Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-379-2015.pdf
PDF · 91.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/379/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu: spol. Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 48 191 515, organizačná zložka : Blackside, a.s. - odštepný závod zahraniční právnické osoby, so sídlom Doudlebská 1699/5, Nusle, Praha 4, Česká republika, IČO: 05 649 137, práv. zast.: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému : J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: A. XX/XX, U., o zaplatenie 105.234,89 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 105.234,89 Kč spolu s úrokom vo výške 25,56 % ročne zo sumy 105.124,31 Kč od 30.12.2014 do zaplatenia a spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 105.124,31 Kč od 30.12.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.8.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 105.234,89 Kč s úrokom vo výške 22,56 % ročne zo sumy 105.124,31 Kč od 30.12.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 105.124,31 Kč od 30.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 04.06.2013 zmluvu o vydaní kreditnej karty, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške úverového limitu 100.000,- Sk, ktorý bol žalovaný oprávnený čerpať kartou alebo výberom v bankomate. Žalovaný bol povinný úver splácať tak, že mal uhradiť aspoň minimálnu časť vyčerpaných peňažných prostriedkov - minimálnu splátku. Minimálnu splátku žalovaný neuhrádzal riadne a včas, a preto veriteľ vyhlásil v zmysle obchodných podmienok okamžitú splatnosť úveru, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 10.12.2014. Pôvodný žalobca si uplatnil sumu 100.000,- Kč ako celkom povolená vyčerpaná čiastka a sumu 5.234,89 eur ako celkom nepovolená vyčerpaná čiastka. Uznesením č.k. 13C/379/2015-90 zo dňa 02.02.2017 súd pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila spol. Tomitrela s.r.o. IČO: 049 95 821. Z dôvodu opakovaného postúpenia pohľadávky súd uznesením č.k. 13C/379/2015-108 zo dňa 03.05.2015 pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania namiesto spol. Tomitrela s.r.o. IČO: 049 95 821 vstúpil žalobca.
2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 13C/379/20158-47 zo dňa 30.09.2015, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 11.10.2016 v celom rozsahu zrušil. Žalovaný sa k žalobe nevyjadroval.
3. Súd nariadil pojednávanie na 06.06.2017, ktorého sa zúčastnil žalobca, ktorý na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu, ktorý iné skutočnosti nad rámec žalobu neuviedol. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP). Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
4. Dňa 04.06.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu spol. Raiffeisenbank, IČO: 49240901 ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o vydaní kreditnej karty, a to na základe návrhu žalovaného zo dňa 11.06.2013. Veriteľ poskytol žalovanému úverový limit vo výške 100.000,- Kč a súčasne sa dohodli, že veriteľ bude z bežného účtu žalovaného č. 4733942001/5500 inkasovať splátky vo výške minimálnej splátky, pri úrokovej sadzbe 22,56% ročne pre bezhotovostné transakcie i výbery v hotovosti. Výška minimálnej splátky bola v zmysle čl. IX bodu IX.2 Všeobecných obchodných podmienok (VOP) stanovená ako percentuálny podiel z celkovej dlžnej čiastky ( z čiastky vyčerpaného úveru s úrokmi a poplatkami), povinná minimálna splátka však vždy činí aspoň čiastku oznámenú bankou, ak nie je v obchodných podmienkach stanovené inak. Percentuálny podiel i minimálna výška splátky k splateniu je stanovená v cenníku, pričom výšku povinnej minimálnej splátky banka pre dané obdobie oznamuje držiteľovi karty na výpise z kartového účtu. Podľa predloženého cenníka splácanie karty sa malo realizovať pri čerpaní limitu splátkou vo výške 3,5%, min. vo výške 300,- Kč.
5. Z výpisu z úverového účtu žalovaného za obdobie od 13.06.2013 do 21.11.2014 vyplývajú kreditné a debetné operácie, jednotlivé čerpania z úverového rámca (bezhotovostné platby, výberu v bankomatoch) s tým, že konečný zostatok k 22.4.2015 je - 105.234,89 eur, z čoho úroky z omeškania činia 110,58 Kč a zvyšok vo výške 105.124,31 Kč predstavuje dlžnú vyčerpanú istinu. Zo špecifikácie na č.l. 32 je zrejmé, že suma 100.000,- Kč je vyčerpaná čiastka povoleného úverového limitu a suma 5.234,89 Kč je vyčerpaná nepovolená čiastka (nad rámec úverového limitu).
6. Listom zo dňa 10.12.2014 právny predchodca žalobcu (pôvodný žalobca) vyzval žalovaného na úhradu dlhu, nakoľko bol niekoľkokrát vyzvaný na úhradu dlhu, ale neúspešne. Veriteľ preto prehlásil všetky záväzky žalovaného zo zmluvy o vydaní kreditnej karty za splatné k 08.12.2014. Dlh bol vyčíslený na sumu 105.234,89 Kč. Výzvu žalovaný prevzal dňa 29.12.2014.
7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02.08.2016 postúpila spol. Raiffeisenbank, a.s. (pôvodný žalobca) ako postupca na spol. Tomitrela s.r.o. ako postupníka pohľadávky, vrátane pohľadávky voči žalovanému, ako to vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Zmena žalobcu bola pripustená uznesením zo dňa 02.02.2017. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.02.2017 postúpila spol. Tomitrela s.r.o. ako postupca na žalobcu ako postupníka pohľadávky, vrátane pohľadávky voči žalovanému, ako to vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Zmena žalobcu bola pripustená uznesením zo dňa 03.05.2017.
8. Podľa článku 3 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
9. Podľa článku 6 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky: (1) Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny - a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. (2) Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
10. Vychádzajúc z obsahu zmluvy a vyhodnotenia rozhodujúcich skutkových okolností v danej veci (t.j. existencie právneho vzťahu účastníkov) je potrebné na právny vzťah, ktorý bol založený úverovou zmluvou uzatvorenou na území Českej republiky medzi veriteľom (pôvodným žalobcom) ako českou právnickou osobou a dlžníkom s pobytom na území SR aplikovať s ohľadom na nariadenie Rím I hmotné právo Českej republiky. Účastníci zmluvy ako rozhodné hmotné právo pre právny vzťah zvolili úpravu zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníka účinnom na území Českej republiky (ďalej len Obch.z.), ako to vyplýva z čl. III bodu 20.1 VOP ( čl. 13).
11. Podľa § 497 Obchodního zákoníka (platného v Českej republike), Smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. 12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákoníka (platného v Českej republike), Od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné. 13. Podľa § 369 Obchodního zákoníka (platného v Českej republike), je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Věřitel má nárok na náhradu škody způsobené prodlením se splněním peněžitého závazku, jen pokud tato škoda není kryta úroky z prodlení.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, plne sa stotožnil so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu. Medzi veriteľom Raiffeisenbank a.s. ako právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 04.06.2013 k uzatvoreniu platnej zmluvy o kreditnej karte, teda úverovej zmluvy, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému úverový kreditný rámec v sume 100.000,- Kč., ktorý mohol čerpať hotovostne i bezhotovostne. Podstatnými časťami úverovej zmluvy je určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorého budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Úroková sadzba bola dohodnutá na 22,56 % ročne, pričom žalovaný sa zaviazal splácať úver minimálne vo výške stanovenej minimálnej splátky spolu s úrokmi. Žalovaný však porušil svoj záväzok splatiť čerpané z úverového rámca požičané finančné prostriedky, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 08.12.2014, pričom písomnosť doručil žalovanému dňa 29.12.2014. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil veriteľ v zmysle čl. XVI, bodu XVI.2 VOP, podľa ktorého, pokiaľ dôjde k porušeniu zmluvy zo strany držiteľa karty alebo nastane niektorá zo závažných skutočností, je banka oprávnená pristúpiť k prehláseniu všetkých pohľadávok voči držiteľovi za okamžite splatné s poukazom na č XVI, bod XVI.1 VOP aj vtedy, ak je držiteľ karty v omeškaní s úhradou akejkoľvek pohľadávky banky, alebo aj vtedy, ak pri používaní karty jej držiteľ prekročí celkový úverový limit. Ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu, žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou vyčerpaného úveru, keďže úhrady boli vykonávané nepravidelne, navyše úverový rámec v sume 100.000,- Kč prečerpal. Rovnako tak mal súd riadne preukázané, že žalobca je legitímnym právnym nástupcom svojich právnych predchodcov, nakoľko došlo k opakovanému postupovaniu pohľadávok a to zmluvou zo dňa 02.08.2016 a 01.02.2017. Na účte žalovaného vznikol dlh titulom vyčerpania celého úverového rámca vo výške 100.000,- Kč a aj jeho prečerpania vo výške 5.234,89 Kč. Dlh podľa výpisu z úverového účtu k 22.4.2015 činil 105.234,89 Kč, čo korešponduje so špecifikáciou na č.l. 32. Z tejto sumy kapitalizované úroky z omeškania v súčte predstavujú 110,58 Kč a vyčerpaná a nesplatená istina predstavuje 105.124,31 Kč. Vzhľadom na to, že výška žalovanej dlžnej sumy jednoznačne vyplývala z predložených listinných dôkazov, súd mal výšku dlhu riadne preukázanú. Súd nemal preukázané, že by žalovaný čo i len čiastočne svoj dlh uhradil, a preto súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 105.234,89 Kč ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
15. Súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie požadovaného úroku z vyčerpaných prostriedkov, ktorý bol dohodnutý v bode 2 zmluvy v sadzbe 22,56 % ročne, a to s poukazom na citované ust. § 502 Obchodního zákonníku, keďže dlžník je povinný hradiť riadne úroky z vyčerpaných peňazí, a to až do ich vrátenia, a to odo dňa nasledujúceho po účinnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru, teda od 30.12.2014, keďže oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 29.12.2014. Súčasne treba uviesť, že riadny úrok bol uplatnený a priznaný len z dlžnej úverovej istiny, a teda nie z tej časti žalovanej sumy, ktorá tvorila kapitalizované úroky z omeškania.
16. Podľa § 2 nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
17. Súčasne súd žalobcovi priznal úroky z omeškania z dlžnej úverovej istiny od 30.12.2014 (odo dňa nasledujúceho po účinnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru, keďže oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 29.12.2014). Keďže k omeškaniu dlžníka došlo po 01.01.2014 (kedy nadobudlo účinnosť nariadenie vlády ČR č. 351/2013 Sb.), určuje sa výška úrokov z omeškania podľa cit. ustanovenia, pričom táto predstavuje po celú dobu trvania omeškania súčet 8% + repo sadzby ČNB účinnej pre prvý deň kal. polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, teda 0,05%. Výsledná sadzba úrokov z omeškania tak je 8,05% ročne. Keďže boli úroky z omeškania uplatnené správne, súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca bol v konaní plne úspešný, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má voči žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.