Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-6-2021.pdf
PDF · 85.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24Cpr/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: U-Shin Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, K letisku 1329, IČO: 35 893 427, zast. IURISTICO s.r.o., so sídlom v Košiciach, Cimborkova 13, proti žalovanému: Q. M., nar. X.XX.XXXX, bytom v K., K. XX, o zaplatenie 1.709,60 eur s prísl. takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie 252,30 eur s prísl. zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.457,30 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 26.5.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.8.2021 (Okresnému súdu v Banskej Bystrici na upomínacie konanie dňa 23.2.2021) žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.709,60 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 13.5.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2017 v znení jej dodatku zo dňa 11.1.2018 pracoval žalovaný pre žalobcu ako zamestnávateľa v pozícii operátor výrobnej linky. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Listom zo dňa 14.11.2018 bol žalovaný písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko sa nedostavil na riadnu zmenu bez upovedomenia svojho priameho nadriadeného a bez doručenia ospravedlnenia svojej neprítomnosti. Listom zo dňa 22.11.2018 bol žalovaný opätovne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca ukončil so žalovaným pracovný pomer výpoveďou zo dňa 12.12.2018 pre porušovanie pracovnej disciplíny z dôvodu neospravedlnených absencií. Výpovedná doba bola podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce dva mesiace, začala plynúť 1.1.2019 a uplynula 28.2.2019. Počas výpovednej doby žalovaný nechodil do práce, pričom jeho neprítomnosť neospravedlňovala zákonom uznaná prekážka v práci a tak žalovaný porušil svoju základnú povinnosť zamestnanca v zmysle ust. § 47 ods. 1 písm. b) a § 81 písm. b) Zákonníka práce. V čl. V bod 5.3 prvá veta pracovnej zmluvy, v znení jej dodatkov, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. V súlade s touto dohodou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie peňažnej náhrady za nezotrvanie v pracovnom pomere počas výpovednej doby vo výške súčinu jeho priemerného zárobku v relevantnom období a
dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa, a to na zaplatenie sumy 1.709,60 eur do 10.5.2019 na účet žalobcu. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.5.2019 do zaplatenia.
2. Žaloba s procesnými poučeniami bola žalovanému doručená dňa 25.12.2021 postupom podľa ust. § 116 C.s.p..
3. Na pojednávanie nariadené na 7.6.2022 boli riadne a včas predvolaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, u ktorého bolo doručenie predvolania vykázané dňa 10.5.2022 a žalovaný, u ktorého bolo doručenie predvolania vykázané dňa 17.5.2022 postupom podľa ust. § 106 C.s.p.. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorého neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca a žalovaného.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec dňa 30.1.2017 uzatvorili Pracovnú zmluvu, podľa ktorej pracovný pomer vznikol od 30.1.2017 a bol dohodnutý na dobu určitú do 14.7.2017. Dohodnutý druh práce bol operátor výrobnej linky. Dohodnutá hrubá hodinová mzda bola vo výške 3,20 eur a ďalšie mzdové zložky podľa platného mzdového predpisu pri týždennom pracovnom čase 37,5 hod.. Podľa čl. V pracovnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa (č.l. 9). Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 11.1.2018 sa strany sporu dohodli na pracovnom pomere na dobu neurčitú (č.l. 11). Žalobca ako zamestnávateľ listom zo dňa 14.11.2018 a zo dňa 22.11.2018 upozornil žalovaného na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že sa od 5.11.2018 až do dňa vyhotovenia písomných upozornení nedostavil na riadnu zmenu bez upovedomenia svojho priameho nadriadeného a bez doručenia ospravedlnenia neprítomnosti (č.l. 12). Žalobca ako zamestnávateľ výpoveďou z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 12.12.2018 skončil pracovný pomer so žalovaným pre porušovanie pracovnej disciplíny s tým, že výpovedná doba sú dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Zároveň upozornil žalovaného, že ak nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je v súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa (č.l. 13). Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 10.5.2019 vyzval žalovaného na úhradu peňažnej sumy vo výške 1.709,60 eur vychádzajúc z priemerného zárobku za štvrtý štvrťrok roku 2018 vo výške 854,80 eur v zmysle dohody uzavretej medzi stranami ako zamestnávateľom a zamestnancom v čl. V ods. 5.3 prvá veta pracovnej zmluvy v znení jej neskorších dodatkov, do 10.5.2019 (č.l. 14). Výzvu žalobca doručoval žalovanému na adresu trvalého pobytu evidovaného v registri obyvateľov a dňa 24.5.2019 sa vrátila žalobcovi s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy (č.l. 93). Podľa mzdového listu žalovaného za štvrtý štvrťrok 2018 priemer na dovolenku za mesiace október, november a december 2018 bol vo výške 4,4689 eur (č.l. 15).
5. Podľa ust. § 62 ods. 4, 7, 8 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z. z.), výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
6. Podľa ust. § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom bola dňa 30.1.2017 uzavretá pracovná zmluva a dňa 11.1.2018 dohoda o zmene tejto pracovnej zmluvy. V zmysle uvedených listín bol žalovaný zamestnaný u žalobcu ako operátor výrobnej linky od 30.1.2017 na dobu neurčitú. Žalobca listami zo dňa 14.11.2018 a 22.11.2018 upozornil žalovaného na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že od 5.11.2018 sa žalovaný nedostavil na riadnu zmenu bez upovedomenia svojho priameho nadriadeného a bez doručenia ospravedlnenia neprítomnosti. Žalobca výpoveďou zo dňa 12.12.2018 skončil pracovný pomer so žalovaným pre porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že od 5.11.2018 až do dňa vyhotovenia výpovede sa žalovaný nedostavil na riadnu zmenu bez upovedomenia svojho nadriadeného a ospravedlnenia svojej neprítomnosti. Výpovedná doba plynula od 1.1.2019 a uplynula dňa 28.2.2019, ktorým dňom bol ukončený pracovný pomer. Žalovaný počas výpovednej doby u žalobcu nepracoval. Žalobca a žalovaný sa v čl. V ods. 5.3 Pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2017 dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. V zmysle cit. dohody medzi žalobcom a žalovaným a v súlade s ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce je žalobca oprávnený požadovať náhradu od žalovaného vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. Priemerný mesačný zárobok v zmysle ust. § 134 Zákonníka práce sa zisťuje z priemerného zárobku kalendárneho štvrťroka, ktorý predchádzal kalendárnemu štvrťroku, v ktorom došlo k ukončeniu pracovného pomeru, teda z priemerného zárobku za 4. štvrťrok roku 2018. Žalobca na pojednávaní dňa 10.5.2022 oznámil, že pri výpočte náhrady vychádzal z priemeru na dovolenku uvedeného na mzdovom liste žalovaného za 4. štvrťrok 2018 vo výške 4,4689 eur na hodinu, ktorú sumu vynásobil počtom hodín odpracovaných za jeden deň, t.j. 7,5 hod. a vynásobil priemerným počtom odpracovaných dní za jeden mesiac t.j. 21,74 a zistil priemerný mesačný zárobok žalovaného vo výške 720,65 eur, za 2 mesiace to predstavuje 1.457,30 eur. Z dôvodu nesprávneho výpočtu nároku v žalobe, zobral žalobu v časti o zaplatenie 252,30 eur s prísl. späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Súd konanie v časti o zaplatenie 252,30 eur s prísl. v súlade s ust. § 145 ods. 2 a 3 a ust. § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil. Súd pri výpočte náhrady vychádzal z priemeru na dovolenku uvedeného na mzdovom liste žalovaného za 4. štvrťrok 2018 vo výške 4,4689 eur na hodinu, ktorú sumu vynásobil počtom hodín odpracovaných za jeden deň, t.j. 7,5 hod. a vynásobil priemerným počtom odpracovaných dní za jeden mesiac t.j. 21,74 a zistil priemerný mesačný zárobok žalovaného vo výške 728,65 eur, za 2 mesiace to predstavuje 1.457,30 eur, na zaplatenie ktorej sumy zaviazal žalovaného.
10. Žalobca si uplatnil aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % od 13.5.2019, teda od doručenia výzvy na úhradu peňažnej náhrady zo dňa 10.5.2019. Žalobca súdu preukázal, že výzvu zo dňa 10.5.2019 doručoval žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu, avšak žalovaný túto zásielku neprevzal a žalovanému bola zásielka vrátená dňa 24.5.2019, ktorý deň považoval súd zásielku za doručenú. Žalovaný bol povinný plniť dňa 25.5.2019 a keďže neplnil, dostal sa do omeškania od
26.5.2019, preto ho súd zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania od uvedeného dňa až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý z celkovej uplatnenej sumy 1.709,60 eur bol úspešný v rozsahu 1.457,30 eur, t.j. v 85 % a neúspešný v 15 %, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 % (85-15).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.