Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_18P-17-2017.pdf
PDF · 87.6 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/17/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci navrhovateľky: S. G., L.. XX.XX.XXXX, L. X.C., Q. Č..XX , štátny občan SR a manžela: I. G., L.. XX.XX.XXXX, P., Y. Č.. X, štátny občan SR , t.č. na neznámom mieste, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode : maloletá C. G., L.. XX.XX.XXXX a maloletá V. J. G. , L.. XX.XX.XXXX , bytom u matky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Kapisztóryho 1 takto
rozhodol:
Súd manželstvo S. G., rodenej K., narodenej XX.XX.XXXX a I. G., narodeného XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX na matričnom úrade mesta L. X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. X., vo zväzku XX , ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Súd zveruje maloleté deti C. G. narodená XX.XX.XXXX a V. J. G., narodená XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. G., narodenej XX.XX.XXXX sumou 30,-eur mesačne, vždy do 15.-dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky, odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej V. J. G., narodenej XX.XX.XXXX sumou 30,-eur mesačne, vždy do 15.-dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky, odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou C. G., narodenou XX.XX.XXXX a V. J. G.M., narodenou XX.XX.XXXX bez obmedzenia, po dohode s matkou maloletých , za prítomnosti matky maloletých.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 03.04.2017 domáhala rozvodu manželstva. Uviedla, že so svojim manželom uzavreli manželstvo dňa 25.09.2010. z manželstva sa narodili dve deti: C. G., L.. XX.XX.XXXX S. T. J. G.Á., L.. XX.XX.XXXX. návrh odôvodnila tým, že manžel prichádzal domov opitý a agresívny a nechcelo sa mu pracovať. Od apríla 2016 nežijú v spoločnej domácnosti, manžel jej oznámil, že má vzťah. Uviedla, že presnú adresu manžela nepozná. V priebehu konania navrhovateľka uviedla, že jej manžel telefonoval a povedal, že s rozvodom súhlasí. Má žiť v K. T. u svojej priateľky, s ktorou čaká dieťa. Telefónne číslo na manžela uviesť nevedela, pretože si polámala telefónnu kartu. Pre prípad rozvodu žiadala zveriť obidve deti do jej osobnej starostlivosti. Nevedela uviesť, aké výživné požaduje. Keby sa otec chcel s deťmi stretávať, tak nemá voči tomu nič, nevie však, ako by sa to riešilo so stretávaním, ak by odcestovala do cudziny.
2.Súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt manžela navrhovateľky. Na adrese uvedenej v REGOB bol jeho pobyt neznámy, podľa lustrácie Sociálnej poisťovne nemal v čase rozhodovania súdu uvedeného žiadneho zamestnávateľa. Súd preto postupoval v súlade s § 116 ods. 2 C.s.p. s prihliadnutím na § 2C.m.p. a doručoval manželovi navrhovateľky návrh na rozvod manželstva zverejnením na úradnej tabuli súdu a na web stránke súdu dňa 05.05.2017. v ten istý deň bol na úradnej tabuli súdu a web stránke súdu zverejnený oznam o termíne pojednávania vo veci. manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril. Nariadeného pojednávania sa nezúčastnil.
3.Kolízna opatrovníčka pre prípad rozvodu navrhla obidve deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné v sume minimálneho výživného. Stretávanie sa otca s deťmi doporučila určiť na každý druhý víkend v mesiaci za prítomnosti matky. Pokiaľ ide o zastupovanie a správu majetku mal. detí, vzhľadom na to, že sa otec s deťmi nekontaktuje doporučila, aby deti zastupovala a spravovala ich majetok iba ich matka , teda navrhovateľka.
4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ,sobášnym listom , rodnými listami maloletých detí, správou ÚPSV a R Nové Zámky, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5.Z výpovede navrhovateľky a zo sobášneho listu mal súd preukázané, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela bolo uzavreté dňa 25.09.2010 Na matričnom úrade mesta L. X..
6.Z výpovede navrhovateľky a z rodných listov mal. detí mal súd preukázané, že z manželstva pochádzajú 2 mal. deti - C.O. G., nar. XX.XX.XXXX a V. J. G.Á., nar. XX.XX.XXXX. 7.Zo správy ÚPSV a R Nové Zámky zo dňa 05.06.2017 mal súd preukázané, že navrhovateľka s deťmi sa od 17.05.2017 nachádzajú v Krízovom centre D. E. L.. Majú k dispozícii samostatnú izbu, v čase šetrenia bola hygiena prostredia na požadovanej úrovni. Príjem navrhovateľky pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na 2 deti v sume 250,-eur mesačne. Navrhovateľka má v zariadení dohodnutý pobyt na 6 mesiacov s tým, že pokiaľ sa jej nepodarí nájsť si vhodné bývanie je možné pobyt predĺžiť na ďalšie obdobie. Podľa správy sa otec detí s nimi naposledy stretol v marci v r. 2017 a priniesol im 2 tašky potravín. Maloletá C. navštevuje l. ročník základnej školy , pri pohovore maloletá uviedla, že má mamu veľmi rada, s otcom sa už dlhšiu dobu nestretáva a ani sa s ním nechce stretávať , lebo si to mama neželá.
8.Z registra Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že manžel navrhovateľky bol naposledy zamestnaný u I.L. T. , mesačný príjem za mesiac nov. 2016 bol 11,64 eur.
9.Podľa § 18 Zákona o rodine sú si manželia v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10.Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 11.Podľa súd 23 ods. 1 Zákona o rodine môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 12.Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 13.Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 14.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 15.Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilý dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16.Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 17.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 18.Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 19.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 20.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 21.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28.Podľa § 31 C.m.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní.
29.Podľa § 44 C.m.p. rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
30. Podľa § 96 ods.1 C.m.p. súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie .
31. Podľa § 96 ods.2 C.m.p. ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
32.Podľa § 100 C.m.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
33.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka s manželom od apríla 2016 nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo neplní účel daný zákonom , preto súd manželstvo rozviedol. Kvôli neúčasti manžela navrhovateľky na pojednávaní nebolo možné zmierovacie konanie ani mediácia tak, ako to predpokladá Civilný mimosporový poriadok.
34.O úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd rozhodol tak, že obidve deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd mal preukázané, že matka sa o deti riadne stará a v zariadení v ktorom bývajú má vytvorené pre starostlivosť o deti riadne podmienky.
35.Preto, že otec detí sa s deťmi nekontaktuje a neprejavuje o ne záujem , súd rozhodol tak, že zastupovaním detí a správou ich majetku poveril iba ich matku. V priebehu konania bolo matke detí vysvetlené, že podľa rozhodnutia súdu , sama deti zastupuje iba v bežných veciach a rozhodnutím súdu otcovi detí nezanikajú žiadne rodičovské práva.
36.Vzhľadom na príjem otca zistený lustráciou v Sociálnej poisťovni súd určil výživné blízke minimálnemu výživnému podľa zákona o rodine. Percentuálne vyjadrenie výživného by nemuselo byť pre otca maloletých detí ani pre matku dostatočne zrozumiteľné, súd preto určil výživné pevnou sumou blízkou sume minimálneho výživného.
37.Súd rozhodol tak, že otec sa môže s deťmi stretávať bez obmedzenia po dohode s matkou maloletých detí a v jej prítomnosti. Súd je toho názoru, že otec má právo na stretávanie sa s maloletými deťmi , ak o stretnutie prejaví záujem, matka je povinná stretnutie otcovi umožniť.
38.Vzhľadom na zistený príjem manžela navrhovateľky ho súd nezaviazal na úhradu súdneho poplatku za rozvod manželstva. 39.O trovách konania súd rozhodol v súlade s§ 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.