Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-327-2016.pdf
PDF · 99.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/327/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S.: F., nar. X.X.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, O., v konaní zastúpená: Mgr. Ondrej Bartošovič, advokát so sídlom Pázmaňa 2020/30, Šaľa, a otca: Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, H. T., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné na maloletú F. zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne, na maloletú H. zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 110,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 25C/169/2011-23 zo dňa 9.9.2011 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2016, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloletú F. zo sumy 80,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne a na maloletú H. zo sumy 70,- Eur na sumu 170,- Eur mesačne, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom poukázala na to, že sa otec okrem súdom určeného výživného, na výžive a výchove detí nepodieľa. Mesačné výdavky maloletej F. vyčíslila na sumu 378,- Eur a maloletej H. na sumu 257,- Eur.
2. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 2.6.2017 uviedol, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu detí vyššou sumou. Uviedol, že po rozvode až do októbra 2015 naďalej žili s matkou a s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti. Toho času pracoval ako vodič kamiónu, a to do 7.3.2016. Následne sa presťahoval do Prahy a zamestnal sa ako vodič kamiónu v českej prepravnej spoločnosti C.D.O. Praque, s.r.o., kde bol zamestnaný od 24.3.2016 do 3.10.2016 s priemerným čistým mesačným príjmom 715,16 Eur. Pracovný pomer bol ukončený na základe jeho žiadosti zo zdravotných dôvodov. Od 5.10.2016 bol evidovaný v Českej republike ako uchádzač o zamestnanie. Od 24.10.2016 do 24.2.2017 bol zamestnaný ako obchodný zástupca v spoločnosti Istav Media s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 681,- Eur. Od 1.3.2017 až po súčasnosť pracuje na Ministerstve životného prostredia Českej republiky s priemerným čistým mesačným príjmom 881,- Eur. Okrem mzdy poberá aj výsluhový dôchodok vo výške 319,63 Eur. Poukázal na to, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej M., ktorá ešte študuje. Na jej výživu prispieva mesačne sumou 90,-
Eur. Ďalej uviedol, že býva v byte svojej kamarátky, s ktorou nevedú spoločnú domácnosť. Na nákladoch na bývanie sa podieľa sumou 285,- Eur mesačne. Svoje mesačné náklady vyčíslil na sumu 1.063,- Eur.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25C/169/2011, listinnými dôkazmi a to rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletých detí, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 5.6.2017, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloleté deti S. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9.9.2011, č.k. 25C/169/2011-23, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej F. sumou vo výške 80,- Eur mesačne a na výživu maloletej H. sumou vo výške 70,- Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi súd ponechal neobmedzený. V čase tohto rozhodovania matka bola na rodičovskej dovolenke, pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 190,- Eur a prídavky na dve maloleté deti vo výške 40,- Eur. Otec bol bez zamestnania a poberal výsluhový dôchodok vo výške 320,- Eur. Maloletá F. v čase tohto rozhodovania mala 9 rokov a 7 mesiacov a navštevovala základnú školu. Maloletá H. mala 1 rok a 10 mesiacov a nachádzala sa v celodennej starostlivosti matky. Obe deti boli zdravé. Ich výdavky boli bežné a veku primerané.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 5.6.2017 vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal dňa 2.6.2017 šetrenie pomerov v domácnosti matky, ktorá býva v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve matky a jej sestry. Mesačné výdavky s bývaním činia sumu vo výške cca. 60,- Eur. Matka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 650,- Eur. Obe maloleté deti sú zdravé, majú bežné choroby. Ich mesačný výdavky sú bežné a primerané ich veku. Podľa vyjadrenia matky, s otcom detí nežije v spoločnej domácnosti približne 1,5 roka, kedy sa otec odsťahoval. Matka ďalej uviedla, že sa otec takmer vôbec nezaujíma o deti. Na ich výživu prispieva sumou vo výške 170,- Eur. Kolízny opatrovník vykonal aj pohovor s maloletými deťmi, počas ktorého maloletá F. uviedla, že je žiačkou 1. ročníka Súkromného bilingválneho gymnázia v O.. Býva spolu s matkou a sestrou v rodinnom dome. Otec býva v Prahe s priateľkou a jej dvomi deťmi. Za otcom bola spolu so sestrou počas letných prázdnin v minulom roku. Necítila sa tam dobre. Bolo to pre ňu cudzie. Maloletá sa vyjadrila tak, že naďalej chce zostať bývať s matkou a s otcom by sa chcela stretávať, cez letné prázdniny 1-2 týždne a počas Vianočných sviatkov. S otcom si telefonujú málo, raz za 2-3 mesiace, pričom väčšinou mu volá ona. Uviedla, že k otcovi cíti hnev a pocit odcudzenia. Maloletá H. počas pohovoru uviedla, že je žiačkou 1. ročníka základnej školy. S otcom si volá cez sestrin mobil, ale nie je to často. Kolízny opatrovník v závere správy konštatoval, že matka má vytvorené vhodné bytové, ekonomické a sociálne podmienky pre riadny psychický a fyzický vývin maloletých detí.
6. Matka na pojednávaní dňa 6.6.2017 zotrvala na svojom návrhu v celom rozsahu. Uviedla, že v spoločnej domácnosti žije so svojimi dvomi dcérami v rodinnom dome v Matúškove, kam sa presťahovali v marci 2017. Iný majetok väčšej hodnoty, okrem rodinného domu, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou, nemá. Ďalej uviedla, že otec riadne prispieva na výživu detí sumou 170,- Eur mesačne. Iné plnenia otec deťom neposkytuje. Kontaktuje ich len málo, aj to len telefonicky.
7. Otec sa na pojednávaní dňa 6.6.2017 pridržiaval písomne podaného vyjadrenia k návrhu, pričom uviedol, že na výživu svojich dcér toho času prispieva sumou 170,- Eur s tým, že bolo by v jeho možnostiach prispievať na výživu detí o 40-50,- Eur viac. Ďalej udal, že žije v trojizbovom byte so svojou kamarátkou a jej synmi. Do domácnosti prispieva sumou vo výške 7.500,- Kč. Nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Má pôžičky a sú proti nemu vedené 2 exekučné konania.
8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 6.6.2017 uviedla, že od poslednej úpravy výživného prešlo 6 rokov, preto vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletých detí a ich rodičov, navrhla zvýšiť výživné na maloletú Luciu na sumu 180,-Eur mesačne a na maloletú Ninu na sumu 120,- Eur mesačne. Túto výšku výživného považovala za primeranú veku detí ich potrebám v súčasnej dobe, pričom je v možnosti otca túto sumu platiť bez obmedzenia jeho situácie.
9. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
10. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
20. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 25C/169/2011-23 zo dňa 9.9.2011, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú staršie o takmer 6 rokov, preto výdavky spojené s uspokojovaním ich odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s ich fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením ich odôvodnených potrieb vzhľadom na ich záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach ich života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletých detí, ako oprávnených, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloletá F. má toho času 15 rokov a 4 mesiace, navštevuje 1. ročník Súkromného bilingválneho gymnázia v O.. Maloletá H. má toho času 7 rokov a 7 mesiacov a navštevuje 1. ročník Základnej školy O. M. N. O.. Obe deti sú zdravé. Ich výdavky sú bežné a veku primerané, pričom matka mesačné výdavky maloletej F. vyčíslila na sumu 378,- Eur a maloletej H. na sumu 257,- Eur.
21. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov.
22. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom nebol zamestnaný a poberal len výsluhový dôchodok vo výške 320,- Eur. Do októbra 2015 naďalej žili s matkou a s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti. Toho času pracoval ako vodič kamiónu, a to do 7.3.2016. Následne sa presťahoval do Prahy a zamestnal sa ako vodič kamiónu v českej prepravnej spoločnosti C.D.O. Praque, s.r.o., kde bol zamestnaný od 24.3.2016 do 3.10.2016 s priemerným čistým mesačným príjmom 715,16 Eur. Pracovný pomer bol ukončený na základe jeho žiadosti zo zdravotných dôvodov. Od 5.10.2016 bol evidovaný v Českej republike ako uchádzač o zamestnanie. Od 24.10.2016 do 24.2.2017 bol zamestnaný ako obchodný zástupca v spoločnosti Istav Media s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 681,- Eur. Od 1.3.2017 až po súčasnosť pracuje na Ministerstve životného prostredia Českej republiky s priemerným čistým mesačným príjmom 881,- Eur. Okrem mzdy naďalej poberá aj výsluhový dôchodok vo výške 319,63 Eur. Na strane otca došlo teda k zvýšeniu jeho príjmov (+ cca. 881,- Eur). Okrem maloletej F. a maloletej H. má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k toho času už plnoletej M., nar. XX.X.XXXX, ktorá študuje na vysokej škole, a na ktorej výživu mesačne prispieva na základe dohody sumu 90,- Eur. Býva v S. v byte svojej priateľky, ktorej na bývanie prispieva sumou 7.500,- Kč (285,- Eur). Svoje ďalšie mesačné náklady vyčíslil na sumu 1.063,- Eur. Má pôžičky a sú proti nemu vedené 2 exekučné konania. Nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok.
23. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na rodičovskej dovolenke, pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 190,- Eur a prídavky na dve maloleté deti vo výške 40,- Eur. Toho času je matka zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 675,72 Eur. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi dvomi maloletými dcérami v Z. v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve matky a jej sestry. Matke ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Svoje celkové náklady na bývanie vyčíslila na sumu 175,- Eur mesačne. Spláca pôžičky. Medzi jej ďalšie výdavky patrí poplatok za mobilný telefón vo výške 45,- Eur, za telefón vo výške 29,- Eur, drogéria vo výške 15,- Eur, strava 250,- Eur. Iný majetok väčšej hodnoty okrem uvedeného rodinného domu nevlastní. 24. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k výraznej zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletých detí a ich rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 25. Súd výživné zvýšil od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko matka vo svojom návrhu a následne aj na pojednávaní vo veci zdôraznila, že žiada zvýšiť výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku. Podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca zvýšenia výživné nastala u detí dňa 2.9.2016, kedy maloletá F. začala navštevovať Súkromné bilingválne gymnázium v O.R. a maloletá H. začala školskú dochádzku. 26. Čo sa týka výšky výživného, súd zvýšil výživné na maloletú F. zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne a na maloletú H. zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 110,- Eur, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 1.200,63 Eur (príjem zo zamestnania 881,- Eur + výsluhový dôchodok 319,63 Eur) tak 25 % - 30 % predstavuje sumu 300,15 Eur až 360,19 Eur. Otec má tri vyživovacie povinnosti (plnoletá M., maloletá F. a maloletá H.), pričom na výživu plnoletej M. prispieva mesačne sumou 90,- Eur, a teda na výživu maloletej Lucie a maloletej Niny by my mal prispievať v rozsahu 210,15 Eur až 270,19 Eur. Za daného stavu mal súd za to, že na strane otca je priestor na zvýšenie výživného maloleté deti, na ktorých výživu otec doposiaľ riadne prispieval sumou v celkovej výške 170,- Eur. Inak ako hradením výživného však sa na ich výchove a na ich výdavkoch nepodieľa. Maloleté deti kontaktuje iba zriedka. Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby zo svojho príjmu prispieval na výživu maloletých detí vyššou sumou, pričom sumu vo výške 140,- Eur na maloletú F. a vo výške 110,- Eur na maloletú H. súd považoval za adekvátnu. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletej F. mesačne sumou 140,- Eur a na výživu maloletej H. sumou 110,- Eur a matka prispeje sumou 70,- Eur a sumou 55,- Eur a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na dve maloleté deti dieťa, tak na strane maloletej F. vznikne finančná čiastka na jej výdavky
vo výške 233,52 Eur mesačne (140 + 70 + 23,52) a na strane maloletej H. vo výške 188,52 Eur (110 + 55 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletých detí, pričom na strane otca zostáva naďalej istá rezerva, z ktorej bude možné čerpať v budúcnosti pri ďalšom navýšení výživného s poukazom na rastúce potreby maloletých detí. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletých detí a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Ohľadom výdavkov rodičov, ktoré mali mať v súvislosti so splácaním úverov a pôžičiek, súd s poukazom na § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, neakceptoval a na tieto výdavky neprihliadal, keďže ide o záväzky rodičov, ktoré na seba prevzali vedome a dobrovoľne a pred týmito výdavkami je výživné prednostnou pohľadávkou rodiča. 27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre otca a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre matku v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.