Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/304/2009

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: W. P., nar. X.X.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX H., zast. F.. F. Z., X. XX, XXX XX Z., proti povinnému: Mgr. Adrian Fabian, Tkáčska 2, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu ELMAZ, s.r.o. v konkurze so sídlom ul. Gen. Štefánika 4/216, 065 03 Podolínec, IČO: 43 868 908 o vymoženie sumy 2 120,40 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, Humenné vo výške 104,12 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 2 120,40 eur s prísl. na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Starej Ľubovni, č. k. 3Rob 111/2009-18 zo dňa 21.9.2009. Súdny exekútor Mgr. Martin Petruška požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 25.11.2009 pod číslom 5710 016739.

2. V priebehu exekučného konania bolo súdu doručené vyúčtovanie trov exekúcie od súdneho exekútora. Na základe tohto podania žiadal exekútor, aby súd rozhodol o trovách exekúcie, pretože uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 1K/43/2011 zo dňa 3.11.2011 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, čím došlo k zastaveniu exekúcie ex offo v zmysle § 48 zák. č. 7/2005 Z. z. konkurze a reštrukturalizácii. Zároveň vyjadril svoj názor na potrebu aplikácie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 1.1.2012 s poukazom na niektoré rozhodnutia odvolacích súdov.

3. Podľa § 48 prvá veta zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

4. Zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastáva priamo zo zákona. Vzhľadom na túto skutočnosť súd nerozhodoval o zastavení exekúcie, ale rozhodol iba o trovách exekúcie a trovách účastníkov exekučného konania.

5. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.

aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom od 1. 1. 2012, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

8. V danom prípade došlo k vyhláseniu konkurzu pred účinnosťou § 203 ods. 3 EP, na druhej strane návrh exekútora došiel v čase, kedy toto ustanovenie už platilo a súd rozhoduje za účinnosti tohto ustanovenia. Keďže ide o procesný predpis, v zásade platí, že je potrebné aplikovať ustanovenia takéhoto predpisu účinné v čase rozhodovania, ak prechodné ustanovenia neupravujú inak. Exekučný poriadok neobsahuje prechodné ustanovenia k 1.1.2012. Súd pri posúdení tejto situácie prihliadol na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 7/2010 zo dňa 19. apríla 2010, ktoré okrem iného riešilo otázku retroaktivity v súvislosti s novelou Občianskeho súdneho poriadku. NS SR sa v tomto stanovisku uzniesol, že „intertemporálnymi (prechodnými) ustanoveniami sa vo všeobecnosti určuje režim dočasného, prechodného spolupôsobenia dvoch právnych úprav - skoršej a neskoršej. Intertemporálne ustanovenia určujú vzájomný vzťah týchto úprav. Za platnosti a účinnosti nového právneho predpisu môžu prechodné ustanovenia určiť a/ buď to, že na riešenie (doriešenie) konkrétnych právnych situácií sa v stanovenom rozsahu použijú skoršie právne normy (t.j., že sa dočasne nepoužijú nové, už platné a účinné právne normy), b/ alebo to, že vzťahy, ktoré vznikli za pôsobnosti skoršieho právneho predpisu, sa spravujú ustanoveniami nového, neskoršieho právneho predpisu.

9. K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Súd je názoru, že uvedené je možné aplikovať aj v tomto prípade, nakoľko uvedená úprava pôsobí do budúcna a neneguje práva účastníkov vzniknutých v exekučnom konaní. Toto ustanovenie EP bolo reakciou na aplikačné problémy a napomáha zjednoteniu aplikačnej praxe presným stanovením účastníka, ktorý má znášať trovy exekúcie.

10. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd o trovách exekúcie rozhodol podľa cit. § 203 ods. 3 EP a v súlade s §§ 14 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 104,12 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 14 cit. vyhl.

- minimálna odmena 33,19 eur

2/ § 22 ods. 1 cit. vyhl.

- poštovné 27,40 eur

- cestovné 19,58 eur

3/ § 23 cit. vyhl. - náhrada za stratu času 6,60 eur

4/ 20% DPH 17,35 eur

Trovy exekúcie celkom: 104,12 eur

11. Súdny exekútor si v súlade s § 22 a § 23 citovanej vyhlášky uplatnil právo na zaplatenie hotových výdavkov a náhrady za stratu času v celkovej výške 53,58 eur bez DPH, a to konkrétne za poštovné vo výške 27,40 eur, cestovné náhrady vo výške 19,58 eur a náhradu za stratu času za 10 začatých polhodín vo výške 6,60 eur za 1 cestu do miesta sídla povinného za účelom zistenia a súpisu jeho majetku.

12. Súdny exekútor si uplatnil aj náklady administratívy vo výške 7,04 eur. Súd nepriznal exekútorovi túto náhradu hotových výdavkov, pretože hotovými výdavkami v zmysle § 22 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. sú najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že ide o výdavky v súvislosti s vykonávaním exekúcie samotnej, ktoré sú potrebné na dosiahnutie účelu exekúcie, t.j. na vymoženie vymáhanej povinnosti. Náklady administratívy exekútor znáša z odmeny za výkon exekučnej činnosti. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd tak súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu nákladov administratívy vo výške 7,04 eur s DPH.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.