Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17Csp-143-2016.pdf
PDF · 86.8 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/143/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom v Žiline, ul. Dlhá 95C, IČO: 44769911, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček s.r.o., so sídlom v Žiline, ul. Národná 10, proti žalovanému: C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. D., ul. K. XXX/XX, o zaplatenie 187,62 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 87,62 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 30.12.2013 do zaplatenia.
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 28.12.2016 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 187,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 187,62 eur od 30.12.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 15.11.2013 k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. 020663/15.11.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 100 eur, so splatnosťou do 15. dní odo dňa je poskytnutia. Zmluva bola uzatvorená písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Za poskytnutie pôžičky bola dohodnutá odplata vo výške 16,80 eur, splatná spolu s istinou. Na základe zmluvy a žiadosti žalovaného bola opakovane predĺžená splatnosť pôžičky do 29.12.2013. Žalovaný napriek viacerým upozorneniam a výzvam (sms správami) dobrovoľne svoj dlh nesplnil. V podanej žalobe si žalobca takisto uplatnil aj právo na zmluvnú pokutu vo výške 27,52 eur a nárok na províziu vo výške 43,30 eur. Dlžná suma tak pozostáva z istiny pôžičky, odplaty za poskytnutie pôžičky, provízie a zmluvnej pokuty. Zo žalovanej sumy si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania. K žalobe pripojil žalobca kópiu zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2013, zmluvné podmienky a potvrdenie o detaile bankovej transakcie z 15.11.2013 (internet banking).
2. Na doručenú žalobu žalovaný reagoval písomným podaním zo dňa 14.02.2017, v ktorom uviedol, že pôžičku považuje za bezúročnú a bez poplatkov podľa zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože RPMN je určená nesprávne, zmluva je zavádzajúca a nejednoznačná. Je si vedomý povinnosti zaplatiť istinu, avšak nesúhlasí so zaplatením úrokov, poplatkov a pokút.
3. Podaním zo dňa 21.03.2017 vzal žalobca žalobu v časti žalovanej sumy vo výške 87,62 eur späť. Naďalej si tak uplatňuje iba istinu a zákonný úrok z omeškania z istiny.
4. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a podľa názoru súdu je hospodárnejšie rozhodnúť spor bez nariadenia pojednávania.
5. Súd sa oboznámil so žalobou, čiastočným späťvzatím žaloby, Zmluvou o pôžičke č. XXXXXX/ XX.XX.XXXX zo dňa 15.11.2013 a potvrdením o detaile bankovej transakcie z 15.11.2013 (internet banking) na č.l. 11. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil tento, pre rozhodnutie o žalobe podstatný, skutkový stav:
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník uzavreli dňa 15.11.2013 prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie zmluvu označenú ako Zmluva o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX, ďalej aj ako „zmluva o pôžičke“, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o. pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS (ďalej len „Zmluvné podmienky“). Medzi sporovými stranami bolo nesporné, že na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému pôžičku v sume 100 eur so splatnosťou do 15 dní, pričom lehota splatnosti začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. Na základe samotného tvrdenia žalobcu bola v súlade so zmluvou predĺžená splatnosť pôžičky do 29.12.2013. Žalovaný žalobcovi pôžičku nevrátil ani čiastočne.
7. Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti prevyšujúcej 100 eur späť, súd rozhodol podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že konanie v tejto časti zastavil v rozhodnutí vo veci samej (výrokom I tohto rozsudku). Preto ďalej rozhodoval iba o práve žalobcu na zaplatenie sumy 100 eur, teda vrátenia poskytnutej sumy pôžičky.
9.1 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9.2 Podľa § 1 ods. 3 písm.l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
9.3 Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
9.4 Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
9.5 Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní aplnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
9.6 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9.7 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9.8 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
9.9 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
9.10 Podľa § 559 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
9.11 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9.12 Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9.13 Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný, možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu a tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky a nie podpis zmluvy. Písomná zmluva tak potom predstavuje iba vhodný dôkazný prostriedok o obsahu a vzniku záväzkového vzťahu. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že vznikom zmluvy nevzniká povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky dlžníkovi a dlžníkovi nevzniká nárok na poskytnutie predmetu pôžičky (tak je tomu v prípade zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka).
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov aj vo forme pôžičky. Vzhľadom na znenie § 1 ods. 3 písm.l/ zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože úver sa mal splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Avšak podľa citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Súd teda posúdil predmetnú pôžičku aj z týchto hľadísk, teda najmä to, či bola riadne uzatvorená zmluva o pôžičke.
12. Súd po vykonaní dokazovania a na základe nesporných skutkových okolností mal za preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzatvorená na diaľku prostredníctvom elektronických správ spôsobom popísaným v článku 1 a 2 Zmluvných podmienok žalobcu, pričom do splatnosti dlhu z tejto zmluvy, žalovaný ako dlžník, nevrátil žalobcovi ako veriteľovi, požičanú sumu peňažných prostriedkov (pôžičku) ani čiastočne. Preto žalobe po jej čiastočnom späťvzatí vyhovel v plnom rozsahu. Žalobca si žalobou uplatnil iba právo na vrátenie istiny bez akejkoľvek odplaty (úrokov, provízie a pod.). Súd realizujúc aj ochranu práv žalovaného ako spotrebiteľa, nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by žalobcovi nepriznal ním uplatnené právo na vrátenie istiny, ktorú žalovaný žalobcovi doposiaľ nevrátil. Uplatnené právo nie je premlčané. Vzhľadom k tomu súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi pôžičku, v zmysle citovaných zákonných ustanovení spolu s príslušenstvom, ktoré predstavujú zákonné úroky z omeškania z omeškanej sumy istiny. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy dňom nasledujúcim po splatnosti dlhu, teda dňom 30.12.2013. V deň omeškania bola výška úrokov z omeškania 5,25 % ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože obe strany boli v konaní čiastočne úspešné. Žalobca bol v konaní úspešný na 53,30 %. Pomer jeho úspechu k úspechu žalovaného je teda takmer rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.