDr. Beáta Slováková, Nemešsegská 6575/35, 929 01 Dunajská Streda v konaní o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti rodinný dom súpisným číslom XXX na parcele CKN č. XXX/X zapísaný na LV č. XXX pre kat. územie N., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca so žalobou zo dňa 01.03.2016 sa domáhal proti žalovanému o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti k rodinnému domu súpisným číslom 190 na parc. č. CKN č. XXX/X zapísaný na LV č., XXX, pre kat. územie N. a to v podiele 4/10-ín s odôvodnením, že uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo zo dňa 28.07.2014 v znení dodatku zo dňa 16.03.2015, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela - prestavby a prístavby staršieho rodinného domu súpisným číslom XXX v kat. území N.. Podľa udania žalobcu sa strany sporu dohodli na cene diela v sume 57.958,22 eur, ktoré dielo bolo vykonané a dodané riadne a včas dňa 20.08.2015 odovzdávacím protokolom. Avšak cena diela, ktorú čiastočne uhradil žalovaný dňa 07.09.2015 vo výške 20.000 eur avšak zostatok dlžnej sumy vo výške 37.349,82 eur ani po opakovanej výzve zo strany zhotoviteľa žalovaným neuhradil. Žalobca poukázal na zmluvu o dielo, kde v článku V. ods. 3 zmluvy sa strany sporu dohodli, že vlastnícke právo k vykonanému dielu prechádza na objednávateľa po úplnom uhradení skutočne zrealizovaných prác. Naliehavý právny záujem nadobudnutia vlastníckeho práva žalobca preukazoval, s potrebou usporiadať stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným a preto žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, jednak z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem vo veci. Uviedol, že určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva, teda vtedy keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, by sa súd zaoberal vecou v jej merite ( tento nedostatok bráni zaoberať sa s vecou z hľadiska opodstatnenosti úplného nároku). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide i posúdenie, či podaná žaloba je zhodným a účinným a zhodne zvoleným) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné ( ďalšie) súdne konanie. Ďalej uviedol, že medzi stranami sporu nebola nikdy dojednaná výhrada vlastníctva, na ktoré sa v žalobe poukazuje a zo strany žalobcu nikdy nebola takáto požiadavka ani len naznačená. Vždy sa konalo v ústnej forme a na základe dohody žalobca v roku 2014 vykonal na predmetnej nehnuteľnosti stavebné
práce. Komunikácia ohľadom rozsahu prác, ktoré mal žalobca na stavbe realizovať, ako aj o cene sa uskutočnila medzi stranami sporu konkrétne konateľom u žalobcu pánom Ing. O. W. v ústnej forme a e- mailom. Žalovaný nikdy nepotvrdil a nikdy nepodpísal písomnú formu zmluvy o dielo, ba vytkol žalobcovi vady diela. Nebol spokojný s kvalitou uskutočnených prác, čo oznámil žalobcovi e-mailom, telefonicky aj osobe a preto uhradil len časť dojednanej ceny. Podpis uvedený na zmluve o dielo zo dňa 28.07.2014 nie je jeho vlastnoručným podpisom, preto podal aj trestné oznámenie na žalobcu u Okresného riaditeľstva PZ v Galante a navrhol, aby žalobca predložil originál zmluvy o dielo za účelom zistenia pravosti jeho podpisu. Žalovaný navrhol, aby súd rozhodol o predbežnej otázke a síce o tom, či v prejednávanom prípade je/ nie je naliehavý právny záujem na konanie a rozhodovanie v súlade s predloženou žalobou.
2. Podľa ust. § 631 OZ - Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
3. Podľa ust. § 632 OZ - Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
4. Podľa ust. § 633 OZ - Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
5. Podľa ust. § 634 ods. 1 OZ - Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
6. Podľa ust. § 636 ods. 1 OZ - Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.
7. Podľa ust. § 644 OZ - Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
8. Z obsahu predloženej zmluvy o dielo zo dňa 28.07.2014, ktorá je napadnutá zo strany žalobcu, tvrdí, že žiadnu zmluvu v písomnej forme vlastnoručne nepodpísal a nikdy nebola dohodnutá výhrada vlastníctva, že by sa dohodli strany sporu, že vlastnícke právo k vykonanému dielu prechádza na objednávateľa po úplnom ohradení skutočne zrealizovaných prác. Súd sa zaoberal z predloženou zmluvou o dielo ( čl. 6 v spise) a zistil, že nie je vyšpecifikovaný predmet zmluvy v bode 2.3 článku 2 tejto zmluvy v zmysle ust. § 632 OZ, nie je uvedený rozsah prác, akosť a presne nie je ani predmet zmluvy označený. V článku 5 tejto zmluvy pod „bodom 5.3 pod označením Platobné podmienky“ a výhrada vlastníctva sa nachádza, klauzula, ktorá je protizákonná ide o nútene zasahovanie do vlastníckeho práva žalovaného a tak porušuje ústavu SR ako aj ustanovenia Občianskeho práva týkajúce sa vlastníckeho práva žalovaného. Zhotovenie veci na zákazku sa vyznačuje zhotovením veci ako hmotného predmetu, preto nemožno za túto službu považovať takú činnosť, ktorej výsledkom sa neprejaví vznikom novej materiálnej veci. Podstatnými náležitosťami zmluvy o zhotovení veci sú dohoda o veci, ktorá sa má zhotoviť, spôsobom zhotovenia a dohoda o odmene. Zhotovená vec je výsledkom výrobnej činnosti a odovzdáva sa do vlastníctva objednávateľa. Ak je predmetom zmluvy nehnuteľnosť, bude stavba od počiatku vo vlastníctve objednávateľa. Je to špeciálny druh zmluvy o dielo, čo znamená, že pokiaľ nie je tento druh zmluvy osobitné ustanovenia, platia ustanovenia osobitnej úpravy zmluvy o dielo a to § 632,633,634,636,637 OZ, tzn. od začiatku je vlastníkom a nikto nemôže zasahovať do vlastníckeho práva žalovaného len z dôvodu, že neuhradil cenu za dielo.
9. Súd poukazuje na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoj naliehavý právny záujem vo veci v prípade ak žalovaný riadne uplatnil zodpovednosť za vady diela tak ich mal povinnosť odstrániť a následne požadovať plnenia od žalovaného.
10. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, tj. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí teda so zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné a pokiaľ je žalobca v konaní jednoznačne nečinný, nemôže sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať určovacej žaloby. V sporovom konaní stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia podľa § 150 C.s.p .a povinnosť dôkazná podľa ust. § 132 C.s.p. pre obe strany sporu sú teda odlišné a samostatné. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania o neunesení dôkazného bremena žalobcu bolo možné preto v prejednávanej veci poukázať len zo vznesených skutkových tvrdení v zmysle ust. § 182 C.s.p., čo malo za následok, že uplatnený nárok žalobcu, ktorým sa domáhal o určenie vlastníckeho práva z titulu zmluvy o dielo ( nemusí mať písomnú formu) nebolo možné považovať za preukázané. Nesporná bola otázka, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo, jej predmetom bolo zhotovenie diela prestavby a prístavby staršieho rodinného domu v kat. území Padáň, nebolo sporné ani to, že nebola vyplatená úplná cena za dielo avšak z dôvodu, že žalovaný vytkol vady diela, čo nie je predmetom tohto sporu. Nebolo preukázané, že písomná forma diela bola uzatvorená a taktiež nebolo preukázané, že boli v písomnej forme zmluvy dohodnuté všetky náležitosti, ktoré podľa zákona malo obsahovať písomná forma zmluvy o diela alebo aj ústna. Taktiež súd konštatoval, že v časti kde žalobca zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného a to v článku V. bod 5.3, že: „vlastnícke právo k vykonanému dielu prechádza na objednávateľa po úplnom uhradení skutočne zrealizovaných prác“, je protizákonná, nakoľko nehnuteľnosť ( prestavba a prístavba staršieho rodinného domu súp. č. XXX v kat. území N. na parc. č. XXXXX od počiatku je vo vlastníctve objednávateľa. To že nebola vyplatená cena za dielo v plnom rozsahu nezakladá žalobcovi právo nútene zasahovať do vlastníckeho práva žalovaného.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 C.s.p. Podľa zásady úspešnosti priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.