Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-50C/121/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v právnej veci žalobcu: UP SPED, spol. s r.o., IČO : 44 690 614, Ružový háj 55, 929 01 Dunajská Streda, zast. BAJO LEGAL, s.r.o., Landererova 8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: J.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 6000 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 000,- EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6 000,- EUR odo dňa 31.11.2013 do zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2016 domáhal zaplatenia sumy 6000 Eur a úrokov z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 6000 Eur od 31.11.2013 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili písomné uznanie záväzku a dohodu o zaplatení pohľadávky vo výške 6 000,- EUR, kde žalovaný v zmysle tohto uznania záväzku a dohody bol povinný zaplatiť 6 000,- EUR, to znamená, že pristúpil a uznal tento záväzok v tejto výške, zároveň sa zaviazal plniť uvedenú sumu v mesačných splátkach po 1 000,- EUR s dátumom splatnosti každého kalendárneho mesiaca od 30.11.2013 až do celkového zaplatenia dlžnej čiastky. Predmetné uznanie záväzku a dohoda o zaplatení pohľadávky bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 25.10.2013. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetného uznania a dohody a preto bol žalobca nútený ho predžalobnou výzvou zo dňa 20.07.2015 vyzvať na zaplatenie splatných záväzkov. Žalovaný ani v zmysle tejto výzvy si neplnil svoj dlh, nereagoval na predžalobnú výzvu a dlh sa stal splatným ako celok. V zmysle tejto skutočnosti bol žalobca nútený podať žalobu, kde si uplatňoval návrhom zaplatenie istiny vo výške 6 000,- EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6 000,- EUR odo dňa 31.11.2013 do zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR v zmysle zákonného ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka a trovami konania vo výške 816,42 EUR.

2.

Súd dňa 19.07.2016 doručil žalovanému žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie, zásielka bola uložená dňa 21.07.2016 a nebola prevzatá v odbernej lehote, dňa 10.08.2016 bola vrátená súdu. Následne súd

doručoval žaloba s prílohami prostredníctvom úradnej tabule a web stránky súdu dňa 27.10.2016 a predmetné oznámenie bolo zvesené dňa 14.11.2016.

3.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 06.06.2017, pojednávania sa nezúčastnil žalobca, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca, nedostavil sa žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 23.05.2017, svoju neúčasť neospravedlnil.

4.

Súd vykonal dokazovanie dohodou o splátkach a uznaní záväzku, lustráciou Sociálnej poisťovne, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

5.

Súd z listinných dôkazov Uznanie záväzku a Dohoda o zaplatení pohľadávky zo dňa 25.10.2013 a zo Zoznamu faktúr žalobcu za rok 2012 zo dňa 03.07.2013 zistil, že strany sporu uzavreli dňa 25.10.2013 Uznanie záväzku, na základe ktorého žalovaný písomne uznal, čo do výšky aj dôvodu svoj záväzok vo výške 6000 Eur , ktorý nahromadil pri obchodovaní s využitím spoločnosti KUPIOS s.r.o., IČO 241 96 894 premenovanej na KORUM s.r.o., IČO 241 96 894, ktorého splatnosť za poslednú faktúru uplynula dňa 15.11.2012 vrátane tolerancie za omeškania splatnosti od 04.10.2012. Zároveň strany sporu uzavreli dňa 25.10.2013 Dohodu o zaplatení pohľadávky, v ktorej sa žalovaný ako dlžník zaviazal uhradiť predmetnú dlžnú sumu vo výške 6000 Eur v mesačných splátkach po 1000 Eur s dátumom splatnosti každého kalendárna mesiaca a s prvou splátkou v mesiaci a roku 30.11.2013 až do celkového zaplatenia dlžnej sumy. Taktiež zobral žalovaný na vedomie, že v prípade nedodržania akejkoľvek splátky, stráca okamžite výhodu splátok a zostatok dlžnej čiastky sa týmto stáva splatným, ku ktorému sa priráta aj úrok z omeškania; dlžník sa dostáva do Centrálneho registra dlžníkov a veriteľ je oprávnený odovzdať jeho dlh na vymáhanie. Predžalobnou výzvou zo strany žalobcu zo dňa 20.07.2015 bol žalovaný vyzvaný na úhradu pohľadávky zo dňa 25.10.2013. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 23.07.2015, na ktorú nereagoval. Žalovaný sa taktiež k žalobe a jej prílohám nevyjadril, nedostavil sa na určený termín pojednávania.

6.

Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

7.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

8.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

9.

Podľa ustanovenia § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

10.

Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.10.2013 Uznanie záväzku, na základe ktorého žalovaný písomne uznal, čo do výšky aj dôvodu svoj záväzok vo výške 6000 Eur, ktorý nahromadil pri obchodovaní s využitím spoločnosti KUPIOS s.r.o., IČO 241 96 894 premenovanej na KORUM s.r.o., IČO 241 96 894, ktorého splatnosť za poslednú faktúru uplynula dňa 15.11.2012 vrátane tolerancie za omeškania splatnosti od 04.10.2012. Zároveň strany sporu uzavreli dňa 25.10.2013 Dohodu o zaplatení pohľadávky, v ktorej sa žalovaný ako dlžník zaviazal uhradiť predmetnú dlžnú sumu vo výške 6000 Eur v mesačných splátkach po 1000 Eur s dátumom splatnosti každého kalendárna mesiaca a s prvou splátkou v mesiaci a roku 30.11.2013 až do celkového zaplatenia dlžnej sumy. Žalovaný neuhradil ani jednu z mesačných splátok, nereagoval na predžalobnú výzvu žalobcu, v konaní zostal nečinný. Žalovaný nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany a nezúčastnil sa termínu pojednávania aj keď mu ten bol riadnym spôsobom doručený o čom svedčí aj jeho podpis na doručenke zo dňa 23.05.2017.

11.

Posudzovaný právny vzťah medzi stranami bol založený písomným Uznaním záväzku a dohodou o zaplatení pohľadávky, na základe ktorého žalovaný uznal čo do výšky a dôvodu svoj záväzok. Predmetný záväzok teda suma vo výške 6000 Eur vznikla žalovanému keď obchodoval s využitím spoločnosti KUPIOS s.r.o. neskôr premenovanej na KORUM s.r.o.. Čiže primárny právny vzťah vznikol ako obchodnoprávny vzťah (z čoho sa odvíja aj výška úrokovej sadzby) medzi žalobcom - obchodnou spoločnosťou a spoločnosťou KUPIOS s.r.o. neskôr premenovanou na KORUM s.r.o., prostredníctvom ktorej žalovaný zabezpečoval svoje obchodné aktivity. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznanie dlhu predstavuje prostriedok eliminácie straty práv veriteľa vyplývajúcich z primárneho záväzku, ktorý zároveň posilňuje postavenie ako v rovine hmotnoprávnej, tak i v rovine procesnoprávnej a zároveň zasahuje do obsahu samotného záväzku, predovšetkým čo do spôsobu jeho splnenia včas a riadne. V čase uznania dlhu tento nebol premlčaný a samotné písomné uznanie dlhu spĺňalo všetky obsahové náležitosti uznania dlhu t.j. písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu a aj výšky. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Strany sporu písomne uzatvorili uznanie dlhu spolu s dohodou o zaplatení pohľadávky vo forme pravidelných mesačných splátkach v zmysle zákonného ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi vznikol dlh vo výške 6000 Eur voči spoločnosti KUPIOS s.r.o., prostredníctvom ktorej obchodoval žalovaný a ktorý žalovaný uznal za vlastný nielen čo do výšky ale aj dôvodu, čo bolo preukázané zoznamom faktúr. Spolu s uznaním záväzku bola podpísaná aj dohoda o zaplatení predmetnej pohľadávky resp. dlhu žalovaného v pravidelných mesačných splátkach, z ktorých žalovaný neuhradil ani jednu. Žalobca sa v konaní domáhal aj úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne. Pri úrokoch z omeškania súd dospel k záveru, že úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo výške 9,25 % ročne sú v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením§ 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.. Keďže primárnym vzťahom bol vzťah medzi dvoma obchodnými spoločnosťami, a to žalobcom a spoločnosťou KUPIOS s.r.o.

neskôr premenovanou na KORUM s.r.o., prostredníctvom ktorej žalovaný zabezpečoval svoje obchodné aktivity a prostredníctvom ktorej obchodoval. V § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. je upravený prvý spôsob výpočtu výšky úrokov z omeškania, a to tak, že k základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania sa pripočíta deväť percentuálnych bodov. Tento spôsob výpočtu je jednoznačný. Vychádza z fixnej úrokovej sadzby, t.j. takej, ktorá sa nemení počas celej doby omeškania, čo výslovne zdôrazňuje veta za bodkočiarkou. Nie je preto v tomto prípade podstatné, či počas trvania omeškania dôjde k zmene základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky alebo nie. Rozhodujúca je sadzba k prvému dňu omeškania. V prejednávanom prípade záväzkový vzťah vznikol po 01. 02. 2013, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období, keď sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojej povinnosti, teda ku dňu 31.11.2013 bola vo výške 0,25%, zvýšená o 9 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 9,25%. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 31.11.2013, keďže suma 6000 Eur bola splatná dňa 30.11.2013, preto žalobcovi prináleží právo na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške. S odkazom na ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka ide o paušálnu náhradu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať vznik konkrétnych nákladov. Vznik nároku na túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka. Paušálna náhrada neznamená, že veriteľ nemôže požadovať aj ďalšie náklady. Smernica 2011/7/EÚ k tomu uvádza: „Veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať okrem paušálnej sumy uvedenej v odseku 1 primeranú náhradu všetkých nákladov na vymáhanie presahujúcich túto paušálnu sumu a vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania s platbou. Tieto náklady by mohli zahŕňať náklady vzniknuté okrem iného v dôsledku využitia služieb právnika alebo spoločnosti na vymáhanie“ (čl. 6 ods. 3).

12.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13.

Vzhľadom na to, že v konaní mal žalobca plný úspech vo veci, , priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).