Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/411/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: C. R., W.. X.X.XXXX, F. U. V., E. X, zastúpeného: JUDr. Veronika Kitová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanej: C. R., W.. X.X.XXXX, F. U. V., F. XX, zastúpenej: JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, IČO: 47 239 573, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej, ktoré zaniklo rozvodom manželstva dňa 29.10.2014 vyporiadava nasledovne:

Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 18 EVČ: V. XXXAY v hodnote 1.500 EUR.

Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu v hodnote 1.500 EUR.

Žalobca ako aj žalovaná sú povinní každý osobitne zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM vo výške 45 EUR na účet Okresného súdu Košice I, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.10.2015 domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania z dôvodu, že po rozvode manželstva sa o vyporiadaní nedohodli.

2. Žalobca navrhoval, aby súd v rámci BSM vyporiadal nasledovné aktíva: motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 18 EVČ: V. XXXAY, nehnuteľnosť zapísanú na LV č.XXXX katastrálne územie W. Ť. - byt č.XX na X.poschodí na F. ul.č.XXXX/XX v V. v bytovom dome súp.č.XXXX na pozemku parc.č.XXXX. Čo sa týka pasív, žalobca žiadal, aby súd vyporiadal aj dlh z úverovej zmluvy, uzavretej s Tatrabankou a.s. tak, že úver prikáže žalovanej.

3. Žalovaná namietala, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM, pretože bola nadobudnutá do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania ešte pred uzavretím manželstva. Okrem toho žiadala, aby súd vyporiadal aj hnuteľné veci, tvoriace zariadenie bytu na F. G. XX.

4. Žalobca sa s obranou žalovanej, spočívajúcou v tvrdení, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM, stotožnil. Súhlasil aj s vyporiadaním hnuteľných vecí.

5. Účastníci konania sa zhodli na aktívach tvoriacich BSM (motorové vozidlo a hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu), na ich hodnote - obe 1.500 EUR a tiež na tom, komu majú byť prikázané do výlučného vlastníctva.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a oboznámením spisu tunajšieho súdu.

7. V konaní bolo nesporné, že manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 12.7.2008, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 21P/139/2014-22 zo dňa 29.10.2014. Na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti V. R., nar. XX.XX.XXXX a C. R., nar. XX.X.XXXX zverené do osobnej starostlivosti žalovanej a žalobca bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou vo výške 70 EUR mesačne na každé dieťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2014.

8. Z výpisu z LV č.XXXX súd zistil, že účastníci konania sú zapísaní ako podielové spoluvlastníci nehnuteľnosti - bytu č.XX na X.poschodí vo vchode č.XX bytového domu na Berlínskej ul.č.XX súp.č.XXXX na parcele č.XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v rozsahu 3791/100000, každý v rozsahu 1 v pomere k celku. Vlastníkmi sa stali na základe kúpnej zmluvy V-8384/2007 zo dňa 27.8.2007.

9. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č.2007053640 a zhodných údajov účastníkov súd zistil, že účastníci konania ako spoludlžníci pred uzavretím manželstva uzavreli s Tatra bankou a.s. so sídlom v Bratislave ako veriteľom zmluvu, na základe ktorej im veriteľ poskytol úver vo výške 1.600.000 Sk za účelom financovania vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Účastníci konania sa zaviazali úver splácať v pravidelných mesačných splátkach s konečnou splatnosťou 30 rokov od prvej splátky.

10. Zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere č.2011067720 a zhodných údajov účastníkov súd zistil, že účastníci konania ako spoludlžníci po uzavretí manželstva uzavreli s Tatra bankou a.s. so sídlom v Bratislave ako veriteľom zmluvu, na základe ktorej im veriteľ poskytol úver vo výške 50.786,75 EUR za účelom splatenia poskytnutého úveru. Účastníci konania sa zaviazali úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 257,86 EUR, s konečnou splatnosťou 26 rokov od splatnosti prvej splátky.

11. Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

12. Podľa ustanovenia § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

13. Podľa ustanovenia § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

14. Podľa ustanovenia § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

15. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

16. Predmetom tohto konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní bolo nepochybne preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že uzavreli manželstvo dňa 12.7.2008 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 21 P 139/2014-22 zo dňa 29.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2014.

17. Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že po rozvode manželstva, ktorého následkom je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka i zánik BSM, k vyporiadaniu BSM dohodou medzi účastníkmi konania nedošlo.

18. Súd pri vyporiadaní BSM vychádzal z nižšie uvedených zásad a princípov ustálených súdnou praxou a súdnou judikatúrou.

19. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu byť len veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania a teda, len tie veci, ktoré niektorý z účastníkov v konaní označil za veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva a navrhol, aby takáto vec bola v konaní o vyporiadanie prikázaná niektorému z nich za náhradu. To isté platí aj pre pohľadávky každého z manželov z titulu úhrady toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili na spoločný majetok a tiež pre spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov. Uvedená zásada je dôsledkom prehĺbenia dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo.

20. Ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí.

21. Ako už súd uviedol vyššie, žalobca v návrhu žiadal, aby súd vyporiadal aj vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť. Ako však nesporne vyplynulo z vykonaného dokazovania, nehnuteľnosť do BSM nepatrí, pretože bola nadobudnutá do výlučného osobného (podielového) vlastníctva účastníkov konania ešte pred uzavretím manželstva. S uvedeným záverom sa napokon stotožnil aj žalobca. Vzhľadom na uvedené preto súd uvedenú nehnuteľnosť do vyporiadania BSM nezahrnul.

22. Predmetom vyporiadania BSM účastníci konania učinili tieto majetkové hodnoty: osobné motorové vozidlo a hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu na F. ul.XX. Účastníci konania sa zhodli na ich zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM - vozidlo aj bytové zariadenie po 1.500 EUR a tiež na tom, komu majú byť prikázané do výlučného vlastníctva. Ich návrh korešponduje so zásadou, uplatňovanou v súdnej praxi, aby pokiaľ možno, najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k ich amortizácii. Súd tak motorové vozidlo prikázal žalobcovi a hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu žalovanej.

23. Zhrnúc uvedené, celková hodnota všetkých aktív, patriacich do BSM, predstavovala sumu 3.000 EUR. Z porovnania aktív, ktoré podľa rozhodnutia súdu o ich prikázaní do vlastníctva dostal každý z účastníkov konania, je zrejmé, že táto hodnota je rovnaká. Súd preto nerozhodoval samostatným výrokom o tzv. vyporiadacom podiele a teda o sume, ktorú by bol jeden z účastníkov konania povinný zaplatiť druhému tak, aby každý z nich dostal súhrnne rovnakú hodnotu.

24. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je tiež nutné prihliadať aj na tie pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania BSM v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom manželov, vrátane pohľadávok každého z manželov z titulu úhrady toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili na spoločný majetok a tiež pre spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov. To samozrejme za predpokladu, že ich účastníci svojimi dispozičnými návrhmi učinili predmetom vyporiadania.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané a ani medzi účastníkmi nebolo sporné, že počas trvania manželstva ako spoludlžníci uzavreli s Tatra bankou a.s. so sídlom v Bratislave ako veriteľom zmluvu o účelovom splátkovom úvere č.2011067720, na základe ktorej im veriteľ poskytol úver vo výške 50.786,75 EUR za účelom splatenia hypotekárneho úveru, ktorý im bol poskytnutý na základe zmluvy č.2007053640, ktorú uzavreli ešte pred vznikom manželstva. Účastníci konania sa zaviazali úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 257,86 EUR, s konečnou splatnosťou 26 rokov od splatnosti prvej splátky. Zo zhodných tvrdení účastníkov mal súd za preukázané, že úver v čase rozvodu manželstva ako aj v čase rozhodovania o vyporiadaní BSM ešte splatený nebol. Úver po rozvode manželstva spláca žalovaná.

26. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že splácaním úveru počas trvania manželstva účastníci konania vynaložili spoločné finančné prostriedky patriace do BSM na oddelený t.j. výlučný majetok niektorého z manželov. V danom prípade však ide o špecifickú situáciu, kedy nešlo o vynaloženie spoločných prostriedkov len na výlučný majetok jedného z manželov, ale na výlučný majetok oboch manželov v ich podielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom k tomu, že sú spoluvlastníkmi v rovnakom podiele, potom aj spoločné finančné prostriedky počas trvania manželstva vynaložili na svoj oddelený majetok v rovnakom rozsahu. Z tohto dôvodu je bez významu rozhodovať o tzv.vnose z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov, pretože tento vnos sa vzájomne kryje (započítava).

27. Vo vzťahu k návrhu žalobcu, aby bol predmetný spoločný dlh voči banke prikázaný žalovanej súd konštatoval, že nie sú splnené podmienky pre vyporiadanie tohto pasíva prikázaním niektorému z účastníkov. Je síce nesporné, že ide o spoločné pasívum účastníkov konania, pretože úverovú zmluvu uzavreli ako spoludlžníci za trvania manželstva, avšak vec, ktorá bola nadobudnutá z úveru, t.j. nehnuteľnosť, nepatrí do BSM, ale do výlučného podielového spoluvlastníctva účastníkov a teda, táto vec nie je predmetom vyporiadania BSM. Rozhodnutie o prikázaní úveru resp. zostatku úveru ku dňu rozvodu manželstva niektorému z účastníkov konania (v danom prípade žalovanej) by teda prichádzalo do úvahy len za predpokladu, že by zo spoločného úveru bola nadobudnutá spoločná vec, ktorá by bola predmetom vyporiadania BSM a súd by ju prikázal niektorému z účastníkov (v danom prípade žalovanej). Inak rozhodnutie o prikázaní úveru jednému z účastníkov nie je namieste. Nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a dlh z úveru je spoločný.

28. Vo vzťahu k návrhu žalobcu, či by potom nebolo namieste prerušenie konania o vyporiadanie BSM až do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov k danej nehnuteľnosti súd uvádza, že v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa nerieši predbežná otázka, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie o vyporiadaní BSM. Preto prerušenie konania nie je namieste. Aj keď bude výsledok konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva taký, že nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej, stále platí, že nejde o vec, patriacu do BSM. Naviac, rozhodnutie súdu o prikázaní dlhu z úveru jednému z účastníkov nemá právne účinky na záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o úvere vo vzťahu k tretej osobe (veriteľovi), ktorou je banka. Vo vzťahu k banke sú obaja účastníci konania spoludlžníkmi. Zmenu tohto záväzkovoprávneho vzťahu možno dosiahnuť len na základe dohody s bankou, v súlade so zákonom prípustnými hmotnoprávnymi inštitútmi.

29. Podľa ustanovenia § 2 ods.1 písmena c/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.

30. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 písmena h/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

31. Podľa ustanovenia § 7 ods.7 citovaného zákona, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

32. Podľa položky 6 písm.b) Sadzobníka tvoriaceho prílohu citovaného zákona o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase začatia tohto konania, súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ak sa konanie skončilo rozsudkom, je 3 % z ceny predmetu konania.

33. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poplatková povinnosť vznikla v danom prípade v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej a to za konanie o vyporiadanie BSM, pričom poplatníkmi sú obaja účastníci konania. Cenou predmetu konania je cena všetkých aktív, tvoriacich BSM, ktoré boli v danom prípade vyporiadané, t.j. 3.000 EUR. V zmysle pol.6 písm.b) Sadzobníka tvoriaceho prílohu citovaného zákona o súdnych poplatkoch, bol súdny poplatok v čase podania návrhu na začatia konania o vyporiadanie BSM stanovený vo výške 3 % z ceny predmetu konania, čo v danom prípade činí 90

EUR. Keďže podiely účastníkov konania na vyporiadaní boli rovnaké, je spravodlivé, aby každý znášal povinnosť zaplatiť súdny poplatok v jednej polovici z celej jeho výšky. Súd preto zaviazal žalobcu, ako aj žalovanú zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM vo výške 45 EUR.

34. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Žalobca mal v konaní úspech, preto by mu podľa ust. § 255 ods.1 patrilo právo na náhradu trov konania. Súd však konštatoval, že v danom prípade je namieste použitie moderačného práva súdu zmierniť dôsledok vyššie citovanej právnej normy, upravujúcej náhradu trov konania a to podľa ust. § 257 CSP.

36. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Aplikácia ust. § 257 prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v konkrétnom prípade k nežiaducej tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

38. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa týkajú dvoch oblastí. Buď ide o určitý charakter konania resp. procesnej situácie alebo o sociálne aspekty.

39. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom prípade považoval charakter predmetného konania. V konaní o vyporiadanie BSM je problematické posúdiť výsledok sporu vyjadrením rozsahu úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania. Konanie sa začalo z dôvodu, že medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou a preto bolo v záujme oboch účastníkov konania, aby vyporiadanie spoločného majetku vykonal súd. Napokon, ako to vyplýva z rozhodnutia súdu vo veci samej, obom účastníkom konania pripadli rovnaké podiely zo spoločného majetku. Z uvedeného dôvodu súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 .