Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-29-2017.pdf
PDF · 93.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9Er/29/2017
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, IČO: 45 741 905, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo pri Nitre, proti povinnému: Z. H., nar. X.X.XXXX, konateľ spoločnosti TESSERA s.r.o., P.O. Hviezdoslava 2331/58, 955 01 Topoľčany 1, pre vymoženie sumy 3.572,40 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod č. Ex 113/2017, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
III. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cr/27/2016.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany poverením č. 5406 069216 * zo dňa 13.2.2017 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 3.572,40 eur eur a trovy exekúcie, na podklade exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia - Rozhodcovského rozsudku č. k. RD/109/2016 zo dňa 28.10.2016, ktorý vydal rozhodca Ing. Miloš Valach.
2. Poverený exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené v zmysle §49 ods. 2 Exekučného poriadku dňa 6.3.2017 a ktorým upovedomil povinného o začatí exekúcie, povinného vyzval, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol voči exekúcii námietky alebo v rovnakej lehote vzniesol námietky proti trovám exekúcie.
3. Povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 10.3.2017 námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a návrh na odklad exekúcie podľa §56 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu na rozhodnutie. Svoje námietky povinný odôvodnil tým, že po vzniku exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č. k. 9Er/29/2017
RD/109/2016 zo dňa 28.10.2016 vydaného rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, vrátane dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predložil kópiu uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 29Cr/27/2016 - 116 zo dňa 16.2.2017, ktorým súd odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku č. k. RD/109/2016 zo dňa 28.10.2016, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní až do právoplatného skončenia konania vo veci 29Cr/27/2016 a uviedol, že táto okolnosť má vplyv na rozhodnutie súdu o námietkach, resp. vplyv na prípadný odklad exekúcie. Poukázal na ustanovenie §44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Je toho názoru, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nedošlo, preto nemohol byť spor prejednaný rozhodcovským súdom a nemohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol v súlade so zákonom. Uviedol ďalej, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, v ktorom riadne oznámil rozhodcovskému súdu, že z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky nesúhlasí s tým, aby bol spor rozhodovaný v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd aj napriek ich námietkam vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý povinný považuje za nezákonný a nespôsobilý byť riadnym zákonným exekučným titulom. Za najzávažnejší nedostatok rozhodcovského konania považuje neexistenciu žiadnej zmluvy alebo doložky, ktorá by mohla byť považovaná za dohodu o tom, že prípadné spory medzi žalobcom a žalovanými budú riešené v rozhodcovskom konaní. Žalobca predložil rozhodcovskému súdu všeobecné obchodné podmienky spoločnosti CONCRETE SK s.r.o., ktoré však nie sú podpísané a ani žiadnym iným spôsobom akceptované spoločnosťou TESSERA, s.r.o. a ani jej konateľmi, ako fyzickými osobami. Zároveň namietal aj trovy exekúcie, ktorých výšku považuje za neprimerane vysokú. Navrhol, aby bolo jeho námietkam vyhovené a po právoplatnosti uznesenia aby súd exekúciu zastavil. V prípade, že súd námietkam nevyhovie a exekúciu nezastaví, navrhol, aby súd podľa §56 ods. 5 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku s návrhom na odloženie jeho vykonateľnosti.
4. Oprávnený sa k námietkam proti exekúcii vyjadril a uviedol, že exekučná pohľadávka, ktorú si oprávnený voči povinnému uplatňuje je špeciálna pohľadávka - rozhodcovské poplatky, ktoré vyplynuli povinnému z rozhodcovského konania RD/109/2016. Uviedol, že rozhodcovský poplatok ako exekučný titul nesúvisí s napadnutým rozhodcovským rozsudkom a exekučný súd sa na takúto pohľadávku musí pozerať ako na samostatnú ( osobitnú ) pohľadávku rozhodcovského súdu a preto neexistuje žiaden právny dôvod odmietnuť exekúciu rozhodcovského poplatku. Rozhodcovský súd nebol účastníkom samotného rozhodcovského konania a tiež nie je účastníkom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovského súdu sa nijako právne nedotýka konanie povinného voči spoločnosti CONCRETE, s.r.o. a nijako sa ho netýka ani výsledok konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na ustanovenie §44 ods. 5 a §71 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého je rozhodcovský poplatok ( právne totožný ekvivalent so súdnym poplatkom podľa §29 zákona č. 244/2002 Z.z. ) považovaný za prednostnú pohľadávku, na ktorú platí osobitný právny režim. Vymáhanie rozhodcovského poplatku v exekučnom konaní je právne a logicky rovné vymáhaniu nezaplateného súdneho poplatku prostredníctvom Justičnej pokladnice. Uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje napadnúť nezaplatený rozhodcovský poplatok v exekučnom konaní. Zákonodárca nedáva žiadnu možnosť povinnému, ktorý si nesplnil svoje povinnosti voči samotnému 9Er/29/2017
rozhodcovskému súdu toto napádať opravnými prostriedkami. Exekučný nárok oprávneného uplatňovaný v sume 3.572,40 eur sú rozhodcovské poplatky, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti IV. rozhodcovského rozsudku ako samostatný nárok rozhodcovského súdu, ktoré sú presne odôvodnené v rozhodcovskom rozsudku. Uviedol, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 29Cr/27/2016 nie je právoplatné a povinný v uvedenom konaní ani nebol účastníkom, preto uznesenie nie je voči nemu ani právne účinné. Preto navrhol, aby súd námietky zamietol.
5. Podľa §50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46 EP ), o námietkach netreba rozhodnúť.
6. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom
námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). Lehota na podanie námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať, odpustenie jej zmeškania je vylúčené.
7. Účelom konania o námietkach proti exekúcii podľa ust. §50 ods. 1 Exekučného poriadku je zastavenie exekúcie, ktorá je neprípustná v dôsledku zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu, alebo ak nejaká okolnosť bráni jeho vymáhateľnosti, alebo ak je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná.
8. Súd vykonaním dokazovaním zistil, že exekučné konanie prebieha na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku č. k. RD/109/2016 zo dňa 28.10.2016, ktorý vydal rozhodca Ing. Miloš Valach a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.1.2016 a ktorým bola povinnému uložená výrokom IV. povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 3.572,40 eur, teda rozhodcovský poplatok za podaný odpor a vznesené námietky. Účastníkmi konania RD/109/2016 boli na strane žalobcu spoločnosť CONCRETE, s.r.o., IČO: 43 857 370, Pribylinská 4, 831 04 Bratislava a na strane žalovaných v 1. rade Z. H., nar. X.X.XXXX, K..Q.. E. XXXX/XX, XXX XX Y., konateľ spoločnosti 9Er/29/2017
TESSERA s.r.o., v 2. rade F.. V. G., J.. XX.X.XXXX, Z. XX, XXX XX G., bývalý konateľ spoločnosti TESSERA s.r.o., v 3. rade F.. Z. H., J.. XX.X.XXXX, Z. X, XXX XX G., bývalý konateľ spoločnosti TESSERA s.r.o. Jednalo sa o žalobu o náhradu škody, z titulu nezaplatených faktúr, ktorá smeruje voči konateľom spoločnosti TESSERA s.r.o. Išlo o obchodný spor podľa §135 a) ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. Povinný si povinnosť, ktorá mu vyplýva z exekučného titulu, a to zaplatiť oprávnenému poplatok za podaný odpor a vznesené námietky voči Rozhodcovskému rozsudku č. k. RD/109/2016 zo dňa 28.10.2016, nesplnil riadne a včas, preto oprávnený prikročil k vymáhaniu svojej pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora a navrhol vykonať exekúciu. Exekučné konanie sa začalo dňa 13.1.2017, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že exekučný súd je oprávnený riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nedošlo, preto nemohol byť spor prejednaný rozhodcovským súdom a nemohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol v súlade so zákonom. Exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, v ktorom riadne oznámil rozhodcovskému súdu, že z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky nesúhlasí s tým, aby bol spor rozhodovaný v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd aj napriek námietkam vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý povinný považuje za nezákonný a nespôsobilý byť riadnym zákonným exekučným titulom. Za najzávažnejší nedostatok rozhodcovského konania považuje neexistenciu žiadnej zmluvy alebo doložky, ktorá by mohla byť považovaná za dohodu o tom, že prípadné spory medzi žalobcom a žalovanými budú riešené v rozhodcovskom konaní. Namietal aj trovy exekúcie, ktorých výšku považuje za neprimerane vysokú. Navrhol v prípade, že súd námietkam nevyhovie a exekúciu nezastaví, aby súd podľa §56 ods. 5 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku s návrhom na odloženie jeho vykonateľnosti.
9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii sú nedôvodné, nakoľko v konaní RD/109/2016 na strane žalobcu vystupovala spoločnosť CONCRETE, s.r.o. a na strane žalovaných konatelia spoločnosti TESSERA s.r.o., pričom tvrdenia povinného o neexistencii uzavretej rozhodcovskej zmluvy prípadne doložky, ktorá by mohla byť považovaná za dohodu o tom, že prípadné spory medzi žalobcom a žalovanými budú riešené v rozhodcovskom konaní, nie sú v tomto prípade dôvodné, nakoľko v rozhodcovskom konaní išlo o obchodný spor podľa §135 a) ods. 5 Obchodného zákonníka. Dôvodom, pre ktorý súd námietky zamietol je aj tá skutočnosť, že
exekučná pohľadávka, ktorú si oprávnený voči povinnému uplatňuje je rozhodcovský poplatok, ktorý vyplynul povinnému z rozhodcovského konania RD/109/2016. Jedná sa o pohľadávku rozhodcovského súdu, pričom rozhodcovský súd nebol účastníkom rozhodcovského konania a tiež nie je účastníkom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Oprávneného sa právne nedotýka konanie povinného voči spoločnosti CONCRETE, s.r.o., ktorá vystupovala na strane žalobcu v konaní RD/109/2016. Rozhodcovský poplatok je považovaný za prednostnú pohľadávku 9Er/29/2017
a jeho vymáhanie v exekučnom konaní je rovné vymáhaniu nezaplateného súdneho poplatku prostredníctvom Justičnej pokladnice. Preto vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd námietky proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
10. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
11. Povinný namietal aj trovy exekúcie. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že námietky proti trovám exekúcie boli podané v zákonnej lehote.
12. Poverením súdneho exekútora je začatá exekúcia v užšom zmysle slova a povinný znáša riziko začatia exekučného konania a s tým spojený vznik trov exekúcie.
13. Keďže povinný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, oprávnený a taktiež aj súdny exekútor majú zákonný nárok na úhradu nákladov, ktoré im účelne vznikli v súvislosti s vymáhaním predmetnej pohľadávky (trovy exekúcie), podľa § 196 a nasl. Exekučného poriadku. Trovy exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním nároku oprávneného a ktoré pozostávajú jednak z nákladov oprávneného účelne vynaložených na vymáhanie svojho nároku, a tak aj z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov prípadne aj náhrady za stratu času, ako aj príslušnej dane z pridanej hodnoty k odmene exekútora, sú sankciou za neplnenie povinnosti.
14. Súdny exekútor uviedol v upovedomení o začatí exekúcie, že predbežné trovy exekúcie predstavujú sumu 472,80 eur ( odmena exekútora 359,00 eur a 71,80 eur DPH, hotové výdavky 35,00 eur a 7,00 eur DPH ).
15. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
16. Odmena exekútora bola vypočítaná v súlade s cit. vyhláškou. Treba podotknúť, že vyčíslená suma nemusí byť vždy konečná, ide len o predbežné trovy exekúcie uvedené v upovedomení, ktorých výška sa môže v ďalšom exekučnom konaní ešte meniť.
17. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že námietky proti trovám exekúcie nie sú dôvodné a preto ich zamietol. Súdny exekútor pri vyčíslovaní predbežných trov exekúcie vychádzal z vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pričom určenie predbežných trov exekúcie súdnym exekútorom je správne a primerané. Hotové výdavky sú tiež vyčíslené primerane a v súlade so zákonom. Treba podotknúť, že súdnym exekútorom 9Er/29/2017
vyčíslená suma nie je konečná, resp. konečnou byť nemusí, ide len o predbežné trovy exekúcie, ktoré sa môžu v ďalšom exekučnom konaní ešte navýšiť. Súdny exekútor vyčísluje túto sumu ako
predbežnú, preto v prípade navýšenia tejto sumy, súdny exekútor bude žiadať tzv. ďalšie trovy exekúcie. Naopak v prípade, ak pri exekučnej činnosti nevzniknú v skutočnosti trovy exekútora vo výške vyčíslenej v upovedomení, súdny exekútor musí takto vyčíslené trovy znížiť, resp. vrátiť rozdiel. K vyčísleniu skutočných konečných trov exekúcie teda dôjde až pri skončení exekúcie.
18. Povinný tiež navrhol, aby súd povolil odklad exekúcie podľa §56 ods. 5 Exekučného poriadku do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku s návrhom na odloženie jeho vykonateľnosti.
19. K návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie podľa §56 ods. 5 Exekučného poriadku sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že návrh na odklad je právne irelevantný pre rozhodcovské konania v nespotrebiteľskej veci, nakoľko tento paragraf sa týka výlučne spotrebiteľských rozhodcovských konaní. Rozhodcovské konanie RD/109/2016 nebolo spotrebiteľským rozhodcovským konaním, ale obchodným sporom podľa zák. č. 244/2002 Z.z. Obchodného zákonníka. V judikatívnej súdnej praxi je ustálený právny názor a postup, že v prípade rozhodcovského rozsudku, ktorý nebol vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať takýto rozhodcovský rozsudok, vrátane rozhodcovskej doložky a je ním v celom rozsahu viazaný. Preto žiada súd, aby bol návrh na odklad exekúcie podľa §56 ods. 5 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietnutý.
20. Podľa §56 ods.5 Exekučného poriadku súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.
21. Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje aj inštitút odkladu exekúcie. Podľa § 56 Exekučného poriadku táto ochrana smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu škody. Konanie o povolenie odkladu exekúcie v prípade, keď sa očakáva zastavenie exekúcie možno začať aj bez návrhu, spravidla na podnet exekútora. Ide o prípady, keď je možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.
22. Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s predloženým podnetom na odklad exekúcie, listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že povolenie odkladu exekúcie je dôvodné, pretože na Okresnom súde Bratislava V je vedené konanie o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré podľa zistenia na Okresnom súde Bratislava V nebolo doposiaľ právoplatne skončené, preto súd na základe § 56 ods.5 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cr/27/2016.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal, písomne v dvoch vyhotoveniach. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Sťažnosť musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v nej uvedené ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje, musí byť podpísaná a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 243 ods. 1 Civilného sporového poriadku (musí sa v nej uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha).
Podľa § 244 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.