Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-371-2016.pdf
PDF · 95.18 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/371/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., L. XXX/X, 2/ Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., N. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Miroslavom Bahyncom, advokátom, so sídlom Podbiel 177, proti žalovaným: 1/ Y.. A. A., M.., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., P. O. XX/XX, 2/ Y.. W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., Ulica O. XX/XX, obaja zast. Mgr. Peter Rea, advokát, so sídlom Bratislava, Partizánska 2, o strpenie práva prechodu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 7C/211/2013 - 191 zo dňa 21. 12. 2015, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovaní 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcov zamietol a pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vyslovil, že o týchto rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že nezistil dôvod na zriadenie práva cesty cez parcelu žalovaných CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, zapísané na LV č. XX, pre okres H., obec I.. Poukázal na to, že na parcelu č. XXX v spoluvlastníctve žalobcov je prístup aj cez iné parcely, a to bez toho, aby bolo obmedzené vlastnícke právo týchto vlastníkov v takom rozsahu, ako je tomu na základe návrhu podávaného žalobcami v žalobe. Keďže existuje aj iný spôsob zriadenia práva cesty na pozemok žalobcov, nebol daný právny dôvod na zriadenie tohto práva cez nehnuteľnosť v spoluvlastníctve žalovaných. Cez pozemok v ich vlastníctve totiž cesta, tak ako ju požadovali žalobcovia, nikdy k nehnuteľnosti, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve, neviedla. Ak nebol dôvod na zriadenie práva cesty bez pozemok v spoluvlastníctve žalovaných, potom nebol dôvod, aby im bola uložená aj povinnosť strpieť právo prechodu cez túto parcelu. Preto žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia. Rozsudok súdu prvej inštancie nepovažovali za správny, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Boli toho názoru, že k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov existovala jediná prístupová cesta cez pozemok parcelu č. XXX, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá patrí práve žalovaným. Prístup k pozemku domu nebol právne upravený. Keďže nemali prístup k stavbe a pozemku, tak ponúkali túto na predaj práve žalovaným. Pokiaľ sa na odkúpení nedohodli, podali návrh na zriadenie vecného bremena - práva cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/. Mali za to, že vlastník susediaceho pozemku je povinný sprístupniť prechod cez jeho pozemok na pozemok v spoluvlastníctve žalobcov, a to preto, že cez tento pozemok bola v minulosti prístupová cesta. Pokiaľ ide o náhradu za zriadenie vecného bremena práva cesty, tak pri zriadení vecného bremena je to súd, ktorý aj bez návrhu vlastníkov stavby rozhodne o náhrade za zriadené vecné bremeno. Uvedené okolnosti nesprávne súd prvej inštancie vyhodnotil, a
preto žiadali zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Na odvolanie žalobcov sa vyjadrili žalovaní. Rozsudok súdu prvej inštancie považovali za vecne správny a poukazovali na to, že pri kúpe predmetných nehnuteľností si preverovali stav v katastri nehnuteľností a žiadne vecné bremeno na parcele, ktorú nadobudli do svojho spoluvlastníctva, nebolo vedené a ani nebola zmienka, že by takéto vecné bremeno čo i len fiktívne existovalo. Tento pozemok sa ako prístupová cesta k pozemku, ktorý získali do vlastníctva žalobcovia, nikdy ani takýmto spôsobom nevyužíval. O tejto okolnosti žalobcovia veľmi dobre vedeli, pretože pozemok kupovali neskôr ako žalovaní 1/, 2/. Vedeli teda o tom, že nehnuteľnosť kupujú bez prístupovej cesty. Keď nehnuteľnosť kúpili, tak nemali záujem túto riadnym spôsobom užívať na ten účel, ako uvádzajú k podanej žalobe, pretože táto nehnuteľnosť nebola vôbec po kúpe udržiavaná a práve naopak, bola predmetom mnohých inzerátov na odkúpenie tejto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť zakúpili len za účelom jej urýchleného predaja a zisku za odpredaj tejto nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobcov, že neexistuje iná prístupová cesta na nehnuteľnosť, nie je správne, pretože táto okolnosť bola zisťovaná aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu dokazovania je nesporné, že taký prístup na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov je možný aj cez iné parcely ako cez parcelu vo vlastníctve žalovaných. Žiadali preto rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP) ako nový procesný predpis. Do ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Z vyššie uvedeného je nesporné, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal aj na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany v konaní a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2 veta druhá CSP.
7. Je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - OSP. Za účinnosti tohto zákona súd vo veci konal, vykonával dokazovanie a takisto vo veci konali aj strany sporu. Za účinnosti tohto zákona súd vo veci samej rozhodol rozsudkom, pričom proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. podané aj odvolanie, ako aj vyjadrenie k podanému odvolaniu. Aj keď krajský súd pristúpil k preskúmaniu rozsudku súdu prvej inštancie za účinnosti už nového procesného predpisu, a musel podľa tohto procesného predpisu konať, tak nemohol neprihliadnuť aj na stav, ktorý tu bol vytvorený za účinnosti pôvodného procesného predpisu, teda zákona č. 99/1963 Zb., a to aj s ohľadom na stav právnej istoty podľa čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 3 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z., podľa ktorého u strán sporu je legitímne očakávanie, že ich spor bude spravodlivo prejednaný a posúdený, a to aj s ohľadom na stav, ktorý tu nastal za účinnosti pôvodného procesného predpisu.
8. Keďže vo veci bolo rozhodnuté za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, pričom za účinnosti tohto procesného predpisu bolo podané aj odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, tak krajský súd sa musel zaoberať otázkou, či v danom prípade je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. V čase podaného odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo v platnosti ustanovenie § 212 ods. 1 OSP, z ktorého vyplýva, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd preto musel posúdiť, či takúto právnu úpravu obsahuje aj nový procesný predpis. Porovnaním novej
procesnej úpravy krajský súd zistil, že takáto úprava je obsiahnutá v § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Aj podľa týchto ustanovení je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a taktiež je viazaný aj odvolacími dôvodmi. Na základe uvedeného teda mohol krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu podaného odvolania a dôvodov, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, ktoré došlo súdu prvej inštancie ešte do 30. 06. 2016.
9. Za daného procesného stavu sa však krajský súd musel vysporiadať aj s otázkou, či je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že strany sporu dostali súdom poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti označené a predložené neskôr súd neprihliadne. Po tomto poučení zástupca žalovaných nemal návrhy na doplnenie dokazovania, pričom zo strany právneho zástupcu žalobcov bol návrh na nariadenie znaleckého dokazovania v danej veci. Mal totiž za to, že pre uplatňovanie práva cesty je potrebné vyhotoviť geometrický plán.
10. Súd prvej inštancie doplnenie dokazovania v tomto smere nepripustil a návrh na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania zamietol. Následne postupoval v súlade s § 118 ods. 4 OSP a dal stranám sporu možnosť na záverečné prednesy a súčasne uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol. Za daného procesného sporu je krajský súd toho názoru, že súd prvej inštancie v danej veci procesne správne postupoval a ani krajský súd nezistil, že by v danej veci bolo potrebné zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, prípadne doplniť dokazovanie v danej veci. Aj krajský súd preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, lebo na to bol odôvodnený procesný postup jednak podľa ustanovenia § 213 ods. 1 OSP v spojení aj s § 383 CSP.
11. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcov dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § vtedy platného ustanovenia č. 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. Postup súdu prvej inštancie je v danej veci súladný aj s ustanovením § 191 ods. 1 CSP o hodnotení dôkazov, ako aj s ustanovením § 220 ods. 2 CSP o náležitostiach odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. S dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa preto krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
13. V dôvodoch napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal so všetkými okolnosťami, majúcimi vplyv na predmet sporu a tieto riadnym spôsobom aj vyhodnotil. Následne vec aj správne právne posúdil.
14. V dôvodoch podaného odvolania žalobcovia poukazovali na to, že súd prvej inštancie danú vec nesprávne právne posúdil. Poukazovali na to, že prístup k pozemku žalobcov je len cez parcelu žalovaných č. XXX v kat. úz. I.. Existoval teda právny dôvod k tomu, aby bol dôvodný postup podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že touto okolnosťou sa súd riadnym spôsobom zaoberal a poukazoval na to, že žalobcovia si riešili prístup k svojej nehnuteľnosti parcela č. XXX cez susediacu parcelu č. XXX/X a č. XXX/X v kat. úz. I., kde za tým účelom si dali vyhotoviť aj geometrický plán. Vedeli teda o tom, že je potrebné riešiť prístup k nehnuteľnosti, ktorú odkúpili, pretože cez parcelu žalovaných č. XXX v kat. úz. I. nebolo zaknihované vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti parcela č. XXX v kat. úz. I..
15. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať aj na výsledky dokazovania vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/69/2009, ktoré sa týkalo aj otázky prístupovej komunikácie k nehnuteľnosti kúpenej žalobcami. Práve z tohto konania vyplýva, že žalobca 1/ kúpil nehnuteľnosť parcela č. XXX, ku ktorej nebol zabezpečený prístup. Takýto prístup k jeho nehnuteľnosti bol len cez parcely č. XXX/X a č. XXX/X, čo sa snažil vyriešiť uzatvorením dohody o budúcej kúpnej zmluve s vlastníkom pozemku. Z výpovede W. S., sestry žalobcu, vyplýva, že mala v úmysle kúpiť predmetnú domovú nehnuteľnosť spolu s bratom, avšak k tomu bolo potrebné, aby bol zabezpečený prístup k domovej nehnuteľnosti, a preto bola
uzatvorená dohoda o budúcej kúpnej zmluve s vlastníkom susediacich nehnuteľností parcely č. XXX/ X a č. XXX/X. Je tiež nesporené, že predchádzajúci vlastník nehnuteľností, jeho rodičia a starí rodičia mali zabezpečený prístup k tejto domovej nehnuteľnosti len na pešo cez parcelu žalovaných na základe rodinných vzťahov, teda bez toho, že by na uvedenú parcelu bolo zaknihované v prospech vlastníka nehnuteľností parcela č. XXX. V dôvodoch rozsudku súdu prvej inštancie sa okrem toho konštatuje ďalej aj to, že žalobca 1/ už pri uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorou kupoval nehnuteľnosť, vedel, že túto kupuje bez prístupovej cesty, a preto už v tom čase riešil otázku prístupovej cesty s vlastníkmi pozemku parcely č. XXX/X a č. XXX/X. V danom konaní však žalobca neuspel, a to z dôvodu, že zmluva o budúcej zmluve bola neurčitá, nezrozumiteľná, a preto nebolo možné podanej žalobe v danej veci vyhovieť.
16. Z uvedeného teda vyplýva, že možnosť prístupovej cesty k domovej nehnuteľnosti a parcele, na ktorej táto nehnuteľnosť stojí v spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/, je možná i v takom rozsahu, v akom požadujú právo cesty cez iné parcely a nie parcelu vo vlastníctve žalovaných. Zriadenie práva cesty v rozsahu, ako bolo požadované žalobcami cez parcelu žalovaných č. XXX v kat. úz. I., nikdy nebolo ani v minulosti realizované. Ak to teda ani v minulosti nebolo, tak potom správne súd vyvodzoval, že v danom prípade, ak by sa právo cesty malo zriadiť v takom rozsahu, ako požadovali žalobcovia a takáto cesta cez pozemok žalovaných nikdy neviedla, tak by to v neprimeranej miere ohrozovalo samotné vlastnícke právo žalovaných. Súd teda správne dospel k záveru, že ak je možný prístup k nehnuteľnosti žalobcov cez iné nehnuteľnosti, a to v takom rozsahu, ktorý by zodpovedal požiadavke práva cesty samotných žalobcov, tak nebol daný právny dôvod pre postup v zmysle ustanovenia § 151 písm. o/ ods. 3 Občianskeho zákonníka. O tomto totiž žalobca 1/ vedel už v čase uzatvárania kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť parcela č. XXX v kat. úz. I. a hneď sa to snažil riešiť aj s vlastníkom susediaceho pozemku, čo aj sám v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdil. To, že pre určité právne vady nebolo možné takéto právo realizovať, neznamená, že by bol na to právny dôvod cez parcelu č. XXX vo vlastníctve žalovaných. Právo cesty v takom rozsahu, ako je požadované zo strany žalobcov, totiž ani právni predchodcovia vlastníkov pozemku parcela č. XXX v kat. úz. I. nikdy nemali. Prístup v rozsahu požadovanej úpravy je možný tak, ako to vyplýva z Geometrického plánu č. XXX/XXXX, ktorý bol za tým účelom vypracovaný. Rozsudok súdu prvej inštancie preto krajský súd považoval za vecne správny, a preto ho v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
17. Keďže nebol daný právny dôvod na postup podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, tak aj námietka, týkajúca sa otázky finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena - práva cesty, je v danom prípade právne bezvýznamná. Ak nebol dôvod na postup podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, tak potom súd správne na pojednávaní ani nepripustil navrhované dokazovanie vyhotovením geometrického plánu na vyznačenie práva cesty v prospech žalobcov cez parcelu žalovaných č. XXX v kat. úz. I..
18. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Žalobcovia 1/, 2/ v odvolacom konaní úspech nemali. Žalovaní 1/, 2/ mali v odvolacom konaní úspech. Krajský súd im preto v súlade s § 355 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).