Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-50-2015.pdf
PDF · 163.38 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/50/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v spore žalobcu: A. I. M+M, s miestom podnikania Koš, Okružná 807/63, IČO: 43296483, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 00069/14 zo dňa 20.06.2014.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou pôvodne podanou dňa 25.07.2014 žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 20.06.2014, sp. zn. SR 00069/14. Žalobu odôvodnil tým, že v zmluve o úvere síce vystupuje ako fyzická osoba podnikateľ, ale úver si nebral na podnikanie, ale na svoju osobnú potrebu. K tomu, aby podpísal zmluvu ako podnikateľ, bol donútený zo strany žalovaného, inak by mu úver nebol poskytol. Nebolo mu vysvetlené, aký je rozdiel, keď sa vyplnia údaje ako fyzickej osoby alebo údaje ako podnikateľa. Má za to, že v spore vystupuje ako spotrebiteľ a vzťahuje sa na neho režim spotrebiteľského práva a ochrany. V žalobe ďalej doplnil, že si osobitne nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, spotrebiteľ sa mu musí nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Plnenie, ktoré sa vymáha, bolo priznané v súkromno-právnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromno-právneho procesu, nie je v súlade s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva najmä z veľkej vzdialenosti a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky za netransparentných podmienok stalo. Po zrušení rozsudku by sa žalobca musel podrobiť konaniu o pôvodnej žalobe. V prípade konania pred súdom by si žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať súd vo svojom bydlisku. Zmluva obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku a v skutočnosti je rozsudok paaktom. Ak je rozhodcovská doložka neprijateľná, ide o rovnaký stav, ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. Nebolo na výber, iba prijať zmluvné podmienky vrátane rozhodcovskej zmluvy. Žalobca poukázal napr. na uznesenie NS SR 6Cdo/1/2012, uznesenia IV. ÚS 55/2011, IV ÚS 60/2011
a uznesenie NS SR 6Cdo/3/2013. Žalobu podal podľa § 40 ods. 1 písm. c), g), j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca k žalobe pripojil list Európskej komisie Brusel vo veci Výzva - Porušenie č. 2012/4165, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 00069/14 zo dňa 20.06.2014, Zmluvu o úvere zo dňa 3.1.2013, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 3.1.2013.
2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.08.2014 doplnil, že žalobu podal z dôvodu uvedenom v ustanovení § 40 ods. 1 písm. c), g), j) Zákona č. 244/2002 Z.z., teda z dôvodu, že c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, g), bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a j), pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Doplnil, že rozhodcovská zmluva bola predložená tak, že jej obsah sa nedal meniť, nebola teda výsledkom prejavu vôle dvoch zmluvných strán a aj keď je v nej daná možnosť výberu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, znevýhodňovalo to spotrebiteľa, pretože prakticky o výbere súdu rozhodoval dodávateľ, resp. súd vyberal ten, kto podal žalobu. Preto predmetná rozhodcovská zmluva je neplatná. Príslušnú rozhodcovskú zmluvu musel podpísať, pokiaľ chcel, aby žalovaný mu poskytol úveru, táto mu bola predložená už naformulovaná a neboli mu poskytnuté žiadne informácie o rozdieloch medzi konaním na rozhodcovskom súde a na všeobecnom súde, akým spôsobom sa realizuje rozhodcovské konanie a aký je rokovací poriadok na rozhodcovskom súde. Plnenie, ktoré bolo priznané v rozhodcovskom konaní, bolo priznané na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodca ignoroval predpisy na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok mu bol doručený 02.07.2014. So spoločnosťou POHOTOVOSŤ uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 308001460 dňa 03.01.2013 a jej predmetom boli finančné prostriedky za účelom vyplatenia predchádzajúcich dlžôb.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.8.2014 uviedol, že preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. K tvrdeniam žalobcu, že existujú pochybnosti o postavení žalobcu v záväzkovom vzťahu, do ktorého so žalovaným vstupoval ako fyzická osoba podnikateľ, uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu o úvere ako dva podnikateľské subjekty a nie je pravdou, že úver si žalobca musel zobrať výlučne na účel podnikania. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel podnikania, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Teda žalobca žiadal úver ako podnikateľ v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Žalobca teda nie je spotrebiteľ, a teda ani Zmluva o úvere nemôže byť zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. V prípade postavania žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku ako sa mylne domnieva žalobca. Nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu podpísali obe strany, rozhodcovská zmluva je uzavretá platne podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ide o samostatnú rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnom dokumente. Rozhodcovská zmluva je síce neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobcom tak aj žalovaným. Žalobca v čase je uzavretia nemal k jej obsahu žiadne výhrady a vyhlásil, že bol pred jej uzavretím osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa strany dohodli riešiť všetky spory buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným všeobecným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Keďže účastníci uzavreli nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, neprichádza do úvahy aplikácia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navyše žalobca nie je spotrebiteľom. Rozhodcovské konanie je rovnako objektívne, nestranné a spravodlivé ako konanie na všeobecnom súde. Nedôvodná je i námietka o netransparentnosti pravidiel rozhodcovského súdu, pretože vnútorné predpisy Stáleho rozhodcovského súdu sú riadne zverejnené na webovom sídle rozhodcovského súdu a sú v súlade s platnou legislatívou SR. Žalovaný sa ďalej vyjadril k navrhovanému odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a namietal miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu. Žalobu vo veci samej žiadal zamietnuť.
4. Vec pôvodne zapísanú pod sp. zn. 4C/111/2014 súd postúpil z dôvodu miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu Okresnému súdu Bratislava IV.
5. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Ncb/58/2014-113 zo dňa 19.01.2015 rozhodol, že v tejto veci je miestne príslušný Okresný súd Prievidza (§11 ods. 1,2 O.s.p.). Vec bola následne zapísaná na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/50/2015.
6. Tunajší súd uznesením č.k. 4C/50/2015-117 dňa 21.11.2016 odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
7. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal vykázané, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil a súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinami - Zmluvou o úvere č. 308001460 zo dňa 3.1.32013, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, zo dňa 20.6.2014 sp. zn. 00069/14, obsahom spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. 00069/14 - Zmluvou o úvere č. 308001460 zo dňa 3.1.2013, zmenkou č. 308001460, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 3.1.2013, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pokusom o zmier zo dňa 16.12.2013, listom žalobcu zo dňa 22.5.2014, návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa 5.1.2014, oznámením zo dňa 26.2.2014, listom zo dňa 24.6.2014, zo dňa 14.5.2014, zo dňa 30.4.2014, doručenkami, výpisom zo ŽR týkajúceho sa žalobcu, listom Európskej komisie v Bruseli vo veci Výzva - Porušenie č. 2012/4165, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
9. Z obsahu žalobcom doložených listín a z obsahu spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn.00069/14 súd zistil nasledovné:
10. Dňa 3.1.2013 uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník Zmluvu o úvere č. 308001460, podľa ktorej žalovaný ako veriteľ je oprávnený poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 700 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 680, t.j. celkom 1.380 eur v 12 mesačných splátkach po 115 eur počnúc dňom 5.2.2013. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Žalobca je v zmluve identifikovaný obchodným menom, IČO, miestom podnikania a údajom o zápise v ŽR. V spodnej časti predmetnej zmluvy dlžník v predtlačenom texte vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytovania úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Svojím podpisom dlžník potvrdil aj prevzatie hotovosti dňa 3.1.2013.
11. Z obsahu spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. 00069/14 (z listín doručených súdu) tiež vyplýva, že žalobca (X.XXX,XX M + M) ako vystaviteľ vystavil dňa 3.1.2013 zmenku na zmenkovú sumu 1.772,87 eur a na zmenkový úrok 0,25% denne od 23.11.2013 v prospech žalovaného, že rozhodcovský súd oznámil žalobcovi (A. I. M + M) listom zo dňa 26.2.2014, že mu (súdu) bol doručený návrh na začatie rozhodcovského konania v danej veci, že rozhodcovské konanie bude prebiehať v písomnej forme, že rozhodcovský súd rozhoduje na základe písomných vyjadrení účastníkov rozhodcovského konania, na základe predložených písomností a listín a vykonaných dôkazov. Listom zo dňa 30.4.2014 bol A. I. M + M vyzvaný rozhodcovským súdom na preloženie písomnej žalobnej odpovede na doručenú žalobu s prílohami. Výzva bola adresátovi doručená dňa 5.5.2014. Súd výzvu zopakoval listom zo dňa 14.5.2014. Žalovaný listom zo dňa 22.5.2014 adresovanému Stálemu rozhodcovskému súdu vyslovil nesúhlas s prejednávaním veci na rozhodcovskom súde a žiadal vec postúpiť Okresnému súdu Prievidza. Rozhodcovská zmluva (založená v spise rozhodcovského súdu) tvorí samostatnú listinu, ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami (stranami sporu) dňa 3.1.2013. Podľa Čl. I. bod 1. tejto zmluvy rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO 35 923 761. Podľa Čl. II. bod 1. a 2. tejto zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 308001460 zo dňa 3.1.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( zák. č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Čl. IV. okrem iného obsahuje predtlačené vyhlásenie dlžníka, podľa ktorého s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí, vyhlasuje, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa výpisu zo ŽR je žalobca zapísaný v tomto registri pod obchodným menom F.M+M, s miestom podnikania Koš, Okružná 807/63, IČO 43296483, s dňom vzniku oprávnenia od 15.8.2006.
12. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 00069/14 vo veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti žalovanému: A. I. M+M, IČO: 432 96 483, miesto podnikania Okružná 807/63, Koš, o zaplatenie 1.772,87 eur s príslušenstvom, rozhodol rozsudkom zo dňa 20.06.2014 o povinnosti žalovaného (osoby totožnej so žalobcom v tomto konaní) zaplatiť žalobcovi (osobe totožnej so žalovaným v tomto konaní) 1.772,87 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.772,87 eur od 23.11.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.772,87 eur od 23.12.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko v príslušných mesačných splátkach. Z odôvodnenia rozsudku rozhodcovského súdu vyplýva, že žalobca doručil rozhodcovskému súdu dňa 4.2.2014 písomný návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorým žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.772,87 eur s príslušenstvom. Žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 03.01.2013, kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 23.11.2013. Žalobca vyplnil dňa 16.12.2013 zmenku žalovaného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.772,87 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 23.11.2013 a táto bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 23.12.2013. V odôvodnení tohto rozhodcovského rozsudku sa tiež uvádza, že žalovaný doručil písomnú žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol, že nesúhlasí, aby bol spor prejednávaný v rozhodcovskom konaní a žiadal, aby bola vec postúpená na Okresný súd Prievidza, ďalej že Stály rozhodcovský súd rozhodol na základe § 10, § 17, § 75, § 76 ods. 2, § 34 ods. 1, § 43 ods. 1, § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. a § 2 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ustálil, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili tzv. alternatívnu rozhodcovskú zmluvu, čím sa vylučuje aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, že súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe Zmenky v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, ktorá je právnym titulom uplatneného nároku žalobcu v tomto konaní. Rozhodcovský súd považoval túto dohodu za dostatočne určitú a zrozumiteľnú pri skúmaní, či predložená zmenka je vyplnená v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Argumenty žalovaného označil za irelevantné. Stály rozhodcovský súd tiež uzavrel, že má za to, že aj predložená zmenka má povahu zmenky zabezpečovacej, pričom hlavným záväzkom je zmluva o úvere, že zmenková suma vo výške 948,21 eur pozostáva z istiny vo výške 426,- eur, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 20,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 312,- eur, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur a trov mediačného konania 150,21 eur a príslušného zmenkového a zákonného úroku. Stály rozhodcovský súd tiež uviedol, že Zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah nie je možné posudzovať podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V aplikácii tohto právneho predpisu na zistený skutkový stav bráni skutočnosť, že hlavný kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, že žalovaný v hlavnom kauzálnom vzťahu vystupuje ako živnostník, t.j. podnikateľ podľa § 2 Obchodného zákonníka, že žalovaný v tomto právnom vzťahu vystupuje pod svojím obchodným menom, a teda je zrejmé, že vystupuje v rámci svojej obchodnej činnosti, resp. podnikania. Tiež uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal zmenkovo-právny vzťah a túto činnosť nemôže suplovať za neho rozhodcovský súd. Zmenkový právny
vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., vo veci rozhodol dňa 20.6.2014 pod sp. zn. SR 00069/14. Podľa doručenky I. M + M prevzal rozsudok rozhodcovského súdu dňa 2.7.2014.
13. Európska komisia v Bruseli vo veci Výzva - Porušenie č. 2012/4165 vo svojom liste okrem iného v Článku C. II. konštatovala neúčinnú právnu ochranu spotrebiteľov poskytovanú slovenskými pravidlami týkajúcimi sa rozhodcovských konaní a ich uplatňovania slovenskými súdmi. Liste sa vytýka žalovanému, že veritelia často zámerne vyberajú rozhodcovské orgány, ktoré sa nachádzajú ďaleko od miesta bydliska spotrebiteľov, a teda ďaleko od miesta, kde by sa konalo prípadné súdne pojednávanie. Tieto skutočnosti sú u spoločnosti POHOTOVOSŤ jasným príkladom takejto protiprávnej doložky. Ďalej v Článku C. III. sa konštatuje podľa § 9 ods. 6 a 7 prvej vety Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľ nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona a obchodníkom sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona. Uvedenie iného ako spotrebiteľského účelu, keď v skutočnosti ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie je ničím iným, ako vzdaním sa takýchto práv alebo súhlasom s nepodriadením zmluvy právnym predpisom o ochrane spotrebiteľa. Inými slovami je to obchádzanie zákona o ochrane spotrebiteľa. Je preto zjavné, že v takýchto prípadoch sa uplatňujú právne predpisy o ochrane spotrebiteľa vrátane smernice 93/13 EHS a 2008/48/ES. Neplatné je aj ustanovenie, že na základe individuálnej dohody alebo vopred formulovaných zmluvných podmienok sa na takéto zmluvy uplatňuje Obchodný zákonník. Vnútroštátne súdy a orgány musia pri presadzovaní práva vychádzať z objektívnej situácie a nie zo subjektívnych vyhlásení strán zmluvy. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 09.11.2010 vo veci C-137/08 výslovne potvrdil, že povinnosť posudzovať ex offo nekalé podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách zahŕňa aj povinnosť pre súd, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť, či zmluvná podmienka alebo zmluva patrí do rozsahu pôsobnosti Smernice 93/13 EHS, čo v podstate zahŕňa otázku, či je predmetná zmluva spotrebiteľskou zmluvou.
14. Žalobca pri výsluchu tvrdil, že predmetnú zmluvu o úvere aj rozhodcovskú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. Potvrdil, že uzatvoril zmluvu o úvere dňa 03.01.2013. Ak v písomnom vyjadrení uviedol, že úver si vzal na zaplatenie predchádzajúcich dlhov, tak doplnil, že peniaze potreboval a použil sčasti na zaplatenie odvodov do sociálneho a zdravotného poistenia, čo súviselo s jeho podnikaním, ale aj sčasti (asi v polovici) na opravu svojho súkromného auta, ktoré nepoužíval k podnikaniu, ale na súkromné účely a vo zvyšku na bežné živobytie - potraviny. Daný úver mu bol vyplatený 03.01.2013. Pamätá si, že konal so zástupcom žalovaného, ktorý sa volal pánD. Nepamätá si, či zmluvu o úvere uzatváral na základe nejakej ponuky úveru alebo sám od seba. Nevylučuje, že mu prišla od žalovaného sms správa. Uzavretie zmluvy o úvere opísal tak, že prišiel do kancelárie žalovaného, povedal, že si potrebuje požičať peniaze. Nepovedal účel úveru a ani pán J. sa ho neopýtal, na aký účel peniaze potrebuje. Prvá otázka pána Y.a bola, či je živnostník alebo zamestnanec. Na otázku odpovedal, že je živnostník. Pán Y. mu nezdôvodnil, prečo sa ho pýta, či je živnostník alebo zamestnanec. Len mu povedal, že potrebuje vedieť ako zdokladovať príjem. Keď mu povedal, že je živnostník, poslal ho na daňový úrad, aby si vypýtal potvrdenie o príjme a doklad o tom, že má zaplatené dane. Tlačivo Zmluvy o úvere poskytol žalovaný, zástupca žalovaného vypisoval Zmluvu o úvere paličkovým písmom. Jediným písmom na tejto zmluve je jeho podpis ako dlžníka. Pán Z. si od neho pýtal živnostenský list a z tohto živnostenského listu mohol opísať údaje o ňom ako dlžníkovi. Ak je v hornej časti zmluvy o úvere uvedená veta, že prehlasuje, že finančné prostriedky sú použité na výkon podnikania, uviedol, že si ju nevšimol. Potvrdil, že prehlásenie podpísal. Úver mu bol poskytnutý v hotovosti vo výške 700,- eur. Žalovanému uhradil 750,- eur. Nemá vedomosť o tom, že by bolo voči nemu vedené exekučné konanie. Rozhodcovskú zmluvu uzatváral v ten istý deň ako Zmluvu o úvere. Jeho písmom na nej je len podpis. Dojednanie Zmluvy o úvere spočívalo v tom, že najskôr musel mať žiadané doklady - doklad z daňového úradu, živnostenský list a keď prišiel na podpis Zmluvy o úvere, táto už bola vypísaná s jeho údajmi, teda pán Z. nevypisoval údaje o jeho osobe ako dlžníkovi pred ním. To isté platí aj v prípade rozhodcovskej zmluvy. Pán Z. v príslušný deň podpisu zmluvy len dopísal dátum a on sa na Zmluvu o úvere a na Rozhodcovskú zmluvu podpísal, teda keď podpisoval obe zmluvy, tieto už boli vopred vypísané. Keď pán Z. zistil, že je živnostník, bez ďalšieho vypísal zmluvu ako so živnostníkom. Žalobca tušil, že je nejaký rozdiel medzi fyzickou osobou a živnostníkom, pokiaľ ide o úroky, ale bližšie v čase uzatvárania zmlúv nevnímal rozdiel medzi fyzickou osobou alebo živnostníkom. Pána Z. sa pýtal, prečo má v zmluve uvedené Miroslav I. M + M, keď berie úver ako fyzická osoba, na čo mu on povedal, že keď je živnostník, musí byť takto označený. Žalobca
má za to, že v tomto konkrétnom prípade nekonal v rámci svojho podnikania. V danom čase neprišiel za žalovaným s tým, že potrebuje úver ako živnostník. Vedel, že na živnosť si nebude brať úver, lebo je to pre neho nevýhodné. Predmetný úver si nevyznačil do svojho účtovníctva ako živnostník.
15. Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI vo veci odvolania POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598 (žalovanému) proti rozhodnutiam Inšpektorátu SOI zo dňa 14.9.2012 zmenila napadnuté rozhodnutia tak, že POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598 uložila pokutu vo výške 30.000,- eur pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík realizáciou obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, čím podstatne narušil ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe. Pokuta bola uložená v súvislosti so zisteniami kontrolou SOI u žalovaného pri uzatváraní konkrétnych zmlúv o úvere so spotrebiteľmi, že žalovaný postupoval v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, čím podstatne narušil ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, čo malo za následok značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil. Zaškrtnutím políčka v zmluve, majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa, bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, účastník konania ako poskytovateľ úveru nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, keďže jeden spotrebiteľ bol v čase podpisu zmluvy v invalidnom dôchodku a nijakú činnosť majúcu charakter zamestnania, povolania, či podnikania nevykonával a taktiež ďalšia spotrebiteľka bola v invalidnom dôchodku a nijakú činnosť majúcu charakter zamestnania, povolania, či podnikania nevykonávala.
16. Podľa aktuálneho výpisu zo Živnostenského registra týkajúceho sa žalobcu je žalobca zapísaný v ŽR pod obchodným menom A. I. M+M, IČO: 432 96 483, miesto podnikania Koš, Okružná 807/63, s dátumom vzniku oprávnenia 15.8.2006. Oprávnenie podnikať trvalo podľa zápisu v Sociálnej poisťovni do 30.6.2013.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
20. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
21. Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
22. Po zhodnotení výsledkov v dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V posudzovanom rozhodcovskom konaní bol návrh na začatie rozhodcovského konania podaný dňa 4.2.2014. Stály rozhodcovský súd vo veci rozhodol dňa 20.6.2014 rozsudkom, ktorý bol doručený žalobcovi (v danom rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) dňa 2.7.2014. Žaloba v tejto veci bola podaná dňa 25.7.2014. Súd vec posudzoval podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014 s poukazom na prechodné ustanovenie § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona účinného od 1.1.2015), podľa ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
23. Ak žalobca podal žalobu v tejto veci dňa 25.7.2014 a ak žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 2.7.2014, žalobca podal predmetnú žalobu včas v lehote podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné.
24. Zmluva o úvere č. 308001460 bola zmluvnými stranami (stranami sporu) uzatvorená dňa 3.1.2013. V rovnaký deň bola vystavená zmenka na sumu 1.772,87 eur. Nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní a priznaný žalovanému (ako veriteľovi) predmetným rozhodcovským rozsudkom sa odvíja od týchto právnych úkonov a od Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej zmluvnými stranami (stranami sporu) dňa 3.1.2013. Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 9.6.2013.
25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
30. Podľa § 2 písm. a), b), d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Žalobca sa v tomto konaní domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že ako jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
32. Platnosť či neplatnosť predmetnej rozhodcovskej zmluvy treba posudzovať v súvislosti so zmluvou o úvere zo dňa 3.1.2013 č. 308001460, pretože predmetom predmetnej rozhodcovskej zmluvy (podľa Čl. II) bolo dojednanie zmluvných strán o riešení sporov vzniknutých v súvislosti s touto zmluvou. Vo veci bolo sporné, či žalobca bol spotrebiteľom a či predmetná zmluva o úvere je alebo nie je spotrebiteľskou
zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol pri uzatvorení predmetnej zmluvy o úvere v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dodávateľom, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle § 2 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov veriteľom ako právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Skutočnosťou je, že v Zmluve o úvere i v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 3.1.2013 je žalobca ako dlžník označený obchodným menom s údajom o mieste jeho podnikania a IČO a že v čase uzatvorenia predmetných zmlúv bol žalobca fyzickou osobou - podnikateľom. Skutočnosť, že v predmetnom čase bol žalobca fyzickou osobou - podnikateľom, však bez ďalšieho nevylučuje možnosť žalovaného uzatvárať zmluvy (vrátane zmluvy o úvere) aj v postavení fyzickej osoby ako takej. Nie je teda vylúčené konanie žalobcu (pri uzatvorení zmluvy o úvere alebo rozhodcovskej zmluvy) mimo rámca predmetu jeho podnikania alebo povolania. Žalobca popísal spôsob uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy tak, že predmetnú zmluvu o úvere aj rozhodcovskú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. Úver si vzal na zaplatenie predchádzajúcich dlhov, sčasti na zaplatenie odvodov do sociálneho a zdravotného poistenia, čo súviselo s jeho podnikaním, ale aj sčasti (asi v polovici) na opravu svojho súkromného auta, ktoré nepoužíval k podnikaniu, ale aj na súkromné účely a vo zvyšku na bežné živobytie - potraviny. Pamätá si, že konal so zástupcom žalovaného pánom Z.. Prišiel do kancelárie žalovaného, povedal, že si potrebuje požičať peniaze. Nepovedal účel úveru a ani pán Paták sa ho neopýtal, na aký účel peniaze potrebuje. Prvá otázka pána Z. bola, či je živnostník alebo zamestnanec. Na otázku odpovedal, že je živnostník. Pán Z. mu nezdôvodnil, prečo sa ho pýta, či je živnostník alebo zamestnanec. Len mu povedal, že potrebuje vedieť ako zdokladovať príjem. Keď mu povedal, že je živnostník, poslal ho na daňový úrad, aby si vypýtal potvrdenie o príjme a doklad o tom, že má zaplatené dane. Tlačivo Zmluvy o úvere poskytol žalovaný. Zástupca žalovaného vypisoval Zmluvu o úvere paličkovým písmom. Jediným písmom na tejto zmluve je jeho podpis ako dlžníka. Pán Z. mohol opísať údaje o jeho osobe zo živnostenského listu. Prehlásenie uvedené v zmluve o úvere, že finančné prostriedky sú použité na výkon podnikania, si nevšimol. Rozhodcovskú zmluvu uzatváral v ten istý deň ako Zmluvu o úvere. Jeho písmom na nej je len podpis. Dojednanie Zmluvy o úvere spočívalo v tom, že najskôr musel mať žiadané doklady - doklad z daňového úradu, živnostenský list a keď prišiel na podpis Zmluvy o úvere, táto už bola vypísaná s jeho údajmi, teda pán Z. nevypisoval údaje o jeho osobe ako dlžníkovi pred ním. To isté platí aj v prípade rozhodcovskej zmluvy. Pán E. v príslušný deň podpisu zmluvy len dopísal dátum a on sa na Zmluvu o úvere a na Rozhodcovskú zmluvu podpísal, teda keď podpisoval obe zmluvy, tieto už boli vopred vypísané. Keď pán Z. zistil, že je živnostník, bez ďalšieho vypísal zmluvu ako so živnostníkom. Žalobca v čase uzatvárania zmlúv nevnímal rozdiel medzi fyzickou osobou alebo živnostníkom. Pána Z. sa pýtal, prečo má v zmluve uvedené A. I. M + M, keď berie úver ako fyzická osoba, na čo mu on povedal, že keď je živnostník, musí byť takto označený. Y. má za to, že v tomto konkrétnom prípade nekonal v rámci svojho podnikania. Neprišiel za žalovaným s tým, že potrebuje úver ako živnostník. Vedel, že na živnosť si nebude brať úver, lebo je to pre neho nevýhodné. Predmetný úver si nevyznačil do svojho účtovníctva ako živnostník.
33. Podľa názoru súdu k vylúčeniu zmluvy o úvere spod režimu právnej úpravy spotrebiteľských úverov môže dôjsť len v prípade, keď je jednoznačne preukázané, že povolanie spotrebiteľa patrí do skupiny povolaní vykonávaných v tzv. podnikateľskom režime, ako aj po náležitom vyhodnotení zhody zmluvou proklamovanej okolnosti - poskytnutia úveru naozaj na výkon povolania, podnikania so skutočnosťou. Je potrebné prihliadnuť aj na spôsob, akým žalovaný realizuje uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi ako aj zohľadniť ďalšie okolnosti a špecifiká prípadu, a to vo vzájomnej súvislosti. Vzhľadom na oblasť poskytovania služieb žalovaným (poskytovanie úverov vrátane spotrebiteľských úverov) je nepochybné, že spotrebiteľ pri dojednávaní úveru vystupuje v slabšej pozícii v porovnaní so žalovaným ako poskytovateľom úveru, preto je mu potrebné poskytnúť zvýšenú ochranu, keďže vzhľadom na zložitosť problematiky dôveruje poskytovateľovi úveru. Aj keď priemerným spotrebiteľom je osoba v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná (vo vzťahu k pojmu priemerný spotrebiteľ súd uvádza, že tento pojem bol ustálený rozhodovacou činnosťou Európskeho súdneho dvora (napr. C 201/96, C 220/98), nemožno od priemerného spotrebiteľa očakávať, že bude znalý právnej úpravy ochrany spotrebiteľa natoľko, aby vedel, že uzavretím zmluvy v pozícii fyzickej osoby ako živnostníka sa vzdáva ochrany poskytnutej normami spotrebiteľského práva a pristupuje na tvrdšie podmienky určené prioritne pre podnikateľov. Vzhľadom na povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo zákona o ochrane spotrebiteľa, je práve žalovaný vystupujúci v pozícii poskytovateľa úveru povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi vychádzať z ochrany poskytnutej osobitnými právnymi predpismi a pristúpiť k vyňatiu z
tejto ochrany len v prípadoch odôvodnených a dostatočne preukázaných. Ak predmetná zmluva vrátane rozhodcovskej zmluvy bola uzatvorená pri osobnom kontakte medzi zástupcom žalovaného a žalobcom, zástupca žalovaného si mal možnosť u žalobcu overiť údaje a tvrdenia ešte pre samotným uzavretím zmluvy. Medzi tieto údaje patrí i účel poskytnutia úveru. Z výpovede žalobcu vyplýva, že zástupca žalovaného sa obmedzil len na zistenie, či je žalobca živnostník alebo zamestnanec. Účel poskytnutia úveru zástupcu žalovaného nezaujímal. Pritom zistenie účelu poskytnutia úveru má pre právny vzťah zmluvných strán podstatný význam, keďže reálnym nekonaním osoby v rámci svojho podnikania oproti navonok (v zmluve o úvere) deklarovanému konaniu osoby v rámci svojho podnikania sa fyzická osoba, ktorá je súčasne živnostníkom a pri uzatvorení zmluvy o úvere nekoná v rámci svojho podnikania, sa vzdáva svojich práv a zvýšenej ochrany, ktorá by jej prislúchala ako spotrebiteľovi. Ak sa žalovaný dovoláva ochrany dobrej viery, s ktorou vstupoval do právneho vzťahu so žalobcom, súd k tomu uvádza, že žalovaný vzhľadom na oblasť, v ktorej poskytuje služby, mal postupovať s vyššou mierou obozretnosti, starostlivosti, keďže mu muselo byť zrejmé, že spotrebitelia nie sú natoľko zdatní v oblasti, v ktorej sa žalovaný venuje profesionálne, ako on sám.
34. S prihliadnutím na výpoveď žalobcu ku skutočnostiam súvisiacich s uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy, ktoré žalovaný nijako nerozporoval, vykonané dôkazy svedčia o tom, že žalobca bol pri uzatvorení predmetnej zmluvy o úvere spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom podľa § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ako fyzická osoba, ktorá v skutočnosti nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Za situácie rozporných tvrdení strán o osobe konajúceho žalobcu a o účele poskytnutého úveru žalobcovi súd dodáva, že má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver, ktorý sa potom riadi výlučne úpravou v zmluve a v Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len označenie dlžníka v zmluve. Žalovaný na svoje tvrdenia okrem predmetnej zmluvy o úvere neoznačil žiaden iný dôkaz.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené, bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, súd uzavrel, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver (s prihliadnutím na povahu zmluvných strán, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a že na tento vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
36. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
38. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
39. Podľa Článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
40. Podľa Článku 3 ods. 1 až 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
41. V zmysle bodu 1 písm. q) Prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v Článku 3 ods. 3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých cieľom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
42. Podľa čl. I zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
43. Keďže žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, súd skúmal, či predmetná rozhodcovská zmluva je alebo nie je platná. Posudzujúc rozhodcovskú zmluvu, najmä Článku II, súd zistil, že v zmluvnom dojednaní zmluvných strán sú nekalé podmienky z týchto dôvodov: v Článku II predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavreli zmluvné strany dohodu, podľa ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 308001460 zo dňa 3.1.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu“.
44. V danom prípade, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy, žalovaný si uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa článku II rozhodcovskej zmluvy, v ktorom rozhodca bez vypočutia žalobcu vydal rozhodcovský rozsudok.
45. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným (v tomto prípade žalobcom) je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný ako veriteľ. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, ale podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom, stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú žalovaným do rozhodcovskej zmluvy formou rozväzovacej podmienky, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.
46. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu žalobkyne obstarať si finančné prostriedky touto cestou a jej rozhodnutiu pristúpiť k uzatvoreniu zmluvy. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že subjektom, ktorý určil, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, teda žalovaný, pretože ten sformuloval obsah rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.
47. Súd pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Veriteľ tak môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
48. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
49. Dohoda zmluvných strán o tom, že spor medzi nimi bude riešiť rozhodcovský súd, ktorý si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol náhodný. Žalovaný ako veriteľ do
zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom.
50. Súd dodáva, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25).
51. Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.
52. Súd uzatvára, že predmetná rozhodcovská zmluva spĺňa všetky podmienky s poukazom na § 53, 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej uzatvorenia a s poukazom na Smernicu Rady 93/13/ EHS na to, aby bola určená ako nekalá, a teda neplatná. Táto neplatnosť je absolútnou neplatnosťou.
53. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej zmluvy odvodil a na jej základe následne vydal predmetný rozhodcovský rozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.
54. Žalobca tiež namietol, že pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na to, súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nepriznal rozhodcovskému rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je potrebné zaoberať sa vecnou stránkou napadnutého rozhodcovského rozsudku. Pre úplnosť však súd dodáva, pri rozhodovaní o žalobe žalovaného v rozhodcovskom konaní boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje viaceré náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, napr. údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú RPMN, čo má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona. Tiež dohoda o vyplnení zmenky uvedená v bode 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je absolútne neplatným právnym dojednaním (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože odporuje ustanoveniu § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Ak teda žalovaný odvodil svoje právo na vyplnenie zmenky z neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, ktorá vzhľadom na jej obsah je výrazne v neprospech spotrebiteľa, pretože oprávňuje veriteľa, aby svojvoľne, kedykoľvek dopísal do zmenky potrebné údaje a túto použil na priznanie svojho práva v rozhodcovskom konaní ako nárok z abstraktného zmluvného záväzku, nemohol rozhodcovský súd priznať plnenie z tejto zmenky. Na uvedenom závere nemôže nič meniť ani konštatovanie rozhodcovského súdu, že navrhovateľ ako spotrebiteľ „nenamietal zmenkovo právny vzťah“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovský súd sa vôbec neriadil právnou úpravou na ochranu práv spotrebiteľa.
55. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodcovský rozsudok zrušil s poukazom na dôvody uvádzané v § 40 ods. 1 písm. c), a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, náhradu trov konania si však neuplatnil. Súd preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.