Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sa-6-2017.pdf
PDF · 97.61 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: I. B., U. XX, C. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2016/7856-0003 De zo dňa 14. 07. 2016, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2016/7856-0003 De zo dňa 14. 07. 2015 spolu s opravou zrejmej chyby v písaní zo dňa 06. 03. 2017 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno č. KN3/OHN, NVaŠSD/ SOC/2016/16577-0056 zo dňa 06. 05. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Súd n e p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že si žalobkyňa dňa 28. 05. 2014 podala žiadosť o náhradné výživné na O. B., nar. XX. XX. XXXX. K žiadosti pripojila okrem rodného listu mal. dieťaťa i potvrdenie zamestnávateľa o jej čistom mesačnom príjme, rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 05. 03. 2010 sp. zn. 7C/19/2010, ktorým bolo rozvedené manželstvo žalobkyne s O. B., mal. O. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne. Žalobkyňa ďalej pripojila i zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13. 11. 2013, z ktorej vyplýva, že v mene mal. O. podala návrh na vykonanie exekúcie u exekútorky JUDr. Beáty Boncsekovej a to na vymoženie: zaostalého výživného od 01. 01. 2013 do 31. 10. 2013 v celkovej výške 1.100,- eur, opakované plnenie - bežné výživné vo výške 100,- eur mesačne od mesiaca december 2013 a trovy exekúcie. Súčasťou návrhu žalobkyne bol aj trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Komárno dňa 13. 11. 2013 č. k. 2T/57/2013-151, ktorým bol obvinený O. B., nar. XX. XX. XXXX uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
2. Správy orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 06. 2014 rozhodnutie, na základe ktorého priznal mal. O. B. nárok na náhradné výživné vo výške 100,- eur mesačne, počínajúc dňom 01. 05. 2014. Náhradné výživné v zmysle uvedeného rozhodnutia bude vyplácané mesačne pozadu žiadateľke - žalobkyni. V priebehu ďalšieho obdobia správny orgán prvého stupňa vykonával šetrenie u matky maloletého dieťaťa smerujúce k zisteniu, či si otec dieťaťa plní svoju vyživovaciu povinnosť.
3. Súdna exekútorka JUDr. Beáta Boncseková vydala 19. 11. 2014 potvrdenie, že ku dňu jeho vystavenia sa nepodarilo vymôcť žiadne výživné a to v období od 13. 11. 2013 do 19. 11. 2014, pričom exekúcia bola nariadená prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ďalšie potvrdenie vydala dňa 26. 05. 2015, z ktorého vyplýva, že v období od 13. 11. 2013 do 26. 05. 2015 sa nepodarilo vymôcť žiadne výživné. Ďalšie potvrdenie o priebehu exekúcie vystavila súdna exekútorka dňa 30. 11. 2015, z ktorého rovnako vyplýva, že v období od 27. 05. 2015 do 30. 11. 2015 sa nepodarilo vymôcť žiadne výživné.
4. Žalobkyňa dňa 04. 04. 2016 podpísala čestné vyhlásenie, z ktorého súd zistil, že otec mal. O. zaplatil časť zameškaného výživného a bežné výživné spolu 456,- eur v mesiaci marec 2016. Dňa 27. 04. 2016 žalobkyňa potvrdila, že otec maloletého prostredníctvom súdnej exekútorky zaslal bežné výživné v sume 76,- eur.
5. Správny orgán prvého stupňa následne vydal rozhodnutie zo dňa 06. 05. 2016, ktorým uložil žalobkyni povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu O. B. za obdobie od 01. 11. 2015 do 29. 02. 2016 v sume 356,- eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na čestné vyhlásenia žalobkyne za mesiac marec 2016, z ktorého vyplývalo uhradenie zameškaného a bežného výživného povinnej osoby spolu v sume 456,- eur a v mesiaci apríl 2016 v sume 76,- eur. Správny orgán prvého stupňa poukázal i na potvrdenie súdnej exekútorky JUDr. Beáty Boncsekovej zo dňa 02. 05. 2016, z ktorého vyplývalo, že v mesiaci marec 2016 a apríl 2016 vymohla sumy zaostalého výživného a to jedenkrát 456,- eur a jedenkrát 76,- eur, spolu 532,- eur. Správny orgán započítal do náhradného výživného ako sumu bežného výživného spätne od 01. 11. 2015 do 29. 02. 2016, pričom v mesiaci marec 2016 nebolo poberateľovi náhradného výživného vyplatené žiadne výživné, pretože správny orgán započítal 100,- eur z vymoženej čiastky a v mesiaci apríl sumu 76,- eur. Dospel k záveru, že vyplatené náhradné výživné je potrebné vrátiť z dôvodu, že bolo poskytnuté vo vyššej sume, ako patrilo.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukázala na to, že povinný O. B. mal zameškané výživné za obdobie roku 2013, v ktorom náhradné výživné nepoberala. Mala za to, že náhradné výživné nepoberala neprávom a ani vo vyššej sume.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
7. Žalovaný dňa 14. 07. 2015 (dátum bol následne opravený ako zrejmá nesprávnosť, t. j. 14. 07. 2016) vydal rozhodnutie č. UPS/ US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2016/7856-0003 De, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa dňa 28. 05. 2014 podala žiadosť o poskytnutie náhradného výživného pre syna O. B., nar. XX. XX. XXXX z dôvodu, že povinný - otec si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne určenú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 7C/19/2010 zo dňa 05. 03. 2010. Úrad na základe žiadosti a predložených dokladov posúdil splnenie podmienok nároku na náhradné výživné a rozhodol, že oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné v sume 100,- eur mesačne počínajúc dňom 01. 05. 2014. Poukázal na to, že žalobkyňa v čestnom vyhlásení zo dňa 04. 04. 2016 uviedla, že otec v mesiaci marec 2016 zaplatil zameškané výživné a bežné výživné spolu v sume 456,- eur a čestným vyhlásením zo dňa 27. 04. 2016 potvrdila, že povinný zaslal prostredníctvom súdnej exekútorky bežné výživné v sume 76,- eur. Uvedené skutočnosti potvrdila aj samotná súdna exekútorka v potvrdení zo dňa 26. 04. 2016. Úrad rozhodol o zastavení výplaty náhradného výživného od 01. 03. 2016 a v mesiaci marec 2016 náhradné výživné žalobkyni nevyplatil. Výplatu náhradného výživného úrad obnovil od 01. 04. 2016 vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozsudkom súdu a výškou zaplateného výživného povinnou o osobou, t. j. v sume 24,- eur. Uviedol, že na základe týchto skutočností rozhodol prvostupňový správny orgán správne, nakoľko výživné vyplatené pre oprávnenú osobu jej nepatrilo za obdobie od 01. 11. 2015 do 29. 02. 2016 v sume 356,- eur.
8. Pretože povinný - otec dodatočne uhradil výživné za obdobie, za ktoré bolo oprávnenej osobe vyplatené náhradné výživné, vznikla účastníčke konania ako poberateľke náhradného výživného povinnosť vrátiť sumu vyplateného náhradného výživného a to spolu 356,- eur (3 mesiace x 100,- eur a 1 mesiac x 56,- eur).
9. K námietke účastníčky konania, že povinný mal zameškané výživné ešte za obdobie roku 2013, v ktorom jej úrad náhradné výživné nevyplácal, uviedol, že nemôže prihliadnuť na dodatočne doložené potvrdenie súdneho exekútora zo dňa 25. 05. 2016, v ktorom je dopísané, že suma 456,- eur je zaostalé výživné za rok 2013. V potvrdení exekútora zo dňa 26. 04. 2016 túto skutočnosť súdny exekútor neuviedol. Náhradné výživné je poskytované preddavkovo a preddavkový systém je založený na návratnosti. V prípade, ak povinná osoba dodatočne splní svoju vyživovaciu povinnosť, poberateľ náhradného výživného je povinný úradu vrátiť poskytnuté náhradné výživné.
10. Poukázal i na zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13. 11. 2013, z ktorej je zrejmé, že účastníčka konania podala návrh na vymoženie zaostalého výživného za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 10. 2013 v celkovej výške 1.000,- eur a aj bežné výživné vo výške 100,- eur mesačne od mesiaca december 2013. Poukázal na znenie zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že ak zrazená suma nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas. Postup a rozhodnutie úradu tak bolo vydané v súlade so zákonom o náhradnom výživnom.
11. Žalovaný dňa 06. 03. 2017 vydal rozhodnutie o oprave zrejmej chyby v písaní v rozhodnutí č. UPS/ US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2016/7856-0003 De, v ktorom uviedol, že v dôsledku chyby v písaní v záhlaví uvedeného rozhodnutia je uvedený dátum 14. 07. 2015, pričom správne má byť 14. 07. 2016.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
12. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14. 07. 2016 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 03. 08. 2016. V žalobe žiadala o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktoré pripojila k samotnej žalobe ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pričom žalobu bližšie nezdôvodnila.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
13. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 22. 03. 2017, doručenom súdu dňa 27. 03. 2017, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Poukázal opätovne na potvrdenie súdneho exekútora zo dňa 26. 04. 2016, v ktorom súdny exekútor neuviedol, že suma 456,- eur je vymožené zaostalé výživné za rok 2013 tak, ako to dopísal v potvrdení zo dňa 25. 05. 2016. Poukázal na to, že predmetom exekúcie bolo zaostalé výživné za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 10. 2013 v celkovej výške 1.000,- eur ako i bežné výživné v sume 100,- eur mesačne od mesiaca december 2013. Aj v zmysle Exekučného poriadku je potrebné vymoženú sumu výživného započítať najskôr ako uhradené bežné výživné, a nie je ho možné prednostne považovať za uhradenie dlžného výživného za rok 2013.
IV. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
14. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 07. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1, písm. e/ SSP zrušil, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 107 ods. 2 OSP verejne vyhlásil dňa 06. 06. 2017.
15. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. (ďalej len zákon o náhradnom výživnom), účinnom v čase rozhodovania žalovaného, úrad vypláca náhradné výživné poberateľovi náhradného výživného v hotovosti mesačne pozadu, najskôr od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Náhradné výživné sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Náhradné výživné sa nevypláca do cudziny.
Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili. Sumy podľa odseku 1 sa zúčtujú so sumami bežne vyplácaného náhradného výživného, ak nárok na náhradné výživné trvá. Po zúčtovaní podľa prvej vety výška bežne vyplácaného náhradného výživného nesmie byť nižšia ako minimálne výživné. 2) Sumy podľa odseku 1 sa môžu uhradiť aj jednorazovo so súhlasom poberateľa náhradného výživného, ktorému sa vyplatili. Nárok na vrátenie náhradného výživného vyplateného neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa náhradné výživné vyplatilo.
Podľa § 11 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 8) ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 60, 61 až 68 zákona o správnom konaní.
16. Podľa § 32, ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
17. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 07. 2016 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 06. 05. 2016, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobkyňa je povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu O. B. za obdobie od 01. 11. 2015 do 29. 02. 2016 v sume 356,- eur.
18. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nie je v súlade so zákonom, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Súd predovšetkým poukazuje na to, že z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili vzniká, ak 1/ sa náhradné výživné vyplatilo neprávom, alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo 2/ zanikol nárok na náhradné výživné, alebo 3/ nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky. Vo výroku rozhodnutí správne orgány nešpecifikovali, z akého dôvodu (bod 1/ až 3/) je žalobkyňa povinná vrátiť náhradné výživné, teda v samotnom rozhodnutí absentuje, ktorý z dôvodov uvedených v § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom je presne tým dôvodom na vrátenie náhradného výživného, na základe ktorého vydal rozhodnutie prvostupňový správny orgán. Nestačí vo výroku uviesť len príslušné ustanovenie zákona.
19. Nakoľko povinná osoba, teda otec maloletého O. B. neuhrádzal výživné na maloletého, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácal matke dieťaťa náhradné výživné od 01. 05. 2014 vo výške 100,- eur mesačne. Žalobkyňa v čestnom vyhlásení zo dňa 04. 04. 2016 uviedla, že jej otec mal. O. zaplatil časť zameškaného výživného a bežné výživné spolu 456,- eur v mesiaci marec 2016 a dňa 27. 04.
2016 prehlásila, že jej otec maloletého zaslal bežné výživné 76,- eur. Súdna exekútorka poverená na vykonanie exekúcie potvrdila dňa 26. 04. 2016, že v období od 01. 02. 2015 do 26. 04. 2016 sa podarilo vymôcť výživné v sume 532,- eur, ktoré bolo oprávnenej osobe zaslané v mesiaci marec 456,- eur a v mesiaci apríl 76,- eur. V potvrdení vystavenom dňa 25. 05. 2016 je uvedené, že v období od 13. 11. 2013 do 25. 05. 2016 sa podarilo vymôcť výživné v sume 608,- eur, ktoré bolo oprávnenej osobe zaslané nasledovne: marec v sume 456,- eur, apríl 76,- eur a máj 76,- eur, pričom je dopísané, že suma 456,- eur je zaostalé výživné za rok 2013. Súd má za to, že sa správne orgány dostatočne nevysporiadali s tým, aké obdobie vyživovacej povinnosti pokrýva vymožená suma 456,- eur, a žalovaný len stroho skonštatoval, že nemôže prihliadať na dodatočne doložené potvrdenie súdneho exekútora zo dňa 25. 05. 2016, v ktorom je dopísané, že suma 456,- eur je zaostalé výživné za rok 2013 z dôvodu, že v jeho potvrdení zo dňa 26. 04. 2016 predloženého k prehodnoteniu trvania nároku na náhradné výživné túto skutočnosť neuviedol. Súd poukazuje na to, že v potvrdení exekútora zo dňa 26. 04. 2016 sa uvádza suma vymoženého výživného a skutočnosť, kedy boli jednotlivé sumy zaslané oprávnenej. Exekútor sa v tomto vyjadrení nezaoberal tým, či bolo vymožené zaostalé, alebo bežné výživné a pokiaľ v inom potvrdení zo dňa 25. 05. 2016 uviedol, že suma 456,- eur je zaostalé výživné, bolo potrebné sa s touto skutočnosťou zaoberať a doplniť dokazovanie na zistenie tejto skutočnosti. Pokiaľ ponechal správny orgán tvrdenie súdnej exekútorky o tom, že suma 456,- eur je vymožené zaostalé výživné a bez ďalšieho na to neprihliadol, má súd za to, že sa dôsledne nezaoberal skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie, za ktoré obdobie, počas ktorého poberala žalobkyňa náhradné výživné, je povinná tieto prostriedky vrátiť z dôvodu, že si povinný splnil svoju vyživovaciu povinnosť, čoho následkom bolo nie presné a úplné zistenie skutkového stavu.
20. Správny súd zastáva názor, že na základe dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nie je zrejmé, či suma vymožená prikázaním pohľadávky z účtu povinného prostredníctvom prebiehajúcej exekúcie je bežné výživné alebo zaostalé výživné, ak návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávnenou osobou - žalobkyňou ako zákonnou zástupkyňou mal. O. na zaostalé výživné, ale i na bežné výživné. Keďže v preskúmavanom konaní neplnil povinný dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť, ale exekúcia bola vykonávaná prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke prostredníctvom súdnej exekútorky poverenej na vykonanie exekúcie, je potrebné, aby sa správny orgán vysporiadal s potvrdením súdnej exekútorky, že suma 456,- eur je vymožená na zaostalé výživné, pričom je potrebné, aby správny orgán vyzval exekútorku na podanie vysvetlenia, resp. ju vypočul a zistil, na základe čoho dospela k názoru, že ide o vymoženie zaostalého výživného, a či takýto postup je v súlade s Exekučným poriadkom.
21. Z uvedeného dôvodu správny súd poukazuje, že správne orgány nezistili dostatočne skutkový stav, čo je dôvodom na to, aby došlo k zrušeniu oboch rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec bola správnemu orgánu vrátená na ďalšie konanie. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bolo povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutkový stav. Úplnosť zistenia znamená, že boli vykonané všetky šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správne orgány teda rozhodli predčasne, na základe neúplného a nepresne zisteného skutkového stavu.
22. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutkový stav tak, ako to naznačil súd v tomto rozsudku. Správny orgán musí preukázať, že žalobkyňa je povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné v súlade so zákonom o náhradnom výživnom, a tieto svoje tvrdenia musí v rozhodnutí aj odôvodniť. Právnym názorom súdu je žalovaný viazaný podľa ust. § 191 ods. 6 SSP.
23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo ich nežiadala priznať a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.