Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-34-2017.pdf
PDF · 99.92 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom: 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému J. P., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom J. XXX/XX, Z. H., o zaplatenie 674,03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 607 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 607 eur od 16.7.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,12%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 17.2.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 674,03 eur spolu s úrokmi vo výške 22% ročne zo sumy 607 eur od 16.7.2015 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 674,03 eur od 16.7.2015 do zaplatenia.
2. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledujúcimi skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 uzatvorila so žalovaným 3.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 607 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 7 mesačných splátok vo výške 96,29 eur, so splatnosťou prvej splátky k 15.1.2015, a splatnosťou ďalších splátok vždy k 15. dňu príslušného mesiaca. V súlade so zmluvou právny predchodca žalobcu poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v úverovej zmluve. Právny predchodca žalobcu teda poskytol žalovanému úver tak, že17.12.2014 uhradil určené peňažné prostriedky na účet predajcu. Žalovaný však svoj záväzok splácať dlžnú sumu riadne a včas neplnil. Do času spísania žaloby neuhradil dlžnú sumu ani sčasti a na predžalobné výzvy nereagoval. Dňa 15.7.2015 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky (v zmysle zmluvy) čím sa fakticky stal splatný celý dlh žalovaného, keďže ostatné splátky sa stali zročnými už skôr. S účinnosťou ku 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou žalobcu. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie, a žalobca sa tak stal jej univerzálnym právnym nástupcom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má tak žalovaný voči žalobcovi (k dátumu spísania žaloby) neuhradené záväzky v celkovej výške 674,03 eur (607 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 45,33 eur z titulu dlžných úrokov z úveru a 21,70 eur z titulu dlžného poplatku za poistenie.) Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22% ročne zo sumy 607 eur od 16.7.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 674,03 od 16.7.2015 do zaplatenia.
3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil ako dôkazy: zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú 3.12.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, výpis z úverového účtu žalovaného, výpis z obchodného registra preukazujúci zlúčenie spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so spoločnosťou žalobcu, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov a predžalobnú výzvu (s potvrdením o jej doručení.)
4. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám napriek výzve súdu nijako nevyjadril.
5. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 26.5.2017 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený dňa 6.6.2017.
6. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy.
7. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. bol k 30.6.2016 ex offo vymazaný z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia, a jeho právnym nástupcom sa stal žalobca konajúci prostredníctvom pobočky zahraničnej banky na území SR. Spoločnosť právneho predchodcu žalobcu zanikla v dôsledku zlúčenia.
8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzatvorenej právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 3.12.2014 č. XXXXXXXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 607 eur, a to za účelom nákupu spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v zmluve (spoločnosť OKAY, s.r.o., so sídlom Krajná 86, Bratislava, IČO: 35 825 979.) Splácanie úveru bolo rozvrhnuté do 7 mesačných splátok splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15.1.2015 a končiac 15.7.2015, s výškou mesačných splátok 96,29 eur, ktoré splátky mali zahŕňať okrem istiny úveru aj úroky s úrokovou sadzbou 22% ročne a poplatok za poistenie vo výške 3,33%. Úver bol poskytnutý jednorázovo a bezhotovostne na nákup tovaru resp. služby, opísaného v zmluve označením „LG06370685“, ktorého cena predstavovala 707 eur, pričom priama platba v prospech predajcu predstavovala sumu 100 eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) uvedená v zmluve predstavovala 24,36% a výške priemernej RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 37,24%. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný podľa zmluvy vrátiť bola 652,33 eur. Z obsahu zmluvy vyplynulo, že táto neobsahuje uvedenie adresy predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve síce je uvedená adresa predávajúceho, avšak bez vyjadrenia súvislosti s právom uplatniť reklamáciu resp. sťažnosť. Súd takisto zistil, že v tejto zmluve nie sú uvedené jednotlivé splátky v členení koľko zo splátky pripadá na istinu a koľko na úroky resp. poplatky. V spise sa nachádza listina, ktorá nie je súčasťou zmluvy, a jej vzťah k zmluve nie je neuvedený, ktorá takýto rozpis obsahu splátok obsahuje, avšak netvorí súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a časť jej vystavenia z nej takisto nevyplýva. Z tejto listiny však vyplýva, že výška splátky 96,29 eur pozostávala z istiny, úrokov a poplatku za poistenie.
9. Z priloženého výpisu z účtu žalovaného vyplynulo, že v prospech žalovaného bola poskytnutá suma 607 eur, pričom žalovaný k času vystavenia tohto výpisu (3.8.2015) nič neuhradil.
10. Takto zistený skutkový stav, súd následne podrobil právnemu posúdeniu.
11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
14. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti : adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
21. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 3.12.2014 spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom (právnym predchodcom žalobcu) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svoje podnikateľskej činnosti, spotrebiteľovi (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.
22. Predmetná zmluva neobsahuje obsahovú náležitosť vyžadovanú v ustanovení § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, čo má za následok (podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch), že úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku. V tejto súvislosti tunajší súd odkazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 4Co/138/2014 z 3.12.2014 (s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje), podľa ktorého uvedenie identifikačných údajov predajcu v pravom hornom rohu prvej strany zmluvy, na ktoré sa odvoláva žalobca, nemožno považovať za údaj, na základe ktorého by žalovaný ako spotrebiteľ nadobudol vedomosť, že si u tohto predajcu môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd prvého stupňa správne tento nedostatok zmluvy posúdil a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Ani uvedenie žalobcu v ľavom hornom rohu prvej strany zmluvy ako subjektu, u ktorého si spotrebiteľ mohol podľa zmluvy uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle námietky žalobcu, nie je podľa krajského súdu náležitým označením subjektu, u ktorého si môže žalovaný ako spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Tunajší súd dodáva, že uvedený rozsudok sa takisto vzťahoval na spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., ktorý v predmetnom konaní vystupoval ako žalobca. Obdobný názor, i keď vo vzťahu k inému žalobcovi (HOME CREDIT SLOVAKIA a.s.) vyplýva napríklad z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn.: 23Co/354/2013 z 24.11.2014.
23. K záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedeného spotrebiteľského úveru však súd dospel aj na základe absencie náležitosti vyžadovanej v § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluva neobsahuje dostatočný presný opis tovaru resp. služby, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, nakoľko tovar resp. služba je tam označená len ako „LG06370685“.
24. Zmluva ďalej neobsahuje náležitosť požadovanú v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda v zmluve nie je obsiahnuté rozčlenenie výšky splátok na istinu, úroky, resp. poplatky, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch takisto záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd poznamenáva, že prípadné neskoršie uvedenie týchto údajov po uzavretí zmluvy v rámci výpisu z účtu žalovaného nie je postačujúce. Uvedenie takýchto údajov by nebolo postačujúce ani ak by sa uskutočnilo síce k dátumu uzavretia zmluvy, avšak mimo rámca spotrebiteľskej zmluvy, pretože predmetné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vyslovene požaduje uvedenie tohto údaju v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobcom predložená osobitná listina, ktorá nie je navyše ani datovaná, a nie je teda zrejmé, kedy bolo vyhotovené toto členenie splátok, preto nedostatok tejto náležitosti zmluvy nenapravuje.
25. Z predmetnej zmluvy vyplýva záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru takisto z dôvodu absencie náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda preto, že je tam nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je totiž uvedená suma 652,33 eur, pričom vynásobením výšky splátky 96,29 eur a počtu mesačných splátok 7 vychádza celková suma 674,03 eur. Súd má za to, že nesprávne uvedenie celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (navyše nižšej než má zaplatiť) znamená, že právny predchodca žalobcu vlastne nedodržal požiadavku stanovenú § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda neuviedol údaje o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť.
26. Na záver súd udáva, že uvedený spotrebiteľský treba považovať za bezúročný a bezpoplatkov aj v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a to v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je totiž uvedená RPMN vo výške 24,36% (časť 1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere), pričom správne má byť uvedená RPMN vo výške 37,50% na základe výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver (použitím kalkulátora z internetovej stránky W..R..R. zohľadňujúc výšku poskytnutého úveru v sume 607 eur, pravidelnej splátky vo výške 96,29 eur mesačne, pri počte 7 splátok.)
27. Z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok len na to, čo právny predchodca žalobcu žalovanému reálne poskytol, teda na sumu istiny úveru vo výške 607 eur. Nakoľko však žalovaný v prospech právneho predchodcu žalobcu resp. žalobcu doteraz nič neuhradil, je tak povinný zaplatiť žalobcovi sumu 607 eur.
28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy úvere, ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba U. M. L. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania od 16.7.2015 do zaplatenia vychádzajúc z lehoty splatnosti poslednej splátky vyplývajúcej zo zmluvy (15.7.2015.) Kedže mal súd obsahom zmluvy túto skutočnosť preukázanú, rešpektujúc rozsah návrhu žalobcu na priznanie úrokov z omeškania, priznal mu podľa § 517 ods. 2 OZ nárok na úrok z omeškania od 16.7.2015. Tento úrok z omeškania priznal podľa § 3 ods. 1 nariadenia vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy (607 eur), vychádzajúc zo skutočnosti, že základná úroková sadzba U. M.Á. L. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (16.7.2015) predstavovala 0,05%.
32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo stráne nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku o náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,12%. Žalobca si totiž v žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny 674,03 eur s príslušenstvom, avšak súd mu priznal istinu vo výške 607 eur s príslušenstvom. Žalobca bol tak úspešný na 90,06% a žalovaný na 9,94%. Súd preto náhradu trov konania medzi strany pomerne rozdelil a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,12% (90,06% - 9,94%).
36. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.