Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/7/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: P. banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanej: U. M., nar. XX. XX. XXXX, L. F. XXX/XX, XXX XX P., občan SR v konaní o zaplatenie 1 618,99 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi sumu 1 254,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1 254,11 eur od 26.8.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 13,04 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.8.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu nezaplatenú istinu vo výške 1 618,99 eur, úrok vo výške 497,76 eur, úrok z omeškania vo výške 613,76 eur, úrok zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1 618,99 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy vo výške 1 618,99 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 19,28 eur a nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalobcu a žalovanej založenom zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.4.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“).

2. Podaním doručeným súdu v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 16.5.2017 doplneným v písomnej podobe dňa 18.5.2017 žalobca uviedol opätovne ako v žalobe, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 29.4.2013 uzatvorená zmluva o úvere, pričom vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere žalobca vyhlásil ku dňu 25.8.2014 úver za predčasne splatný. Ďalej uviedol, že výška skutočného čerpania úveru žalovanou je uvedená v listine „Aktuálny stav úveru“, ktorá je výpisom z „Bankovej knihy“ a je vyhotovovaný priamo z BIS-u (bankový informačný systém), ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Banková kniha tvorí podklad pre účtovníctvo. Na základe uvedených argumentov je výpis z Bankovej knihy považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Žalovaná celkovo uhradila sumu vo výške 445,89 eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne, suma vo výške 77,89 eur bola započítaná na poplatky, suma 286,99 eur bola započítaná na úroky a úroky z omeškania a suma 81,01 eur bola započítaná na istinu. Celková výška poplatkov je uvedená listine „Aktuálny stav úveru“ pri položke „Poplatky zaplatené“ a dátum a spôsob ich započítania je uvedený

pri položke „Zaplatené splátky“. Uvedené poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov Úvery pre obyvateľstvo: Dostupná pôžička. Uvedené poplatky boli žalovanej účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom ich účelnosť je daná predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. V zmysle zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. V zmysle článku 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. Výška úrokov a spôsob ich výpočtu je uvedený v listine Aktuálny stav úveru na 1. strane pri položke „Celková úroková sadzba“, ktorá bola v zmysle zmluvy dohodnutá vo výške 25,50 %. Zároveň výška úroku z omeškania je určená podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Suma vo výške 497,76 eur teda predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 5.2.2015 a suma 613,76 eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 5.2.2015 do 30.4.2016. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,29 eur mesačne vždy k 18. dňu v mesiaci, počnúc dňom 18.5.2013, pričom mesačná splátka pozostávala zo splátky istiny a splátky úroku vo výške 46,00 eur a poplatku za poistenie úveru vo výške 3,29 eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom na porušenie zmluvných povinností žalovanou podstatným spôsobom, bol úver žalobcom vyhlásený za predčasne splatný ku dňu 25.8.2014. Prvýkrát sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou splátky dňa 18.6.2013. Súčet vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. do dňa 25.8.2014 so zmluvnými úrokmi a úrokmi z omeškania vyčíslenými po vyhlásení predčasne splatnosti úveru do dňa 30.4.2016, po odpočítaní úhrad žalovanej teda predstavuje sumu v celkovej výške 1 111,53 eur. Žalobca ďalej vzhľadom na novelizáciu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z. a na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016, v zmysle ktorého Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. V prípade zmluvného úroku žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaná si bola tohto nároku vedomá a svojím podpisom Zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazala uhrádzať. Už z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. V prípade ak by veriteľ úver nezosplatnil dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak je teda dlžník povinný platiť zmluvné úroky v prípade, ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu, aby bol od toho oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. V zmysle vyššie uvedeného s ohľadom na bod 6.4 Obchodných podmienok: „V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ Možno teda zhrnúť, že v prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovanej doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Žalobca uviedol, že napriek judikovanému právu v oblasti zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení úveru v rozhodnutiach Ústavného súdu IV 476/2012 a Najvyššieho súdu 4 Obo 143/1998, nie je na pôdach okresných súdov ustálená súdna prax v ich uplatňovaní.

3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 13.10.2016 v priebehu konania písomne nevyjadrila.

4. Na pojednávaní dňa 16.5.2017, žalovaná uviedla, že žalovanú sumu je ochotná uhradiť, avšak v splátkach, aby mala splátkový kalendár, mesačne po napr. 25 eur a to z toho dôvodu, že manžel je nezamestnaný, je nezamestnaný cca 2 roky, je evidovaný na úrade práce, avšak nepoberá žiadne dávky, pretože aj predtým robil málo čo. Žalovaná nepracuje nikde, je na invalidnom dôchodku, tento invalidný

dôchodok poberá vo výške 160,70 eur mesačne. O tejto skutočnosti súdu predložila k nahliadnutiu rozhodnutie sociálnej poisťovne - ústredia z 1.12.2016. Bývajú v 2-izbovom, malom, rodinnom dome, inkaso uhrádza za elektriku 30,40 eur mesačne, platí za DIGI služby - 9,60 eur, voda - 6,50 eur, rozhlas a televízia - 4,64 eur. Taktiež uhrádza ďalšiu pôžičku - PROVIDENT, ktorú zobrala vo výške 200 eur a zaplatiť má celkovo 372 eur, pretože 172 eur sú poplatky. Okrem invalidného dôchodku poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 169,82 eur a prídavok na mal. dieťa, ktorý je zahrnutý v tejto sume, taktiež je v tom aj príspevok na bývanie, čiže príjem do rodiny pozostáva z tejto dávky - 169,82 eur a z invalidného dôchodku vo výške 160,70 eur mesačne. Žiaden iný príjem nemá.

5. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 29.4.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX na základe, ktorej bol žalobcom žalovanej poskytnutý úver vo výške 1700,00 eur, pri úrokovej sadzbe 25,50 % ročne s mesačnou splátkou vo výške 49,29 eur. Dátum splatnosti prvej platby splátky bol dňa 18.5.2013, dátum ďalšej platby splátky bol k 18. dňu v mesiaci. Počet splátok bol 72. Splatnosť úveru bola 18.4.2019. RPMN za úver bola vo výške 28,70 %. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola vo výške 18,86 %. Celková výška nákladov bola v sume 1 610,68 eur. Pre neplnenie si povinností zo strany žalovaného bol výzvou zo dňa 25.8.2014 vyhlásený úver za predčasne splatný, a to ku dňu 25.8.2014. Táto výzva bola žalovanej doručená dňa 28.8.2014. Žalovaná však zosplatnený úver neuhradila. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nezaplatenú istinu vo výške 1 618,99 eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 16.5.2017 doplneným v písomnej podobe dňa 18.5.2017 ako aj príloh k žalobe a podaniu žalobcu vyplýva, že žalovaná uhradila pred podaním žaloby sumu 445,89 eur, pričom tieto úhrady boli žalobcom započítané na poplatky, úroky, úroky z omeškania a istinu.

7. Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere -č. XXXXXXXXX t.j. k dňu 29.4.2013 a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa obsiahnutých v Občianskom zákonníku ako aj z ostatných zákonov týkajúcich postavenia spotrebiteľa a ochrany jeho práv.

8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

10. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Súd z vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázané, že žalovaná dňa 29.4.2013 uzatvorila so žalobcom ako veriteľom zmluvu o úvere. Žalovanej ako fyzickej osobe bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca ako právnická osoba poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade tak, ako to je vyššie uvedené okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako aj ostatné relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa.

22. Zmluvou o úvere poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1700,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 49,29 eur. Celkové náklady žalovanej boli vo výške 1 610,68 eur. Žalovaná tak mala žalobcovi zaplatiť celkovo sumu 3 310,68 eur, ročná úroková sadzba činila 25,50 %. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012 konštatoval: „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že úrok dojednaný v zmluve o úvere vo výške 25,50 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru (apríl 2013), ako to vyplýva z internetovej stránky Národnej banky Slovenka, priemerné úrokové sadzby pri úveroch poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre

domácnosti pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5 rokov boli v apríli 2013 vo výške 13,74 % ročne (zdroj: Národná banka Slovenska <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie- sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>). Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve o úvere tak predstavuje takmer dvojnásobne vyššiu úrokovú sadzbu ako je úroková sadzba pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky, uplatňované v rovnakom čase ostatnými bankami. Súd preto považoval dohodnutú výšku úroku za v rozpore s dobrými mravmi, vysokú a neprimeranú a z uvedeného dôvodu je zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Súd má za to, že dojednanie takto vysokej ročnej úrokovej sadzby nie je v súlade s dobrými mravmi a takto poskytnutá odplata je neprimeraná k pohľadávke. Takto dojednaná výška úrokov odporuje všeobecnej predstave primeranosti a odporuje uznávaným normám morálky.

23. Súd žalobcovi nepriznal ani nárok na poplatky za upomienky vo výške spolu v sume 19,28 eur, nakoľko považuje sumu za tieto poplatky za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené s ich zaslaním, ktoré aj v prípade ich písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu. Zároveň má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje za súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanej bola vyplatená čiastka vo výške 1700,00 eur. Žalovaná jednotlivými splátkami uhradila spolu sumu vo výške 445,89 eur. Žalovaná je tak povinná uhradiť už iba rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru a jeho úhradami vo výške 1 254,11 eur.

25. Žalovaná svoj dlh riadne a včas neuhradila. Priamo zo zákona jej tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 1.5.2016 do zaplatenia, pričom tento do dátumu predčasnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 25.8.2014 kapitalizoval vo výške 613,76 eur. Súd však nepriznal žalobcovi úrok z omeškania v ním požadovanej výške 5,25 % ročne, nakoľko k prvému dňu omeškania (26.8.2014) bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,15 %, súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne. Súd priznal žalobcovi tento úrok z omeškania iba zo sumy súdom priznanej vo výške 1 254,11 eur, teda iba z časti žalobou uplatneného nároku, ktorému vyhovel a od 26.8.2014. Keďže omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 1 254,11 eur trvá, súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi popri istine 1 654,11 eur úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1 254,11 eur od 26.8.2014 do zaplatenia. V časti v ktorej súd žalobu zamietol súd nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania.

26. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004)

28. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovala sumu 3 298,09 eur, pozostávajúca z istiny vo výške 1 618,99 eur, úroku vo výške 497,76 eur, úroku z omeškania vo výške 613,76 eur, úroku vo výške 25,50 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1 618,99 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, kapitalizovaného do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. do 6.6.2017, úroku z omeškania vo výške

5,25 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1 618,99 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, kapitalizovaného do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. do 6.6.2017 a poplatkov vo výške 19,28 eur výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené a sčasti bolo konanie o žalobe zamietnuté. V časti o zaplatenie 1 433,89 eur istiny vo výške 1 254,11 eur, úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1 254,11 eur od 26.8.2014 do zaplatenia, kapitalizovaného do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. do 6.6.2017 bol žalobca úspešný, nakoľko v tejto časti bolo žalobe vyhovené. Žalobca bol teda úspešný v 43,48 % a žalovaná v 56,52%. Čistý úspech žalovanej je tak vo výške 13,04 %. Žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 13,04 %. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovanej, žalovanej patrí nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu, pričom o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 tunajším súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.