Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-28-2022.pdf
PDF · 75.2 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobkyne: L.. T. C., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, P., proti žalovanému: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F. č. XXX, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Súd žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil so žalovaným za trvania ich manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( ďalej len „BSM“), ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 23.07.2016, a to z dôvodu, že žalovaný s účinnosťou od 21.12.2012 vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom : C. s.r.o., I.: XX XXX XXX, W. F. č. XXX vo funkcii spoločník a konateľ, pričom žalobkyňa žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonáva. Žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím sporu bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b/ CSP.
2. Žalobkyňa k žalobe pripojila listinné doklady: sobášny list strán sporu, výpis z obchodného registra spoločnosti C.,
3. Žalovaný so žalobou súhlasila navrhol spor rozhodnúť bez nariadenia pojednávania v súlade s § 177 ods. 2 písm. b/ CSP.
4. Podľa § 177 ods. 2, písm. b/ CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. S poukazom na citované zákonné ustanovenie, bol vo veci dňa 07.06.2022 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 177 ods. 2, písm. b/ CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke súdu dňa 27.05.2021.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi špecifikovanými v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Strany sporu uzavreli dňa 23.07.2016 manželstvo, ktoré doteraz trvá. Žalobkyňa
nevlastní živnostenské oprávnenie. Žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti C. s.r.o., I.: XX XXX XXX so sídlom W. F. č. XXX od 06.03.2009. V súčasnej dobe žalovaný nevlastní živnostenské oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „OZ“), súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podal ktorýkoľvek z nich.
Podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Z.z. v znení nesk. predpisov Obchodný zákonník ( ďalej len „Obch. zák.“),
podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu Podľa § 2 ods. 2 Obch. zák., podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. 8. Ustanovenie § 148a OZ upravuje jeden zo spôsobov zániku BSM súdnym rozhodnutím, pričom sa jedná o špeciálne ustanovenie, v ktorom je dôvod pre zrušenie B SM počas trvania manželstva determinovaný priamo zákonom a spočíva v získaní oprávnenia na podnikateľskú činnosť jedným alebo oboma manželmi. Zánik BSM má za následok, že manželia prestávajú spoločne nadobúdať majetok bez ohľadu na pretrvávajúcu existenciu manželstva a každý z manželov nadobúda majetok do svojho výlučného vlastníctva dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo BSM zrušené. 9. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, teda činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky požadujúce zákonom taxatívne uvedené v § 2 ods. 1 obch. zák. Živnostenský zákon č. 455/1991 Z.z. vymedzuje živnostenské podnikanie tým istým spôsobom ako je podnikanie vymedzené v Obch. zákonníku. Podnikateľom je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia ( § 2 ods. 1, ods. 2 písm. a/ b/ Obch. zák.). Podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom teda podnikanie, podnikateľskú činnosť môže vykonávať len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obch. zák., a teda ten, kto je na to oprávnený. 10. Predpokladom pre zrušenie BSM za trvania manželstva je len získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť podľa zákona o živnostenskom podnikaní č. 455/1991 Z.z.. Musí však ísť o oprávnenie vydané na meno a priezvisko fyzickej osoby, t.j. meno a priezvisko jedného z manželov, čo vyplýva priamo z § 148 a ods. 2 OZ. V konaní však nebolo preukázané, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, resp. na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Samotná účasť žalovaného ako spoločníka v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným LARGOMA s.r.o. nie je vykonávaním vlastnej podnikateľskej činnosti, pretože nespĺňa charakteristické znaky podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obch. zák., pričom ani skutočnosť, že vykonáva funkciu konateľa tejto obchodnej spoločnosti neznamená, že vykonáva podnikateľskú činnosť, nakoľko konateľ obchodnej spoločnosti nekoná vo svojom mene ani na vlastnú zodpovednosť. Ak je žalovaný spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, za záväzky spoločnosti zodpovedá táto spoločnosť celým svojim majetkom a žalovaný ako spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri ( § 106 Obch. zák.), teda nie celým svojim majetkom. 11. Vzhľadom na skutočnosť, že súd z vykonaného dokazovania nemal preukázaný výkon takej podnikateľskej činnosti žalovaným, ako predpokladá § 148 a ods. 2 OZ, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP s prihliadnutím i na čl. 17 tak, že v konaní plne procesne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešná, náhradu trov konania, nakoľko tejto žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).