Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-17-2008.pdf
PDF · 181.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6Cb/17/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu Jozef Bajánek - MONTEX, IČO: 22 605 185, Litovelská č. 1331, 024 01 Kysucké Nové Mesto, právne zast. JUDr. Patricia Bednářová, advokátka, Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému Mesto Kysucké Nové Mesto, Námestie slobody 94, 024 01 Kysucké Nové Mesto, právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o. Dolný Val č. 11, 010 01 Žilina, IČO: 36841200, o zaplatenie 42.714,73 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti nároku žalobcu na úroky z omeškania prevyšujúce 17,6 % ročne zo sumy 5.851,33 Eur za obdobie od 25.6.2001 do 12.7.2007 z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 5.851,33 Eur od 31.7.2003 do 12.7.2007 v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
IV. Štát m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov preddavkovaných v rozsahu 100 %.
V. Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 83,96 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom (žalobou) podaným dňa 31.7.2007 sa domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia istiny 42714,73 Eur (1.286.824,- Sk) s príslušenstvom na základe uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 2.11.1999 (vrátane dodatkov č. 1, 2 a 3) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ako prenajímateľom v rámci zmluvných podmienok, keď mali v zmluve dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 176277,30 Sk, čo v prepočte na euro predstavuje 5851,33 Eur t.j. za obdobie štyroch rokov od 12.7.2003 do 12.7.2007 predstavuje sumu 1.286.824,- Sk (42.714,73 Eur). Okrem zmluvnej pokuty si žalobca voči žalovanému uplatňoval aj úrok z omeškania, keď tvrdil, že žalovaný bol v omeškaní so splatnosťou peňažného záväzku a žalobca sa domáha úroku z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, keďže sadzba úrokov z omeškania nebola v zmluve určená, treba posudzovať podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (2.11.1999), pričom dlžník je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania o 1 % vyššie, ako sú obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka. Na základe oznámenia Všeobecnej úverovej banky, a. s., zo dňa 27.7.2007 výška takto stanoveného úroku v čase uzavretia zmluvy bola 21,70 %. Žalobca teda žiada priznať úrok z omeškania vo výške 22,7 % ročne zo sumy 176.277,30 Sk (5.851,33 Eur) od splatnosti pohľadávky dňa 25.6.2001 do zaplatenia dňa 12.7.2007.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca o.i. predložil listinné dôkazy a to pokus o zmier zo dňa 26.7.2007, oznámenie o výške obvyklých úrokových sadzieb úverov VÚB a.s..
3. Na podklade podanej žaloby súd vo veci rozhodol 14.4.2008 platobným rozkazom sp. zn. 11Rob/162/2007, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
4. Proti platobnému rozkazu podal odporca - žalovaný odpor v ktorom uviedol, že dodatok k zmluve je neplatný, poukázal na rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 5C/83/2003-108 zo dňa 2.6.2005, kde bol v odôvodnení rozhodnutia predmetný dodatok vyhodnotený ako neplatný; čo sa týka úroku z omeškania tento nárok žiadal zamietnuť, nakoľko tento nárok bol predmetom urovnania podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20Cob/312/2006 zo dňa 18.4.2007. Na preukázanie tvrdení predložil žalovaný kópiu rozsudku Okresného súdu Čadca vo veci č.k. 5C/83/2003-108, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.10.2005.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie a z vyjadrení strán - právnych zástupcov a oboznámením obsahu spisov Okresného súdu Čadca sp.zn. 7Cb/91/2002, 11Rob/162/2007 a 5C/83/2003 mal preukázané nasledovné skutočnosti:
6. Právny zástupca žalobcu vo výpovedi uvádzal, že pokiaľ žalovaný poukazoval na neplatnosť dodatku č. 3 vo vzťahu k tomu, že za žalobcu v tom čase konal Q. A., hoci bol v obchodnom registri zapísaný Q. W., tento splnomocnil Q. A. na zastupovanie - právne úkony na tak, ako to vyplýva z plnej moci zo dňa 17.10.2000. Na preukázanie tvrdení predložil overenú kópiu plnej moci zo dňa 17.10.2000 ( č.l. 35 spisu) uzatvorenej medzi Q. W. a Q. A. ktorou plnou mocou bol Q. A. splnomocnený na všetky úkony spojené so zastupovaním a konaním v mene spoločnosti s právomocami konateľa spoločnosti, pričom plná moc bola na dobu neurčitú do jej odvolania.
7. Na pojednávaní konanom dňa 11.11.2008 právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd pripustil zmenu rozsudočného návrhu v časti úroku z omeškania. Súd uznesením na pojednávaní v prítomnosti právnych zástupcov strán sporu tak pripustil zmenu v časti, kde sa žalobca domáha úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 176277,30 Sk od 25.6.2001 do 12.7.2007 a náhrady trov konania. (pozn. v dôsledku tohto rozhodnutia však v nadväznosti na procesný návrh právneho zástupcu žalobcu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby o ktorej časti súd v rámci súdneho konania nerozhodol).
8. Súd mal preukázané, že v spise Okresného súdu Čadca 7Cb/91/2002 sa nenachádza originál plnej moci zo dňa 17.10.2000. V predmetnom konaní 7Cb/91/2002 bol uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.4.2007 sp. zn, 20Cob/312/2006 schválený súdny zmier dňa 18.4.2007, ktorým sa žalovaný (Mesto Kysucké Nové Mesto) zaviazal zaplatiť žalobcovi Q. A. - MONTEX, živnostníkovi s miestom podnikania Litovelská 1331, 024 01 Kysucké Nové Mesto sumu 176277,30 Sk do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uznesenie (č.l. 234 spisu) o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť 1.6.2007. V tomto súdnom spore bol uplatňovaný nárok, ktorý odvodzoval žalobca od nezaplatenej faktúry č. 2001-58 vystavenej dňa 21.6.2001 s dátumom splatnosti 25.6.2001 za komisiou odsúhlasené práce v celkovej sume 352554,60 Sk, ktorá faktúra bola vystavená dodávateľom DIKOL KS s.r.o. pre odberateľa Mestský úrad Kysucké Nové Mesto.
9. Z obsahu spisu vedenom pod sp. zn. 5C/83/2003 bolo preukázané, že v spore bol uplatňovaný nárok na zaplatenie nájomného za obdobie od 3/2001 do 11/2002 ako i bezdôvodného obohatenia za obdobie od 12/2002 do 6/2003 a úroku z omeškania. Nárok bol uplatnený Mestom Kysucké Nové Mesto voči žalovanému DIKOL KS s.r.o., Litovelská 1331, Kysucké Nové Mesto. Nárok na zaplatenie sumy 420000,- Sk z titulu bezdôvodného obohatenia bol vylúčený na samostatné konanie, súd rozhodoval len čo do uplatneného nájomného. O podanom nároku rozhodol súd rozsudkom zo dňa 2.6.2005 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2.3.2006, ktorým nároku žalobcu v celom rozsahu nájomného uplatňovaného návrhom (žalobou) vyhovel.
10. Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd (v poradí prvým) rozsudkom č.k. 6Cb/17/2008-50 zo dňa 4.12.2008, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V citovanom rozsudku zo dňa 4.12.2008 súd prvého stupňa poukázal na dokazovanie, ktoré vykonal pred vyhlásením tohto rozsudku a poukázal na prejudiciálny právny záver Okresného súdu v Čadci v rozsudku sp. zn. 5C/83/2003 zo dňa 2.6.2005, ktorý vyslovil, že dodatok č. 3 zo dňa 1.12.2000 k predmetnej nájomnej zmluve je neplatný právny úkon z dôvodu, že prejav vôle zodpovedá predchádzajúcemu konateľovi Q. A., ktorý je na dodatku č.
3 podpísaný, pričom mal konať konateľ W.. V uvedenom rozsudku súd prvého stupňa plnomocenstvo udelené konateľom W. dňa 17.10.2000 pre Q. A. na zastupovanie nájomcu pri uzatváraní dodatku č. 3 k nájomnej zmluvy vyhodnotil ako nevieryhodné, ak žalobca nedoložil originál plnomocenstva spochybňovaného žalovaným. Vychádzal tiež z toho, že žalobca v celom konaní vedenom pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 5C/83/2003, v ktorom išlo o zaplatenie nájomného a vydanie neoprávneného majetkového prospechu, ani v odvolacom konaní nepredložil existenciu plnomocenstva pre Q. A. na zastupovanie pri podpisovaní dodatku č. 3 k nájomnej zmluve. Poukázal pritom na konanie pod sp. zn. 7Cb/91/2002 vrátane spisu 11Rob/162/2007, v rámci ktorého Q. A. - MONTEX a Mesto Kysucké Nové Mesto uzatvorili súdny zmier, podľa ktorého považovali voči sebe všetky nároky za vyrovnané.
11. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 14Cob/67/2009 zo dňa 14.10.2010 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, že dňa 22.06.2001 medzi postupcom DIKOL KS, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ak v nej nebolo výslovne uvedené, že na postupníka neprechádza nárok na príslušenstvo a na zmluvnú pokutu dojednanú v nájomnej zmluve z 02.11.1999 v znení dodatkov č. 1, 2 a 3 medzi DIKOL KS, s.r.o. a Mestom Kysucké Nové Mesto.
12. Druhostupňový súd poukázal na úpravu v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a zaujal stanovisko, že žalobca dostatočne preukázal, že je nositeľom hmotného práva, t.j. na zaplatenie zmluvnej pokuty a príslušenstva, poukázal na obsah spisu Krajského súdu v Žiline pod sp. zn 20Cob/312/2006 v rámci spisového materiálu Okresného súdu v Čadci sp. zn. 7Cb/91/2002, z ktorého vyplýva, že predmetom súdneho konania v čase uzavretia zmieru účastníkov bol iba nárok na zaplatenie istiny 352. 554, 60 Sk (11. 702, 66 Eur) postúpenej zmluvou z 22. 06. 2001 na žalobcu spoločnosťou DIKOL KS, s.r.o Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 373 052. V dotknutom uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20Cob/312/2006 zo dňa 18.04.2007 (č.1. 234 až 236 spisu OS Čadca sp.zn. 7Cb/91/2002) druhostupňový súd konštatoval, že uzavretím súdneho zmieru, ktorý bol krajským súdom schválený, účastníci tohto súdneho konania urovnali svoj spor o nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela 352.554,60 Sk (11.702,66 Eur) vyúčtovanej faktúrou č. 2001-58 zo dňa 21.06.2001 so splatnosťou 25.06.2001 za cenu rekonštrukčných prác vykonaných v budove žalovaného Hotel Kysuca.
13. Druhostupňový súd v uznesení zo 14.10.2010 vyhodnotil, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania uplatnených v konaní Okresného súdu Čadca sp.zn. 6Cb/17/2008 nebol predmetom zmieru uzavretého a súdom schváleného v konaní Krajského súdu v Žiline pod sp.zn. 20Cob/312/2006. Zároveň poukázal i na iné nedostatky a uložil súdu, aby sa v ďalšom zaoberal nárokom žalobcu uplatneným žalobou a to v intenciách záverov odvolacieho súdu s tým, že vyhodnotí nielen Dodatok č. 3 ale i Dodatok č. 2 a bude dôkazným bremenom žalovaného, aby vyvrátil pravosť a pravdivosť plnomocenstva na č.l. 35 spisu. V odôvodnení konštatoval, že keďže ide v danom prípade nielen o fotokópiu listiny, ale overenú fotokópiu, potom dôkazná sila takéhoto listinného dôkazu je vyššia, než dôkazná sila len spochybňovanej fotokópie.
14. Súd prvého stupňa viazaný právny názorom vysloveným súdom druhého stupňa v uznesení zo dňa 14.10.2010 vec opätovne prejednal a doplnil dokazovanie, pričom vo veci nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie pravosti podpisu nachádzajúcich sa na plnej moci znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo W.. Z. B., ktorá dňa 19.12.2012 (č.l. 132 až č.l. 173) podala znalecký posudok, v závere ktorého vyhodnotení uvedených i neuvedených nálezov aj s ohľadom na charakter sporných podpisov a na kvalitu porovnávacích podpisov stanovila záver, že podpisy nachádzajúce sa na doklade plná moc zo dňa 17.10.2000, sú pravými podpismi Q. W. a Q. A..
15. Za znalecký posudok boli vynaložené trovy v celkovej sume 710,48 €, ktoré boli čiastočne hradené zo zloženej zálohy a z rozpočtu bola hradená čiastka 210,48 € (uznesenie č.l. 184 spisu).
16. Súd na základe argumentácie znalkyne a podrobným rozborom písma na plnej moci zo dňa 17.10.2000 si osvojil závery znalkyne a vychádzal z uvedeného dôkazu ako dôkazu, ktorý nespochybňuje plnú moc, ktorá bola udelená zmocniteľom Q. W. ako konateľom spoločnosti DIKOL KS, s.r.o. zmocnencovi Q. A., ktorý uzatváral na základe uvedenej plnej moci spornú zmluvu z 2.11.1999 a jej dodatky č. 1, 2 a 3.
17. Po doručení znaleckého posudku znalkyne W.. Z. B. (č.l. 71/2012) žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, keď vytýkal posudku, že nie je z neho jasné, či znalkyňa hodnotila podpisy na plnej moci z originálneho dokladu alebo iba z kópie. Žalovaný má podozrenie, že oznámenie o postúpení pohľadávky z 22.6.2001 nie je podpísané konateľom firmy DIKOL KS, s.r.o. Q. W. a v zmysle znaleckého posudku bol podpis tohto konateľa zapísaný pod zn. PMB6 s tým, že sa jedná o kópiu polokurzivého podpisu zamestnanca na doklade a teda sa nejedná o originálny podpis, preto žiadal o vykonanie dokazovania predložením originálu oznámenia o postúpení pohľadávky a žiadal vykonať znalecké dokazovanie preverením podpisu na tomto doklade. Opätovne žiadal, aby navrhovateľ predložil originál dokladu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.6.2001 a navrhol preverenie účtovníctva navrhovateľa, či má pohľadávku, ktorú prevzal od firmy DIKOL KS, s.r.o, evidovanú v účtovnej evidencii ku dňu 22.6.2001 s tým, že namietal vyššie uvedené skutočnosti, rozpor originálu s kópiou plnej moci.
18. Naopak žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa k stanovisku vyjadrenému odporcom k znaleckému posudku č. 71/2002 vyjadril, že pokiaľ odporca tvrdí, že je aj voľným okom zjavné, že podpisy nie sú identické, ide o ničím nepodložené tvrdenie, ktoré nemôže obstáť oproti záverom v riadne vyhotovenom znaleckom posudku súdnym znalcom z odboru písmoznalectva. Poukázala tiež na skutočnosť, že znalkyňa neporovnávala iba podpisy, ktoré sú na spornej plnej moci, ale mala k dispozícii celkom 21 porovnávacích materiálov (45 podpisov) na posúdenie pravosti podpisu Q. A. na plnej moci a 8 porovnávacích materiálov (31 podpisov) na posúdenie pravosti podpisu Q. W. na plnej moci. Z 31 porovnávacích podpisov Q. W. bol iba jeden podpis kópiou. Teda znalkyňa mala dostatočné množstvo originálneho porovnávacieho materiálu, ktorý bol podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku. Na rozdiel od žalovaného žalobca závery znalkyne vo vypracovanom znaleckom posudku považoval za dostatočne podložené, hodnoverné a správne.
19. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že k znaleckému dokazovaniu bol znalkyni predložený originálny sporný doklad. Zmena v osobe veriteľa pri postúpení pohľadávky nastáva samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky bez toho, aby k zmluve musela pristúpiť ďalšia právna skutočnosť. Je zrejmé, že žalovaný časť postúpenej pohľadávky zaplatil 12.7.2007 na základe schváleného súdneho zmieru na Krajskom súde v Žiline 20Cob/312/2006, preto sa žalovaný nemôže tváriť a ani tvrdiť, že nedošlo k jej postúpeniu. Predmetom zmieru nebol uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktorý nárok sa však žalobca rozhodol uplatňovať od žalovaného a je predmetom tohto súdneho sporu. Na prevod pohľadávky nemá vplyv, či pohľadávka bola zaúčtovaná alebo nebola zaúčtovaná v účtovníctve postupníka.
20. Žalobca v podaní zo dňa 20.6.2013 poukázal na skutočnosť, že zmena osoby veriteľa pri postúpení pohľadávky nastáva samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky bez toho, by k zmluve musela pristúpiť ďalšia právna skutočnosť (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
21. Na pojednávaní konanom dňa 27.8.2013 súd nepripustil uznesením vyhláseným v prítomnosti právnych zástupcov strán zmenu žalobného návrhu v tom smere, aby bol žalovaný zaviazaný okrem žalovanej istiny s úrokom z omeškania povinný hradiť aj ďalší úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty.
22. Právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o výpis z uznesenia č. 12/99, týmto uznesením bol schválený prenájom nehnuteľnosti z ktorej je uplatňovaný i tento nárok zmluvných pokút. V súvislosti s týmto uviedol že prenájom nehnuteľnosti bol schválený inému subjektu nie tomu s kým bola nájomná zmluva uzatvorená. V tomto smere nedošlo k naplneniu uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Kysucké Nové Mesto. Preto je zmluva neplatná. Poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. z ktorého je zrejmé, akým spôsobom sa má nakladať s majetkom mesta a kto môže za mesto s majetkom nakladať. Zároveň predložil zásady hospodárenia Mesta Kysucké Nové Mesto z ktorého vyplýva, že primátor nebol oprávnený dojednávať žiadnu zmluvnú pokutu podľa § 8 s poukazom na § 9 zásad hospodárenia. Tak ako vyplýva zo zásad hospodárení, dojednanie malo byť prejednané v mestskom zastupiteľstve, pričom schvaľovanie v schvaľovacom uznesení absentuje a táto pokuta nebola predmetom schvaľovania.
23. Na pojednávaní súčasne predložili ako listinné dôkazy zásady hospodárenia s majetkom mesta a majetkom štátu dočasne ponechaným do hospod. mesta ( č.l. 209 - 214 spisu), výpis z uznesenia č. 12/99.
24. Na pojednávaní konanom 16.1.2014 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že pokiaľ žalobca namietal, že nepoznal zásady hospodárenia mesta a nevedel, čo sa uvádza v týchto zásadách, jeho vyjadrenie je nedôveryhodné s poukazom na tom, že práve v tomto období bol pán Bajánek poslancom mestského zastupiteľstva a bol účastný ako poslanec mestského zastupiteľstva schvaľovania takýchto dokumentov mesta. Zároveň právna zástupkyňa predložila na pojednávaní listinné dôkazy a to prezenčnú listinu z rokovania mimoriadneho mestského zastupiteľstva z 15.10.1999 z ktorého vyplýva, že ako č. 2) je podpísaný Q. A., ďalej boli súdu predložené i listiny a to úplné znenie uznesenia č. 12 z roku 1999 z rokovania mimoriadneho zastupiteľstva, keď pod bodom E156 bol schválený prenájom S. K. s.r.o. Q. A., bytom F.. Zároveň poukázala na to, že dodatky mali byť schvaľované vtedy, keď mal primátor narodeniny teda dodatok č. 3 dňa 1.12.2000 a v tomto čase dával podpisovať primátorovi rôzne listiny, teda i tieto postupy p. A. treba posudzovať a hodnotiť i z hľadiska dobrých mravov.
25. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že tieto listiny - zásady sú pre spor absolútne irelevantné a neopodstatnené. Nesúvisia s týmto sporom. Samotná zmluva a dodatky k nájomnej zmluve boli uzatvárané a je tu možnosť uplatňovať si náhradu škody od samotnej osoby, teda od osoby primátora mesta, ktorý konal v mene mesta a a za mesto a v prípade, že konal nad rámec svojich právomocí, má právo mesto si uplatňovať voči nemu náhradu škody. Čo sa týka postúpenia pohľadávky poukázala na ust. § 524 ods. 2 OZ a poukázala i na rozhodovaciu prax. Čo sa týka samotnej nájomnej zmluvy táto bola uzavretá 2.11.1999 a dodatky č. 1, 2 a 3 boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté v písomnej forme a boli dohodnuté platne. V zmysle dodatku č. 2 zo dňa 27.6.2000 konkrétne v čl II, bodu 6 písm b) predmetného dodatku bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5% dennej z dlžnej sumy, následne dodatkom č. 3 z 1.12.2000, konkrétne v čl. I, bol 4 sa dohodnutá zmluvná pokuta zmenila na 0,5% denne z dlžnej sumy. Táto výška zmluvnej pokuty nie je neprimeraná, nie je v rozpore s dobrými mravmi pričom poukázala na rozsudok NS ČR 33Cdo/3123/2010. Právna zástupkyňa žalobcu zároveň predložila kópie rozhodnutí, ktoré mali riešiť obdobnú situáciu a išlo o rozhodnutie KS Banská Bystrica 43Cob/286/2010, výpis z rozhodnutia - nálezu ÚS ČR II. ÚS 87/04 zo dňa 6.4.2005. Uviedla, že na platnosť zásad hospodárenia sa vyžaduje, aby o ňom obecné zastupiteľstvo rokovalo v zbore za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov s tým, že musia byť schválené príslušnou väčšinou všetkých poslancov. Bez týchto podmienok tento dokument nemožno hodnotiť ako právne relevantný a podľa § 13 ods. 3 je starosta štatutárnym orgánom v majetkovo právnych vzťahoch obce. Starosta je teda oprávnený konať v majetkovo právnych vzťahoch obce a vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute nebolo toto jeho zákonné postavenie ničím obmedzené. Právny úkon starostu bol perfektný. Dodatky k zmluve boli vyhotovované právnym oddelením mestského úradu a oba boli realizované na návrh mesta. Primátorovi boli dodatky predkladané právnym oddelením. Hlavným dôvodom dodatkov bolo previesť naturálnu formu nájomného do účtovníctva mesta. Uzatváranie nájomných zmlúv a dodatkov bolo predsa v kompetencii primátora mesta. Po podpise zmluvy bola vymenovaná komisia, ktorá na realizáciu práv dohliadala. Vo vzťahu k zmluvnej pokute v písomnom podaní (č.l.254) o. i. uviedla, že táto je zabezpečovacím inštitútom a samotné dojednanie zmluvnej pokuty sa nijakým spôsobom nedotýkalo majetku mesta. Až v závislosti od jeho konania vzniklo žalobcovi právo a nárok na jej uplatnenie. Rovnako iba v dôsledku správania sa žalovaného zmluvná pokuta dosiahla požadovanú výšku.
26. Na podklade vykonaného doplneného dokazovania o podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom (v poradí druhým) sp. zn. 6Cb/17/2008 dňa 27.3.2014, ktorým žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
27. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie opakovane žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 02.11.1999 vrátane dodatkov č. 1, 2 a 3, uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom. Po zrušujúcom prvom uznesení v danom prípade vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré predložil v konaní žalovaný, a ktoré zásadným spôsobom zmenili skutkový a právny stav rozhodovanej veci. Ide : 1/ o overenú fotokópiu úplného uznesenia č. 12/1999 z rokovania mimoriadneho Mestského zastupiteľstva v Kysuckom Novom Meste zo dňa 15.10.1999, v zmysle ktorého mestské zastupiteľstvo v bode E/ 156 rozhodlo, že prenájom S. K. bol schválený v prospech nájomcu: Q. A., F. č. XX, za podmienok uvedených v tomto uznesení, kde mestské zastupiteľstvo neodsúhlasilo dohodu o zmluvnej
pokute, ale primátor mesta W.. F. uzatvoril nájomnú zmluvu v rozpore s týmto uznesením s firmou DIKOL KS, s. r. o., čím porušil Zásady o hospodárení s majetkom mesta, /§ 9/, zákon č. 138/1991 Zb. § 7/ ods. 2/ o majetku obcí v platnom znení, zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v platnom znení/§ 7 ods. 3/, citované uznesenie mestského zastupiteľstva; 2/ overenú fotokópiu výpisu z uznesenia z rokovania mimoriadneho MsZ zo dňa 15.10.1999 č. 12/99 bod E/ 156, 3/ overenú fotokópiu zápisnice z rokovania mimoriadneho MsZ zo dňa 15.10.1999, 4/ overenú fotokópiu Zásad hospodárenia s majetkom mesta a majetkom štátu dočasne ponechaným do hospodárenia mesta, 5/ fotokópiu prezenčnej listiny poslancov, ktorí sa zúčastnili na rokovaní mestského zastupiteľstva, kde je podpísaný aj žalobca ako poslanec. Podľa žalovaného ide o nesúlad medzi uznesením Mestského zastupiteľstva Kysucké Nové Mesto č. 12/1999, kde bol uvedený nájomca Jozef Bajánek, a nájomnou zmluvou, ktorú uzatvoril primátor W.. F. s nájomcom DIKOL KS, s. r. o. Kysucké Nové Mesto. Zo Zápisnice z rokovania MsZ zo dňa 15.10.1999 vyplýva, že bolo vykonané výberové konanie vo veci nájmu S. K. zo štyroch záujemcov, z ktorých jeden bol žalobca ako fyzická osoba, a nie DIKOL KS, s. r. o. ako právnická osoba. Žalobca poukázal na dodatok č. 2, kde v čl. IV/ bod 6/ písm. b/ bola dojednaná zmluvná pokuta, ktorú má zaplatia prenajímateľ vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a dodatok č. 3, v zmysle ktorého došlo k zmene bodu IV/ bod 6/ písm. b/, kde bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ktorú sa zaviazal zaplatiť prenajímateľ nájomcovi, pričom dodatky neboli schválené v mestskom zastupiteľstve, ktorá skutočnosť je v rozpore so Zásadami o hospodárení s majetkom mesta § 8/ bod 1/, kde sa uvádza, že dojednávanie zmluvných pokút patrí do právomoci mestského zastupiteľstva. Primátor mesta bol povinný výšku zmluvnej pokuty dať odsúhlasiť vopred mestskému zastupiteľstvu. Svojím konaním primátor nerešpektoval uznesenia a konal tak protiprávne.
28. Žalovaný poukázal aj na nezrovnalosti v napadnutom rozsudku, keď žalobca žiadal priznať úroky z omeškania zo sumy 176.277,30 Sk (5.851,33 Eur) od 12.07.2003 do 12.07.2007, t.j. za 4 roky, pričom okresný súd mu vo výroku rozsudku priznal úrok z omeškania 22,7% ročne zo sumy 5.851,33 Eur od 25.06.2001 do 12.07.2007, teda mu priznal úrok z omeškania za 6 rokov, pričom premlčacia lehota je 4 ročná. Okresný súd priznal úroky z omeškania z čiastky 5.851,33 Eur nad rámec žaloby. Predmetom sporu nebol úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty, ale len čistá zmluvná pokuta, o čom svedčí aj zápisnica z pojednávania zo dňa 27.08.2013, ale hoci okresný súd uznesením nepripustil zmenu návrhu žalobcu, tak vo výroku rozsudku zo dňa 27.03.2014 priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty. Taktiež podal odvolanie aj v časti trov konania.
29. O podanom odvolaní rozhodol súd vyššej inštancie uznesením sp. zn. 14Cob/333/2014 zo dňa 24.9.2015, ktorým rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 27.3.2014 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.9.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania.
30. V odôvodnení konštatoval, že súd rozhodol - porušil zásadu no ultra petitum. Ďalej uviedol, že za správny je možné označiť postup okresného súdu, keď v otázke aktívnej legitimácie žalobcu primárne vychádzal zo záväzného právneho názoru vysloveného v uznesení sp.zn. l4Cob/67/2009 zo dňa 14.10.2010. Správne sa tiež vysporiadal v rámci doplneného dokazovania a jeho vyhodnotenia s otázkou oprávnenia Q. A. konať/podpisovať za spoločnosť DIKOL KS, s.r.o, IČO: 36 373 052 podľa plnej moci zo 17.10.2010 (č.l. 35 spisu) a to v zmysle záverov znaleckého posudku grafológa (č.1. 132-175 spisu) vo vzťahu k námietkam - obrane žalovaného. Pokiaľ súd vyššej inštancie zrušil napadnutý rozsudok, zároveň uložil súdu, aby v rámci ďalšieho konania opätovne vec prejednal, ustáli predmet -rozsah uplatnených nárokov žalobcu, pričom sa zameria na tie procesné, skutkové a právne otázky", na ktoré odvolací súd poukázal v tomto zrušujúcom uznesení. Súčasne sa okresný súd vysporiada i s novo uvádzanou otázkou premlčania tak časti nároku na úroky z omeškania v odvolaní žalovaného, ako aj premlčania práva žalovaného dovolávať „sa. neplatnosti nájomnej zmluvy a jej dodatkov a svoje rozhodnutie okresný súd náležite odôvodní.
31. Súd vo veci vykonal pojednávanie na ktorom právna zástupkyňa žalobcu, ako i právny zástupca žalovaného uviedli:
32.Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení na pojednávaní uviedla, že kľúčovou otázkou je, či Zásady hospodárenia s majetkom mesta zo dňa 19.12.1991 sú, alebo nie sú záväzné. Za predpokladu,
že by tieto zásady boli záväzné, bolo úlohou žalobcu preukázať, že dodatky, na základe ktorých došlo k uzatvoreniu dohôd o zmluvných pokutách, podliehali schváleniu mestským zastupiteľstvom, v prípade ak tieto záväzné nie sú, naopak nebolo potrebné ich schválenie mestským zastupiteľstvom. Samotné uznesenie, ktorým došlo k schváleniu zásad, je formulované nasledovne: „Mesto Kysucké Nové Mesto schvaľuje zásady hospodárenia s majetkom mesta a majetkom štátu dočasne ponechaným do hospodárenia mesta s ich účinnosťou od 19.12.1991, upravené podľa pripomienok poslancov, s poznámkou upravené zásady rozposlať jednotlivým členom mestského zastupiteľstva.“ Zo zápisnice z rokovania mestského zastupiteľstva vyplýva odlišné znenie: „Mestské zastupiteľstvo schvaľuje zásady hospodárenia s mestským majetkom s účinnosťou od 19.12.1991 s odsúhlasenými pripomienkami poslancov. Spripomienkované a upravené zásady rozposlať všetkým poslancom, viď uznesenie č. 18/1991.“ Nie je zrejmé, aké bolo znenie zásad, ktoré bolo preložené na rokovaní mestského zastupiteľstva, nie je zrejmé, aké boli pripomienky poslancov k zneniu týchto zásad, aké boli ich návrhy na úpravu týchto zásad a nie je potom ani zrejmé, aké bolo finálne znenie zásad. Z dôvodu nejasností môžu sa dôvodne domnievať, že pripomienky sa mohli týkať aj §-u 8 zásad, ktorý sa práve týka dohody o zmluvnej pokute. Žalovaný nevyvrátil námietku žalobcu, že zásady boli schválené v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a žalovaný sa na zásady, ktoré do konania predložil, podľa nášho názoru nemôže odvolávať. Z týchto zásad, predovšetkým z dokumentácie, ktorá predbiehala vydaniu uznesenia o schválení zásad, nevyplýva ani to a nemôžu zistiť, či zásady boli prijaté vo forme uznesenia alebo boli prijaté vo forme nariadenia, v súlade s podmienkami vyplývajúcimi zo zákona. Nie je teda jasné, či do konania predložený listinný dôkaz je pôvodná verzia zásad prejednávaných na zasadnutí zo dňa 19.12.1991 alebo finálna verzia zásad, ktorá by ale mala byť z iného dňa. Ich existencia nebola preukázaná objektívne.
33. Uviedla, že bola dostatočne prejavená vôľa žalovaného ako mesta v rovine jeho vedomostí schválenie mestským zastupiteľstvom právnych úkonov uskutočnených medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou DIKOL KS, s.r.o., teda právnym predchodcom žalobcu, nie je teda medzi žalovaným a Q. A. ako fyzickou osobu, hoci tak formálne znie uznesenie mestského zastupiteľstva č. 12 zo dňa 15.10.1994, t. j. tým, že žalovaný bol uzrozumený, že nájomná zmluva s dodatkami 1 až 3 sa bude týkať nájomcu DIKOL KS. Zásady hospodárenia, ktoré boli predložené po piatich rokoch trvania sporu rozporovali už v pôvodnom konaní pred Okresným súdom v Čadci. Poukázala na § 6 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení, ktorý bol účinný k 19.12.1991, kedy mali predložené zásady nadobudnúť účinnosť, kde je uvedené, že nariadenie sa musí vyhlásiť, vyhlásenie sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní, účinnosť nadobúda až 15 dňom od vyvesenia. Zásady sú podpísané iba na svojej prvej strane a v žiadnom inom súdnom spore a tak ako má žalobca povinnosť preukazovať k platnosti dodatkov k nájomnej zmluve vôľu mestského zastupiteľstva, tak je aj povinnosťou žalovaného preukázať vôľu mestského zastupiteľstva a k nim predloženým zásadám hospodárenia. Dojednanie zmluvnej pokuty súčasne podľa zákona nemožno považovať za najdôležitejší úkon týkajúci sa majetku obce v zmysle §-u 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení, pretože výška zmluvnej pokuty bola vyslovene spôsobená konaním žalovaného. Spôsob vyhotovovania dodatkov k nájomnej zmluve vyplýval z výpovedí svedkov v uznesení Okresného úradu vyšetrovania PZ SR č. ČVS: OÚV-73/2002, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a na ktoré odkazuje aj Krajský súd v Žiline. Žalovaný jednoznačne prejavil vôľu uzatvoriť dodatok č. 2 a 3 k nájomnej zmluve, ba čo viac, prejavil vôľu uzatvoriť dodatok č. 4 k nájomnej zmluve, vo vzťahu ku ktorému predložil aj príslušné uznesenie mestského zastupiteľstva, ktorým bol tento dodatok schválený. Žalobca dostatočne preukázal platnosť nájomnej zmluvy aj prejednanie dodatkov č. 2 a 3 mestským zastupiteľstvom, čo vyplýva z uznesenia vyšetrovateľa, ktoré je súčasťou súdneho spisu. Poukázala na ust. § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, opäť v znení, ktorý bol účinný ku dňu prijatia zásad, v ktorom je uvedené, že nariadené obce nesmie odporovať Ústave ani zákonu. Ďalej poukazujeme na § 9 ods. 2 Zákona o majetku obcí, ktorý bol v znení účinnom ku dňu vyhotovenia zásad, údajného vyhotovenia zásad, v ktorom je uvedené, že schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. V znení zásad je zmluvná pokuta uvedená v odrážke č. 5, kde v predchádzajúcich štyroch odrážkach je jasne určená hodnota pre schválenie mestským zastupiteľstvom, zatiaľ čo pri zmluvných pokutách uvedené takéto určenie nie je.
34. Právny zástupca žalovaného uviedol, že dodatky mali byť schválené obecným zastupiteľstvom, resp. mestským a v prípade, že neboli, sú neplatné. Pokiaľ sa týka právnej argumentácie ohľadom výšky majetkových hodnôt, ktorými sa malo upravovať alebo mali upravovať zásady hospodárenia, poukázal iba na časť odôvodenia uznesenia Krajského súdu v Žiline, ktorým bol rozsudok Okresného súdu v Čadci
zrušený a to uznesenie 14Cob/333/2014 zo dňa 24.9.2015, strana 12), 3. odsek, začína sa slovným spojením „Podľa §-u 11 ods. 3 písm. a) a zák. č. 369/1990“ a končí to stranou 13), 1. odsekom, kde sa jednoznačne krajský súd vyjadril, že takéto výslovné schválenie dojednania zmluvnej pokuty, ktorá je prioritou žaloby, z doterajšieho dokazovania nevyplynulo a to, že nebola stanovená konkrétna suma limitujúca starostu, resp. primátora, nespôsobuje neplatnosť týchto zásad a poukazuje na ustanovenia Zákona o obecnom zriadení a obecnom majetku. Z právneho názoru vysloveného krajským súdom jednoznačne vyplýva, že zásady v takom rozsahu, v akom boli súdu predložené, sú platné a nie sú v rozpore so Zákonom o obecnom zriadení a so Zákonom o majetku obce, tak ako bola prednesená právna argumentácia právnou zástupkyňou žalobcu.
35. Na preukázanie skutočností predložil právny zástupca žalovaného pozvánku primátora žalovaného zo dňa 10.12.1991, kde v programe bola pod bodom 4 uvedená položka Prejednanie zásad hospodárenia s mestským majetkom, zápisnicu z rokovania, kde pod bodom 4) bolo uvedené, že mestské zastupiteľstvo schvaľuje zásady Hospodárenia s mestským majetkom s účinnosťou od 19.12.1991 s odsúhlasenými pripomienkami poslancov. Spripomienkované a upravené zásady rozoslať všetkým poslancom (viď uznesenie 18/1991) a prezenčnú listinu zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva zo dňa 19.12.1991, ktoré sa konalo o 15:00 hod. v budove zasadačky mestského úradu v Kysuckom Novom Meste.
36. Na podklade takto doplneného dokazovania a spisového materiálu k veci sa viažucemu súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
37. Na daný spor aplikoval súd tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 324 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka (1) Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. (2) Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy. (3) Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením. (4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody a na zmluvnú pokutu.
Podľa 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2004 (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
(2) Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len pokiaľ táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2008 (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 544 ods. 1 až 3Občianskeho zákonníka
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 545 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. (2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. (3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
38. Nárok žalobcu v predmetnom spore pozostáva z dvoch samostatných nárokov a to
- nároku na zaplatenie úrokov z omeškania so splatnosťou záväzku od 25.6.2001 do 12.7.2007 zo sumy 5381,33 Eur (176277,30 Sk),
- nároku na zmluvnú pokutu 0,5% denne od 12.7.2003 do 12.7.2007 za obdobie 4 rokov zo sumy 176,277,30 Sk čo predstavuje sumu 1286824,- Sk po prepočte na aktuálnu menu 42.714,73 Eur.
39. V súdenom prípade došlo k uplatneniu nároku zo strany žalobcu na úroky z omeškania, kde v prípade úrokov z omeškania ide o zákonný dôsledok omeškania so zaplatením peňažného záväzku ( § 369) ako i nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
40. Zákon žiadnym spôsobom nevylučuje súbežnú aplikáciu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania pri plnení peňažného záväzku. V prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku, ak si strany dohodnú zmluvnú pokutu zabezpečujúcu včasné plnenie dlhu, celkom legálne nastane situácia, že na dlžníka, ak poruší svoju povinnosť, dopadne jednak zákonná sankcia zaplatiť úroky z omeškania a jednak bude povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu ako dohodnutú sankciu za neplnenie tej istej povinnosti. Zmluvná pokuta môže byť dohodnutá popri zákonnej sankcii za omeškanie s plnením peňažného záväzku, t.j. popri úrokoch z omeškania, alebo namiesto úrokov z omeškania, ktoré veriteľ, aj keď ide o zákonnú sankciu, nie je povinný vymáhať. V prípade práv s pohľadávkou spojených ide predovšetkým o práva veriteľa na zabezpečenie pohľadávky, v ich rámci ide o zmluvnú pokutu upravenú v 544 a nasl. Občianskeho zákonníka ako jeden zo zabezpečovacích právnych inštitútov zaistenia záväzkov spolu napr. s ručením, dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, záložnou zmluvou a podobne.
41. V spore bolo na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že dňa 22.06.2001 medzi postupcom DIKOL KS, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca dostatočne preukázal, že je nositeľom hmotného práva, t.j. na zaplatenie zmluvnej pokuty a
príslušenstva, ktoré oba žalobou uplatnené peňažné nároky sa viažu k okolnosti omeškania žalovaného s plnením nespornej pohľadávky 176.277,30 Sk (5.851,33 Eur), ktorá bola predmetom právoplatne schváleného zmieru účastníkov uznesením Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 20Cob/312/2006 zo dňa 18.04. 2007 a ktorú sumu žalovaný zaplatil 12.07. 2007.
42. Na základe vykonaného dokazovania zaujal súd stanovisko, že listinný dôkaz, nájomná zmluva zo dňa 2.11.1999, ktorej obsah je sporný v tomto konaní, bola uzatvorená medzi prenajímateľom Mesto Kysucké Nové Mesto a nájomcom DIKOL KS, s.r.o., Hviezdoslavova č. 1015, Kysucké Nové Mesto a v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva č. 12/1999 zo dňa 15.10.1999 , bod E/156, je uvedené , že prenájom S. K. bol schválený v prospech nájomcu Q. A., F. č. XX, za podmienok uvedených v uznesení, kde mestské zastupiteľstvo neodsúhlasilo dojednanie žiadnej zmluvnej pokuty, ale vtedajší primátor mesta W.. F. uzatvoril nájomnú zmluvu v rozpore s týmto uznesením s firmou DIKOL KS, s.r.o. Pokiaľ sa žalovaný dovolával striktne gramatických formulácií týkajúcich sa rozhodovania mestského zastupiteľstva s poukazom na uznesenie, na ktorom bola schválená nájomná zmluva z 2.11.1999, z predloženého uznesenia a zápisnice z rokovania mimoriadneho mestského zastupiteľstva zo dňa 15.10.1999 vyplýva určitá neformálnosť pri vyhotovovaní týchto dokumentov mestským zastupiteľstvom, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu predložených listinných dôkazov a formulácií, ktoré vyplynuli z predloženého listinného dôkazu. Dôležitými sú body č. 12 a 13 uznesenia č. 3/2001 zo zasadnutia mestského zastupiteľstva z 22.3., 29.3., 5.4. a 19.4.2001 v časti F, kde sa ukladá vypracovať dodatok č. 4 k nájomnej zmluve s DIKOL KS, s.r.o. na S. K., ktorá povinnosť bola uložená právnemu oddeleniu Mestského úradu a bod 13 vypracovať stanovisko ďalšieho postupu zmluvného vzťahu medzi Mestom Kysucké Nové Mesto a firmou DIKOL KS, Kysucké Nové Mesto, ktorá povinnosť bola rovnaká uložená právnemu oddeleniu Mestského úradu s tým, že je zjavné, že žalovaný mal vedomosť o tom, že nájomná zmluva bude a bola uzatvorená so spoločnosťou DIKOL KS, s.r.o.
43. Pokiaľ žalobca do súdneho spisu predložil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/284/2006, v ktorom sa hovorí, že špecifické konanie starostu, ktorý bez súhlasu obecného zastupiteľstva rozhodol o vyplatení odmeny za poskytovanie právnych služieb vo výške takmer 8.000.000,- Sk, Najvyšší súd SR vychádzal zo zákona a nie z interných dokumentov obce, ktoré ani neboli zverejnené a o ktoré opiera svoje tvrdenie odporca v tomto konaní. Z predložených dokladov však jednoznačne vyplýva, že mestské zastupiteľstvo nájomnú zmluvu prejednávalo, schvaľovalo takýto právny úkon, malo vedomosť a schvaľovalo uzavretie dodatkov k tejto zmluve a preto právny základ nároku žalobcu z uvedených dôkazov mal súd preukázaný.
44. Z obsahu spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 7Cb/71/2002 bolo jednoznačne preukázané že predmetom súdneho konania v čase uzavretia zmieru účastníkov bol iba nárok na zaplatenie istiny 352. 554, 60 Sk (11. 702, 66 Eur) postúpenej zmluvou z 22. 06. 2001 na žalobcu spoločnosťou DIKOL KS, s.r.o Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 373 052, vyúčtovanú voči žalovanému faktúrou č. 200158 zo dňa 21.6.2001 so splatnosťou 25.06.2001 za cenu rekonštrukčných prác vykonaných v budove žalovaného Hotel Kysuca v zmysle dodatku č. 2 k zmluve o nájme na základe odsúhlasenia súpisu prác komisiou žalovaného. Uznesením o schválení súdneho zmieru v konaní Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20Cob/312/2006 zo dňa 18.04.2007 (č.1. 234 až 236 spisu) strany tohto súdneho konania urovnali svoj spor o nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela 352.554,60 Sk (11.702,66 Eur) vyúčtovanej faktúrou č. 2001-58 zo dňa 21.06.2001 so splatnosťou 25.06.2001 za cenu rekonštrukčných prác vykonaných v budove žalovaného Hotel Kysuca. Predmetom uzavretého zmieru bola aj náhrada trov konania. Žiadne iné nároky neboli v rámci schváleného súdneho zmieru vysporiadavané. Teda v tomto smere bola vyvrátená obrana žalovaného vo vzťahu k nároku uplatneného žalobou a k prípadnej prekážke res iudicata.
45. Vo vzťahu k obrane žalovaného čo do (ne)platnosti právnych úkonov, z ktorých žalobca odvodzuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z doterajšieho dokazovania bolo preukázané a súd považoval za dostatočne prejavené čo do vôle žalovaného ako mesta v rovine vedomosti schválenia mestským zastupiteľstvom právnych úkonov medzi prenajímateľom Mestom Kysucké Nové Mesto a nájomcom, spoločnosťou DIKOL KS, s.r.o., nie teda medzi žalovaným a Q. A. ako fyzickou osobou, hoci tak formálne znie uznesenie mestského zastupiteľstva č. 12 zo dňa 15.10.1999, bod E/156. Z následného správania sa samotného žalovaného (uznesenie č. 3/2001 k Dodatku č. 4, vedenie súdnych sporov z nájomnej zmluvy voči DIKOL KS, s.r.o., ako vyplývalo i z výpovedí svedkov v rámci policajného vyšetrovania Okresným úradom vyšetrovania PZ ČVS: OÚV-73/2002 (č.1. 273 a čl. 279 spisu) možno
vyvodiť jednoznačný záver, že žalovaný bol uzrozumený s tým, že nájomná zmluva s dodatkami č. 1 - 4 sa bude týkať nájomcu DIKOL KS, s.r.o. od ktorého následne nadobudol pohľadávku žalobca, ktorá bola predmetom sporu vo veci 7Cb/71/2002 a od ktorej pohľadávky odvodzuje nárok na príslušenstvo z titulu úrokov z omeškania a od nájomnej zmluvy a dodatkov odvodzuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu omeškania s hradením pohľadávky, ktorá bola predmetom dojednania - dodatku z zmluve o nájme č. 2 a 3.
Vo vzťahu k výroku rozsudku I. súd uvádza nasledovné:
46. Nakoľko žalobca v rámci dispozície s návrhom na pojednávaní konanom dňa 11.11.2008 žiadal, aby súd pripustil zmenu rozsudočného návrhu v časti úroku z omeškania, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva zo zápisnice z pojednávania, súd jeho dispozičnému návrhu vyhovel a uznesením vyhláseným na pojednávaní v prítomnosti právnych zástupcov strán sporu tak pripustil zmenu v časti, kde sa žalobca domáha úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 176277,30 Sk od 25.6.2001 do 12.7.2007 a náhrady trov konania. V dôsledku tohto úkonu došlo k zníženiu rozsahu uplatneného nároku čo do úrokov z omeškania a súd podanie posúdil ako čiastočné späťvzatie o ktorom (aj keď nie bezprostredne) s časovým odstupom rozhodol v súlade s ust. § 144 ods. 3 CSP za súhlasu žalovaného prezentovaného prostredníctvom právneho zátupcu žalobcu a konanie zastavil v časti nároku žalobcu na úroky z omeškania prevyšujúce 17,6 % ročne zo sumy 5.851,33 Eur za obdobie od 25.6.2001 do 12.7.2007.
Vo vzťahu k výroku II. súd uvádza nasledovné: 47. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že uznesením o schválení súdneho zmieru v konaní v štádiu odvolacieho konania na Krajskom súde v Žiline vedenom pod sp. zn. 20Cob/312/2006 zo dňa 18.04.2007 (č.1. 234 až 236 spisu) strany tohto súdneho konania urovnali svoj spor o nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela 352.554,60 Sk (11.702,66 Eur) vyúčtovanej faktúrou č. 2001-58 zo dňa 21.06.2001 so splatnosťou 25.06.2001 za cenu rekonštrukčných prác vykonaných v budove žalovaného Hotel Kysuca. V predmetnom zmieri sa žalovaný zaviazal uhradiť pohľadávku v celkovej sume 176277,30 Sk po prepočte na aktuálnu platnú menu v sume 5851,33 €. V tomto konaní nebola riešená otázka úrokov z omeškania, pričom jednoznačne táto skutočnosť bola i v zmysle záverov súdu vyššej inštancie v predmetnom konaní ustálená. S prihliadnutím k tejto skutočnosti si žalobca uplatnil tento nárok dôvodne, avšak iba v časti v dôsledku vznesenej námietky zo strany žalovaného.
48. Premlčanie je márne uplynutie času, v ktorom bolo potrebné zo strany subjektu právneho vzťahu urobiť určitý úkon. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Strana právneho vzťahu sa môže domáhať svojho už premlčaného práva na súde a súd môže tejto strane toto premlčané právo aj priznať okrem prípadu, že sa povinná strana právneho vzťahu tohto premlčania dovolá (namietne ho) a dané právo je skutočne premlčané. Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti) (§ 392 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom všeobecná dĺžka premlčacej doby je upravená v ust. § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.
49. Je nepochybné, že faktúra od ktorej bol priznaný nárok žalobcovi v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 20Cob/312/2006 zo dňa 18.04.2007 bola splatná 25.6.2001. Odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto faktúry sa dostal žalovaný do omeškania a žalobcovi ako vlastníkovi pohľadávky vzniklo právo požadovať úroky z omeškana od nasledujúceho dňa po splatnosti tejto pohľadávky až do úplného zaplatenia. Žalobca si v tomto súdnom spore uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania (s prihliadnutím k čiastočnému späťvzatiu vo výroku I. rozsudku) za obdobie od 25.6.2001 do 12.7.2007. Skutočnosť, čo do dátumu úhrady pohľadávky priznanej súdnym zmierom medzi stranami sporná nebola. Súd v danom prípade však musel zohľadniť vznesenú námietku premlčania zo strany právneho zástupcu žalovaného, ktorý namietal, že súd priznal v predchádzajúcich rozhodnutiach žalobcovi úroky za šesť rokov. V tomto prípade je však nevyhnutné uviesť, že súd neprihliada na námietku premlčania ex ofo ako pri preklúzii, ale iba v dôsledku jej vznesenia stranou sporu. Naviac vo vzťahu k úrokom z omeškania je potrebné uviesť, že do 31. 01. 2004 ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka znelo tak, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá
sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obch. zákonníka, t. j. 1 % nad obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Zisťovanie týchto úrokov bolo mnohokrát nejednoznačné. V úprave účinnej do 31. 12. 2008 znelo ustanovenie § 369 ods. 1 tak, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
50. Pokiaľ si však žalobca uplatnil nárok na 17,6% sadzbu úrokov z omeškania, uplatnil si nárok v nižšej sadzbe s prihliadnutím k tomu, že v tomto období aj podľa dokladu predloženého žalobcom pri podaní žaloby úroky boli v sadzbe 22% ročne. Súd však nešiel nad rámec požadovaného úroku a vo vzťahu k úrokom z omeškania aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka konkrétne § 369 ods. 1 a nasl. v spojení s § 1 Obchodného zákonníka (pozn. úroky z omeškania v období od 13.1.1996 do 31.12.2001 boli v sadzbe 17,6%) s prihliadnutím na obchodnoprávny vzťah s tým, že Obchodný zákonník ustanovuje pre premlčanie tohto nároku všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Pokiaľ žalobca podal žalobu 31.7.2007 a k zaplateniu pohľadávky došlo 12.7.2007 s prihliadnutím k vznesenej námietke premlčania, súd považoval nárok uplatnený pred 30.3.2003 spätne štyri roky pred podním žaloby za premlčaný ( t.j. za obdobie od 25.6.2001 do 30.7.2003 bez ohľadu na to, že počiatok nároku na úroky z omeškania v prípade nevznesenia námietky premlčania by žalobcovi vznikol až nasledovný deň po splatnosti faktúry t.j. od 26.6.2001) a z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zákonnej sadzbe 17,6% od 31.7.2003 do 12.7.2007 zo sumy 5851,33 €.
K výroku III. rozsudku súd uvádza nasledovné:
51. Vo zvyšnej časti, ktorá pozostáva z nároku na úroky z omeškania nad rámec priznaný vo výroku II. rozsudku ako i nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu žalobcu zamietol, ktoré rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne:
52. Zmluvná pokuta, vzhľadom na jej dôležitosť a význam vo vzťahoch medzi občanmi, ako aj v obchodných vzťahoch bola opätovne včlenená do právneho poriadku novelou Občianskeho zákonníka v roku 1991 (zákonom č. 509/1991 Zb.). Na túto úpravu nadväzuje úprava v Obchodnom zákonníku, ktorý úpravu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku dopĺňa a modifikuje pre obchodné vzťahy. Ide o vzťah všeobecnej právnej úpravy (Občiansky zákonník) a osobitnej právnej úpravy (Obchodný zákonník), pričom osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou. Zmluvná pokuta je v súčasnosti upravená v § 540 až 545 OZ a v § 300 až 302 OBZ. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva, a preto ustanovenia o zmluvnej pokute začlenili do všeobecnej časti záväzkového práva medzi zabezpečovacie inštitúty. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Vyžaduje to § 544 ods. 2 OZ a toto ustanovenie platí aj pre obchodné vzťahy ( § 272 ods. 1), lebo ide o prípad, keď písomnú formu vyžaduje zákon. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.
53. Zmluvná sloboda nemôže byť neohraničená a ani v tomto prípade preto nie je prekvapivé, že bola vznesená námietka neplatnosti právneho úkonu. V rámci odôvodnenia súdu vyššieho stupňa bola vznesená o požiadavka vysporiadať sa čo do práva žalovaného dovolávať sa premlčania zmluvy a jej dodatkov.
54. V nadväznosti na tieto skutočnosti súd uvádza, že právo žalovaného dovolávať sa relatívnej neplatnosti je limitované lehotou troch rokov. Lehota troch rokov sa však netýka otázky absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorú skutočnosť súd prihliada z úradnej moci.
55. Dodatkom č. 2 medzi prenajímateľom Mesto Kysucké Nové Mesto a DIKOL KS s.r.o. bola pod bodom II označenom Článok IV/ zmluvy sa nahrádza novým čl. IV, ktorý znie... pod bodom 1) bola upravená výška nájomného a v bode 6b) bolo uvedené:
„b/Zároveň s úhradou tejto sumy nájomca prenajímateľovi vystaví faktúru predloženú schváleným súpisom prác komisiou na sumu 50.000,- Sk. Lehota splatnosti faktúry je 3 dní od doručenia faktúry prenajímateľovi. V prípade omeškania so zaplatením faktúry je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.“ Predmetný dodatok bol podpísaný 27.6.2000 primátorom mesta s pripojením odtlačku pečiatky za prenajímateľa a nájomcom DIKOL KS s.r.o. v zast. p. A. (podľa vizuálneho podpisu).
56. Dodatkom č. 3 k zmluve o nájme uzatvorený medzi prenajímateľom Mesto Kysucké Nové Mesto a DIKOL KS s.r.o. bola pod bodom I pod označením Zmluvné strany sa dohodli na odklade nájomného o strany nájomcu za nasledovných podmienok, pričom bod 4) znie: „Nájomca sa zaväzuje do 14 dní od momentu úhrady jeho pohľadávky voči prenajímateľovi zaplatiť dlžné nájomné za príslušné obdobie za podmienok stanovených v dodatku č. 2 k tento zmluve. V prípade omeškania prenajímateľa so zaplatením faktúry podľa čl. IV, bod 6 písm. b) tejto zmluvy je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V prípade omeškania prenajímateľa so zaplatením tejto povinnosti sa predlžuje doba platenia nájomného zo strany nájomcu o omeškanú dobu“. Predmetný dodatok bol podpísaný 1.12.2000 primátorom mesta s pripojením odtlačku pečiatky za prenajímateľa a za nájomcu p. A. (podľa vizuálneho podpisu)
57. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bol uplatnený 0,5% denne zo sumy 5851,33 Eur za obdobie od 12.7.2003 do 12.7.2007 čo podľa matematického prepočtu žalobcu predstavuje 42.714,73 Eur.
58. V súdenej veci bolo preukázané, že boli dodatky k nájomnej zmluve, ktorých obsahom je aj dojednanie zmluvnej pokuty, vyhotovované z podnetu mestského zastupiteľstva právnym oddelením Mestského úradu. Pri rozhodovaní o majetkových právach vo vzťahu k zmluvnej pokute určenej podľa toho, do akého rozsahu si druhá zmluvná strana neplní svoj záväzok zo zmluvy, je veľmi problematické určenie hranice majetkového práva, o ktorom rozhoduje mestské zastupiteľstvo, pretože nie vždy je zmluvná pokuta určovaná pevne stavenou sumou, ale tak ako aj v tomto prípade vyplýva z dĺžky nerešpektovania práva, prípadne ďalších okolností, ktoré ovplyvňujú časové obdobie a s ním spojenú výšku zmluvnej pokuty.
59. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. v znení k 19.12.1991 obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladanie s majetkom obce a s majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie sním (ku dňu 15.10.1999, resp. 02.11.1999 platilo obsahovo rovnaké zákonné ustanovenie, zaradené pod ust. § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/ 1990 Zb.).
Podľa ust. § 9 ods. 1, ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. v znení účinnom k 19.12.1991, 1) Zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila, c) postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánom obce. 2) Schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov.
60. Z citovanej právnej úpravy v § 9 ods. 2 písm. c) vyplýva, že schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, pričom v dotknutých zásadách hospodárenia z 19.12.1991, ktoré boli predložené zo strany právneho zástupcu žalovaného nebol stanovený takýto limit pre zmluvnú pokutu, avšak relevantné je ust. § 9 ods. 1 cit. ustanovenia, z ktorého vyplýva, že otázky, ktoré majú zásady hospodárenia s majetkom obce určené obecným (mestským) zastupiteľstvom upraviť, neboli (pod písm. a) až e) stanovené taxatívne).
61. V prípade doložených zásad hospodárenia (spochybňovaných žalobcom), pre daný prípad (č.l. 209-214 spisu) je relevantné najmä ustanovenie § 8 bod 1/ piata odrážka, v zmysle ktorých schváleniu mestskému zastupiteľstvu podlieha dojednávanie zmluvných pokút.
62. Prvý krát bola zmluvná pokuta dojednaná v dodatku č. 2 (v rozsahu 0,1% za každý deň omeškania..), následne v dodatku č. 3 bola dojednaná vyššia sadzba (0,5% denne za každý deň omeškania..). Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitosti, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone.
63. Ak dojednanie zmluvnej pokuty podlieha schváleniu mestskému zastupiteľstvu, primátor mesta je oprávnený v zmysle zásad o hospodárení uzatvárať nájomné zmluvy, avšak s obmedzením v rozsahu ust. § 8 ods. 1 zásad, kde nepochybne patrí aj dojednávanie zmluvnej pokuty. V predmetnom spore bolo preukázané, že došlo k schváleniu zásad o hospodárení, pričom tieto boli prejednané a schválené na rokovaní Mestského zastupiteľstva s účinnosťou od 19.12.2001. Od schválenia týchto zásad neboli preukazované v tomto spore iné zásady, ktoré by sa viazali i k rozhodnému obdobiu, kedy boli zo strany primátora podpisované dodatky č. 2 a 3 k nájomnej zmluve, v obsahu ktorých dodatkov bolo i dojednanie zmluvnej pokuty, ktorá nebola v právomoci a kompetencii primátora, ale výlučne mestského zastupiteľstva. Primátor mal oprávnenie podpísať iba dodatok k nájomnej zmluve, ktorá však neobsahovala ustanovenie o zmluvnej pokute. V tejto časti primátor uzavrel dodatok bez jeho schválenia ako subjekt nespôsobilý na jej uzavretie, pretože nebol oprávnený sám, bez schválenia mestským zastupiteľstvom (§ 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Postup primátora preto súd vyhodnotil ako v rozpore so zákonom (§ 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), čo má v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Ak žalobca tvrdil niečo iné, ich argumentácia nemá oporu v zákone, ani v ustálenej judikatúre najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ pred podpisov dodatku zo strany primátora čo do dojednania zmluvnej pokuty k schváleniu mestským zastupiteľstvom nedošlo, takéto dojednanie s prihliadnutím na existenciu platných zásad je neplatné. Naviac súd poukazuje i na tú skutočnosť, ktorá v konaní vyvrátená nebola, že sám žalobca ako fyzická osoba bol poslancom v rokoch 1999 a teda musel mať vedomosť o týchto zásadách, nakoľko vykonával túto funkciu a z jeho činnosti mu museli byť známe kompetencie primátora ako i obmedzenia, ktoré skutočnosti vyvrátené ani spochybňované neboli. Teda i pri svojej náležitej opatrnosti a ochrane svojich práv musel mať o týchto skutočnostiach vedomosť. Z dôvodu neplatného dojednania zmluvnej pokuty už v dodatku č. 2, neplatným sa stal i ďalší dodatok čo do zmluvnej pokuty a preto súd nároku v tejto časti na zaplatenie zmluvnej pokuty nemohol vyhovieť a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
K výroku III. a IV. rozsudku:
64. Podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 253 ods. 1 až 3 CSP (1) Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. (2) Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. (3) Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
65. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by sa týkalo náhrady trov konania štátu (za účinnosti OSP tomuto zodpovedalo ust. § 148). Súd preto pri rozhodovaní priznal štátu nárok na náhradu trov dôkazu s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP, nakoľko štát ktorý trovy preddavkoval má rovnaké postavenie, ako každý iný subjekt, ktorému s dokazovaním trovy konania vznikli.
66. Z obsahu spisu bolo preukázané, že štátu vznikli trovy, ktoré trovy v spore vyúčtované boli. V danom prípade mal súd preukázané, že z rozpočtových prostriedkov súdu bolo čerpané celkom 210,48 € (uznesenie č.l. 184 spisu), ktoré náklady boli vynaložené z prostriedkov štátu na doplatok znaleckého dokazovania, kedy žalovaný uhradil na preddavku celkom 500,- € a preto súd uložil žalobkyni ako prevažne neúspešnej strane sporu uhradiť trovy štátu v rozsahu 100%.
67. O nároku na náhradu trov strán sporu rozhodol súd postupom podľa § 255 CSP a žalovanému ako úspešnému v rozsahu 83,96 % v tomto súdnom spore priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd odôvodňuje tým, že celkový nárok žalobcu uplatnený v tomto spore vrátane vyčíslených úrokov z omeškania predstavuje sumu 50753,- €, ktorá suma pozostáva z vyčísleného úroku z omeškania 8038,65 € a zmluvnej pokuty 42714,73 €. Pokiaľ súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania za obdobie od 31.7.2003 do 12.7.2007, tieto po vyčíslení predstavujú sumu 4071,37 € (8,02% z celkovej čiastky), vo zvyšnej časti bol úspešný žalovaný a v rámci prepočtu na čistý úspech je tento vyčíslený v rozsahu 83,96% v ktorom mu súd priznal nárok na náhradu trov. O konkrétnej výške rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).