Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/496/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcov 1/ I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. B. F. XXX/XX, a 2/ J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. B., F. XXX/XX, právne zastúpených JUDr. Michalom Matalom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Lučenec, Martina Rázusa 19, proti žalovanému L.. L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., K. XX, Q., právne zastúpenému JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Veľký Krtíš, Mierová 1, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 2C/162/2014-163 zo dňa 28. 6. 2016, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

III. Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením konanie, ktorým sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali zrušenia vecného bremena spočívajúceho v doživotnom práve žalovaného bezodplatne bývať byt žalobcov 1/ 2/, pre späťvzatie žaloby zastavil (prvý výrok). V poradí druhým výrokom žalobcov 1/ a 2/, ktorí zastavenie konania zavinili, s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 441,50 € (pozostávajúce z odmeny za päť úkonov právnej služby, režijného paušálu a 20 % DPH) na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti výroku uznesenia okresného súdu o trovách konania podali žalovaní 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým navrhli aby krajský súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uviedli, že súd mal na rozhodovanie o trovách konania aplikovať § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., nie § 146 ods. 2 O. s. p. a rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov (strán sporu) nemá právo na náhradu trov konania. Zdôraznili, že žalovaný svojim správaním dal podnet na začatie konania, keď byt žalobcov dlhodobo neužíva z dôvodu, že sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, neplní si svoje povinnosti z čl. II bod 4 zmluvy o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorého bol povinný znášať náklady spojené s údržbou a opravami nehnuteľnosti a neuhrádza ani náklady spojené so spotrebou elektrickej energie, plynu, vody, stočného, kúrenia a pod., ktoré náklady z tohto dôvodu znášajú žalobcovia. Podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ je konanie žalovaného z tohto dôvodu v rozpore s dobrými mravmi a povinnosť žalobcov znášať trovy konania sa potom javí ako nespravodlivá.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v sporovom konaní otázku náhrady nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie. Pri zastavení konania

sa uplatňuje zásada zavinenia na zastavení konania, v zmysle ktorej je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Procesné zavinenie je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska. Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu, zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre. Osobitne zdôraznil, že zavinenie na zastavení konania nie je možné posudzovať podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby. Pokiaľ teda odvolatelia pristúpili k späťvzatiu žaloby bez akéhokoľvek odôvodnenia a navyše vo svojom odvolaní v súvislosti s dôvodmi pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov poukazujú len na hmotnoprávne dôvody, ktoré ich viedli k podaniu žaloby (teda nie na dôvody procesného práva), je potrebné odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

4. Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 28. 6. 2016, s tým, že krajskému súdu bola vec predložená ako súdu odvolaciemu dňa 11. 10. 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď. § 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok úkonov realizovaných do 30. 6. 2016, ktorý zostal zachovaný aj po tomto dátume ( § 470 ods. 2 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní sa odvolacom konaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných voči rozhodnutiam vydaným od 1. 7. 2016. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. PL. ÚS 36/1995].

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok o zastavení konania) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 a 3 .

7. V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania preto, že žalobcovia 1/ a 2/ zobrali svoju žalobcu v plnom rozsahu späť, pričom svoje rozhodnutie disponovať so žalobným návrhom týmto spôsobom nijakým spôsobom nezdôvodnili.

8. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) v znení platnom a účinnom do 30. 6. 2016, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

9. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 30. 6. 2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

10. Z ustanovení § 146 ods. 1 a 2 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 30. 6. 2016 vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania (strán sporu) nemal právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania (strán sporu) bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastala až vtedy, ak boli v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. bolo v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania do 30. 6. 2016 rozhodoval, musel v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistil existenciu týchto podmienok, musel o trovách konania rozhodnúť podľa

druhého odseku, teda musel uložiť niektorému z účastníkov konania (strán sporu) povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

11. Ako už bolo uvedené vyššie, ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. 6. 2016 ukladalo povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia bolo potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzali žalobcovia svoju žalobu v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobili bez bližšieho odôvodnenia, zároveň až po tom, čo žalovaný písomne i na pojednávaní voči predmetnému uplatnenému nároku relevantne argumentoval a navrhol nárok v plnom rozsahu zamietnuť, a navyše z obsahu spisu nevyplýva, že by späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý by sa celkom (prípadne aspoň v podstatnom rozsahu) zachoval v zmysle uplatnenej žalobnej požiadavky, možno konštatovať len jediný záver, a to, že predmetná žaloba bola podaná (objektívne) nedôvodne a že k jej späťvzatiu došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcov. K odvolacej argumentácii žalobcov, v zmysle ktorej žalovaný svojim správaním dal podnet na začatie konania, keď byt žalobcov dlhodobo neužíva, neplní si svoje povinnosti z čl. II bod 4 zmluvy o zriadení vecného bremena a neuhrádza ani náklady spojené so spotrebou elektrickej energie, plynu, vody, stočného, kúrenia a pod., sa pritom žiada dodať, že samotné dôvody, ktoré žalobcov 1/ a 2/ k podaniu žaloby viedli, nemôžu byť zároveň dôvodmi pre to, aby bez toho, aby sa konajúci súd mohol s opodstatnenosťou týchto dôvodov vysporiadať v meritórnom rozhodnutí, tieto považoval za dôvody, pre ktoré nemožno konštatovať zavinenie žalobcov 1/ a 2/ na zastavení konania. Uvedené platí už len z dôvodu, že tieto dôvody existovali už v čase, keď bola žaloba podávaná, a teda nevznikli správaním sa žalovaného po začatí konania. Vzhľadom k vyššie uvedenému je nutné konštatovať, že okresný súd správne dospel k záveru o existencii zavinenia žalobcov 1/ a 2/ na zastavení konania, čo následne odôvodňovalo aplikáciu § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. v znení účinnom do 30. 6. 2016 na prejednávaný prípad a priznanie náhrady trov konania žalovanému. Preto odvolací súd, viazaný nie len rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania (§ 379 v spojení s § 380 odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

12. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok o zastavení konania) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 a 3 .

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal vo vzťahu k v odvolacom konaní neúspešným žalobcom 1/ - 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 pripúšťa (§ 419 , v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 , intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa ods. 1 § 429 neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .