Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_12Csp-21-2017.pdf
PDF · 102.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/21/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobkyne: R. Z., I.. XX. XX. XXXX, G. B. K. X, XXX XX K., B. Ž.: G. Z., F..M.. M. M. K. I. X, XXX XX Z. X, R.: XX XXX XXX, T. U., Ž. Ú. E. E. V. Z. F. Z. B., Ž. E. T. Ú. V. I., T. E. X XXX,XX S. M. B.S., o zaplatenie 500,00 eur, takto
rozhodol:
I. Žalobu v časti o určenie, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 05. 2014 uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov zastavuje.
II. Žalobu v časti o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 05. 2016 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná zastavuje.
III. Konanie o žalobe v časti o zaplatenie 1 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 000,00 Eur od 30. 01. 2017 do zaplatenia zastavuje.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 228,05 eura a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 228,05 eura od 30. 01. 2017 do zaplatenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalobu v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500,00 eur zamieta.
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 01. 2017 domáhala voči žalovanému určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 05. 2014 je bezúročný a bez poplatkov, zaplatenia sumy 1228,05 eura a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 23,00 % až do zaplatenia, určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 05. 2014 je neplatná, zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 05. 2014 na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1 000,00 eur a do dňa podania žaloby zaplatila 2 228,05 eura. Uviedla, že zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. Žalovaný postupoval bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalovaný použil v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky a to nečitateľné písmo, v zmluve chýbajú podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami, dohodu o zrážkach zo mzdy, poistnú zmluvu. Poukázala na viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov, rozhodnutie ústavného súdu a uviedla, že bude povinnosťou súdu dôsledne aplikovať ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v spojení s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 298 CSP a po dôslednom oboznámení sa so zmluvou rozhodnúť. Navrhla, aby súd vydal rozsudok určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.
05. 2014 je bezúročný a bez poplatkov, zaplatenia sumy 1228,05 eura a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 23,00 % až do zaplatenia, určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 05. 2014 je neplatná, zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 eur a nahradiť trovy konania. 2. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že na základe uzatvorenej zmluvy so žalobkyňou jej bol dňa 09. 05. 2014 poskytnutý úver vo výške 1 000,00 eur. Počas splácania úveru sa 10. 09. 2014 žalobkyňa dostala prvýkrát do omeškania s úhradou zmluvne dohodnutých splátok a od tohto dátumu bola kontinuálne v omeškaní, na základe čoho žalovaný ku dňu 29. 01. 2015 pristúpil k vyhláseniu splatnosti celého úveru. Žalobkyňa tak bola povinná okrem istiny 1 000,00 eur uhradiť zmluvne dohodnutý úrok, úrok z meškania vo výške určenej v čase vzniku omeškania a nákladov na vymáhanie spolu ku dňu 04. 06. 2015 vo výške 228,05 eura. Žalovaný uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke ani počas trvania zmluvného vzťahu neporušil žiadny právny predpis a konal s odbornou starostlivosťou v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa uhradila žalovanému istinu vo výške 1 000,00 eur a sumu vo výške 228,05 eura a nie 2 228,05 eura ako tvrdí žalobkyňa. K veľkosti písma uviedol, že bola v súlade s vtedy platným ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka. Ohľadne výšky RPMN uviedol, že žalobkyňa bola prvý krát poučená o jej výške pri podaní Žiadosti o úver vo výške 2 000,00 eur, kedy jej boli odovzdané predzmluvné informácie. Druhýkrát bola poučená pri zmene výšky poskytovaného úveru, kedy jej boli k ponuke úveru 1 000,00 eur pred poskytnutím úveru opätovne odovzdané predzmluvné informácie aj s RPMN. Ohľadne výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ číslo C-42/2015 a tiež argumentoval, že ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa, teda rozlišovanie splátky na časť istina a časť úrok nemá žiadny reálny a praktický význam. K výške RPMN a priemernej RPMN uviedol, že oba údaje sú uvedené priamo v dokumente „Akceptovanie žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky č. XXXXXXXXXX a zároveň aj v predzmluvných informáciách. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy bola v súlade s vtedy platnými predpismi. Vzhľadom na uvedené považoval žalobu za nedôvodnú, vzniesol námietku premlčania a navrhol, aby súd žalobu zamietol. 3. V ďalších vyjadreniach žalobkyne a žalovaného zotrvali strany na svojich tvrdeniach, uviedli iné skutočnosti, ktoré nemali na predmet sporu podstatný vplyv. 4. V podaní doručenom súdu dňa 06. 06. 2017 žalobkyňa uviedla, že žalovaný jej poskytol úver vo výške 1 000,00 eur a zaplatila mu spolu 1 228,05 eura a navrhla zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 228,05 eura spolu s 5,00 % ročným úrokom od 30. 01. 2017 do zaplatenia, zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 eur a nahradiť trovy konania. Vo zvyšnej časti na podanej žalobe netrvala. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06. 06. 2017 na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami a z prednesov žalobkyne a zástupcu žalovaného zistil nasledovný skutkový stav: žalobkyňa podpísala dňa 09. 05. 2014 listinu „Základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky“, v ktorej v časti II. požiadala o poskytnutie Raiffeisen pôžičky č. XXXXXXXXXX vo výške 2 000,00 eur za tam uvedených podmienok. Žalovaný vystavil listinu „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ v ktorej poskytol informácie o spotrebiteľskom úvere vo výške 2 000,00 eur. Žalovaný vystavil listinu „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ v ktorej poskytol informácie o spotrebiteľskom úvere vo výške 1 000,00 eur. Žalovaný vystavil dňa 09. 05. 2014 listinu „Akceptovanie žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky číslo XXXXXXXXXX, v ktorej uviedol, že schválil žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky uvedenej vyššie zo dňa 09. 05. 2014 vo výške 1 000,00 eur za tam uvedených podmienok. Žalobkyni bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1 000,00 eur, žalobkyňa uhradila žalobcovi spolu sumu 1 228,05 eura od 10. 06. 2014 do 04. 06. 2015, sumu 1 100,00 eur uhradila dňa 29. 05. 2015. Žalovaný s dôvodu neplnenia splátok žalobkyňou riadne a včas vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 29. 01. 2015. 6. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 05. 2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 10. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. 12. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. 13. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 14. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 15. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 16. Podľa § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 17. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 19. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Žalobkyňa pred otvorením pojednávania doručila súdu podanie, v ktorom navrhla, aby súd rozhodol iba tromi výrokmi, pričom v žalobe navrhovala vydanie piatich výrokov. Na otázku súdu pred otvorením pojednávania uviedla, že navrhuje aby žalovaný bol povinný zaplatiť 228,05 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 30. 01. 2017 do zaplatenia, povinnosť nahradiť trovy konania a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 eur, pričom vo zvyšnej časti na podanej žalobe netrvá. Z hľadiska obsahu súd podanie žalobkyne a jej prednes pred otvorením pojednávania vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby. Žalovaný so späťvzatím nesúhlasil, dôvody neuviedol. 22. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu pred otvorením pojednávania čiastočne späť, pričom na nesúhlas žalovaného sa v takom prípade podľa § 146 ods. 1 CSP neprihliada, súd konanie o žalobe v časti o určenie, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 05. 2014 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov (I. výrok), v časti o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 05. 2016 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná (II. výrok) a v časti o zaplatenie 1 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 000,00 eur od 30. 01. 2017 do zaplatenia (III. výrok) podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil (I., II. a III. výrok rozsudku). 23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu, na základe zhodne tvrdenej uzatvorenej zmluvy o poskytnutí Raiffeisen pôžičky číslo XXXXXXXXXX medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a
to zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Na uzatvorenú zmluvu sa tak vzťahujú príslušné právne normy zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, keď na základe uzatvorenej zmluvy boli žalobkyni, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľkou, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme pôžičky žalovaným, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, v danom prípade prostredníctvom odštepného závodu Raiffeisen banka, R.: XX XXX XXX. 24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe písomnej žiadosti žalobkyne zo dňa 09. 05. 2014, časť II. listiny „Základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky“ (č. l. 13-15 spisu) - žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky č. XXXXXXXXXX jej bol poskytnutý úver vo výške 1 000,00 eur, pričom žalobkyňa žiadala o poskytnutie čiastky 2 000,00 eur. V časti II. listiny žalobkyňa navrhla uzavretie zmluvy o pôžičke za ňou tam uvedených podmienok, vo výške pôžičky 2 000,00 eur. Žalobca dňa 09. 05. 2014 schválil žalobkyni žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky (č. l. 24) vo výške pôžičky 1 000,00 eur, keď uviedol, že „akceptovaním žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky došlo k uzatvoreniu zmluvy o Raiffeisen pôžičke s dlžníkom ... . Banka ako veriteľ poskytne dlžníkovi pôžičku za nižšie uvedených podmienok ako aj ďalších podmienok uvedených v čl. II žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky a v Raiffeisen obchodných podmienkach.“ Niektoré z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, požadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, boli navrhnuté žalobkyňou v časti II. žiadosti o poskytnutie pôžičky (č. l. 13), niektoré boli uvedené žalovaným v akceptovaní žiadosti o poskytnutie pôžičky (č .l. 24) a niektoré v listine „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č. l. 21-23). 25. Z vykonaného dokazovania súd nemal podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka preukázané uzavretie zmluvy č. XXXXXXXXXX písomnou formou, teda písomný návrh na uzavretie zmluvy a písomné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, čo uviedol aj na pojednávaní dňa 06. 06. 2017. Súd nemal preukázanú existenciu dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v písomnej forme, v ktorých by boli uvedené všetky náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Listinu označenú ako „Základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky“ v časti II. „Žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky č. XXXXXXXXXX“ vyplnených žalobkyňou dňa 09. 05. 2014 v Banskej Bystrici, súd právne posúdil ako návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Listinu „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ a „Akceptovanie žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky číslo XXXXXXXXXX“ vyplnenú žalovaným dňa 09. 05. 2014 v Bratislave súd právne posúdil ako odmietnutie návrhu žalobkyne žalovaným (na poskytnutie pôžičky vo výške 2 000,00 eur) a nový návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka (na poskytnutie pôžičky vo výške 1 000,00 eur). Žalovaným prijatý návrh žalobkyne totiž obsahuje dodatky (oznámenie veriteľa o schválení úveru) a iné zmeny o podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď napríklad návrh žalobkyne uvádza výšku pôžičky 2 000,00 eur, výšku mesačnej splátky 51,84 eura, ročnú úrokovú sadzbu 23,00 %, RPMN 25,99 %, priemernú RPMN 18,87 %, ale prijatie žalovaným uvádza výšku pôžičky 1 000,00 eur, výšku mesačnej splátky 28,10 eura, ročnú úrokovú sadzbu 26,50 %, RPMN 30,45 %, priemernú RPMN 25,82 %. Taktiež žalobkyňa žiadala o poskytnutie pôžičky 2 000,00 eur, no žalovaný jej poskytol čiastku 1 000,00 eur. Žalovaný tak konal bez toho, aby aspoň zistil, či žalobkyňa má záujem aj o poskytnutie nižšej sumy, ako žiadala, bez toho, aby písomne (písomnou formou) akceptovala nový návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy. 26. Akceptovanie žiadosti o poskytnutí pôžičky zo dňa 09. 05. 2014 žalobkyňa žalovanému písomne nepotvrdila, čím nebola dodržaná podmienka uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX v písomnej forme. 27. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úveru nebola uzatvorená písomnou formou a z tohto dôvodu bola bezúročná a bez poplatkov, nebol dôvod osobitne sa venovať žalobkyňou tvrdeným iným skutočnostiam, ktoré boli naviac tvrdené vágne, neurčito a šablónovito. K neurčito vznesenej námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že táto nie je vznesená dôvodne. Podľa výpisu z úverového účtu žalobkyne (č. l. 18) žalobkyňa uhradila žalovanému dňa 29. 05. 2015 sumu 1 100,00 eur a dňa 04. 06. 2015 sumu 10,05 eura. Práva z bezdôvodného obohatenia sa podľa § 107 Občianskeho zákonníka premlčujú v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Nakoľko žalobkyňa uhradila žalovanému sumu, ktorej vydania sa v časti bezdôvodného obohatenia domáha uhradila 29. 05. 2015, pričom žaloba bola doručená súdu dňa 30. 01. 2017, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila na súde včas, pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby. K tvrdeniam žalovaného na pojednávaní, že zmena žiadosti o výške poskytnutej pôžičky prišla zo strany žalobkyne, kedy požadovala úver 1 000,00 eur súd uvádza, že uvedené tvrdenie nezodpovedá
vykonanému dokazovaniu. Sám žalovaný pri prvom vyjadrení k podanej žalobe odkázal v tejto časti na listiny predložené žalobkyňou. V spise sa síce nachádzajú „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ tak pri výške pôžičky 2 000,00 eur (č. l. 16-17, ako aj pri výške pôžičky 1 000,00 eur (č. l. 21-23), tieto ale nie sú nijakým spôsobom podpísané žalobkyňou. Žalobkyňou je podpísaná iba žiadosť o pôžičku vo výške 2 000,00 eur (č. l. 13-15). Žalovaný mal dostatočný časový priestor na dohľadanie žiadosti žalobkyne o poskytnutie pôžičky vo výške 1 000,00 eur, pokiaľ ňou disponuje (čo však žalobkyňa poprela), pričom nevyhovel ani žiadosti o doplnenie dokazovania v tejto časti aj s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 3 CSP a absenciu žiadosti o doplnenie dokazovania v tejto časti žalovaným v písomnom vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktoré bolo doručené súdu dňa 01. 06. 2017 (č. l. 101-104). 28. Nakoľko návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy o pôžičke číslo XXXXXXXXXX vo výške pôžičky 1 000,00 eur nie je bezvýhradne prijatý žalobkyňou písomnou formou (vlastnoručným podpisom), keď jej návrh na poskytnutie pôžičky číslo XXXXXXXXXX predpokladal poskytnutie pôžičky vo výške 2 000,00 eur, žalobkyni poskytnutý úver žalovaným sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. 29. Medzi stranami sporu nebolo sporné a aj z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému peňažné prostriedky vo výške spolu 1 228,05 eura. 30. Nakoľko zmluva o poskytnutí Raiffeisen pôžičky č. XXXXXXXXXX sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov pre nedodržanie písomnej formy, žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanému iba sumu prijatých peňažných prostriedkov. Tieto prijala vo výške 1 000,00 eur. Bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v prijatí časti peňažných prostriedkov 228,05 eura, ktoré prevyšujú poskytnutú sumu úveru 1 000,00 eur zo zmluvy o poskytnutí Raiffeisen pôžičky. Nakoľko žalovaný nemá v časti prijatia peňažných prostriedkov prevyšujúcich poskytnuté peňažné prostriedky právny titul na ich prijatie, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného vydať žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 228,05 eura (1 228,05 eura - 1 000,00 eur), ktoré boli v tejto časti prijaté bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (IV. výrok rozsudku). 31. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, vzniklo žalobkyni podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia navýšením piatich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Pri nárokoch z bezdôvodného obohatenia ustálená súdna prax priznáva úrok z omeškania od okamihu, kedy sa dlžník dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto za neho zodpovedá. V odôvodnených prípadoch je týmto dňom aj uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde, teda deň doručenia žaloby súdu. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonom a nariadením stanovenej výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 228,05 eura od 30. 01. 2017 (deň doručenia žaloby súdu) do zaplatenia, keďže omeškaním s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá (IV. výrok rozsudku). 32. Žalobkyňa sa doručenou žalobou domáhala tiež priznania sumy 500,00 eur ako primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Svoj nárok v tejto časti nijakým spôsobom neodôvodnila. Vzhľadom k posúdeniu žalovaného nároku súd uvádza, že pokiaľ by došlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (k čomu v prejednávanom spore nedošlo), žalobkyňou tvrdené dôvody by neviedli k procesnému úspechu, keď veľkosť písma a tiež dohoda o zrážkach zo mzdy boli v súlade a v čase uzatvorenia zmluvy platnými právnymi predpismi a zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalobkyňa neuplatnila úspešne porušenie práva na súde ňou podanou žalobou, keď ňou tvrdené dôvody v žalobe neviedli k úspechu, ale k úspechu žalobkyne viedlo výlučne právne posúdenie sporu súdom, ktorý žalobkyňa neuviedla, súd žalobu v časti o zaplatenie 500,00 eur zamietol pre nenaplnenie predpokladov ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa (V. výrok rozsudku). O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne - vo vyhovujúcej časti žaloby o zaplatenie a čiastočný úspech žalovaného - v zamietajúcej časti žaloby o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.