Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-307-2016.pdf
PDF · 119.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/307/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. B. T. Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky T. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q., O. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Milan Križalkovič, advokát, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11 a otca A. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q., I. XXX/XXX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e sa mal. T. B. Z.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. T. výživným vo výške 90,- Eur mesačne, počnúc od 19.10.2016, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. T. za obdobie od 19.10.2016 do 31.05.2017 v celkovej výške 526,- Eur, je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 15,- Eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Rodičovská dohoda o úprave styku otca s mal. T. je nasledovná:
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. T. každý párny víkend a to v sobotu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 13.00 hod. do 15.00 hod. a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 13.00 hod. do 15.00 hod., bez prítomnosti matky, kedy je otec oprávnený v čase určenom ako začiatok styku si maloletú vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletú otcovi odovzdať a na styk s otcom ju riadne pripraviť a otec je povinný maloletú v čase určenom ako koniec styku matke vrátiť v mieste bydliska matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa 17.10.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2016 domáhala, aby súd zveril mal. T. do jej osobnej starostlivosti a otca maloletej zaviazal povinnosťou uhrádzať výživné na dcéru vo výške 150,- Eur mesačne, počnúc od 02.04.2015.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nikdy nežila v spoločnej domácnosti. Po narodení ich dcéry otec požiadal o testy DNA v Košiciach, nakoľko jej neveril, že maloletá dcéra je jeho. Nakoľko testy potvrdili, že je otcom dieťaťa došlo k zapísaniu otca do rodného listu maloletej. Po zapísaní otcovstva nedošlo k žiadnej zmene a otec neprejavil o nich žiaden záujem. Návrh na úpravu
práv nepodala skôr, nakoľko sa chcela s otcom dohodnúť mimosúdnou cestou. Maloletá má zdravotné obmedzenie (vykĺbený bedrový kĺb) a preto navštevuje ortopéda v Žiline. Dcéra bola opakovane hospitalizovaná v Poprade šesť týždňov a v nemocnici v Žiline štyri týždne a počas tohto obdobia ju otec iba dvakrát navštívil a to v nemocnici v Žiline. Pravidelne chodí s dieťaťom na rehabilitácie a ešte s ňou navštevuje detského neurológa. Dcéra je inak zdravá a prekonáva iba bežné detské ochorenia.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca maloletej, svedka - M. B. (starej matky maloletého dieťaťa zo strany matky), oboznámením sa listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
4. Podľa rodného listu maloletého dieťaťa sú jeho rodičmi matka T. B., Z.. XX.XX.XXXX a otec F. A., Z.. XX.XX.XXXX, teda účastníci v tomto konaní.
5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletej toho času nežijú v spoločnej domácnosti.
6. Matka maloletej spolu s maloletou býva v rodinnom dome, ktorý jej vo vlastníctve jej rodičov, ktorí aj s príbuznými žijú v spoločnej domácnosti. V dome je zavedená elektrika, teplo sa zabezpečuje pecou na tuhé palivo. Kultúra bývania a hygiena domácnosti sú na dobrej úrovni. Matka s dieťaťom má k dispozícii vlastnú izbu.
7. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 EUR mesačne a prídavku na dcéru v sume 23,52 EUR mesačne. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Je študentkou 1. ročníka Strednej odbornej školy na Markušovskej ceste v Spišskej Novej Vsi v odbore - kaderník, kde študuje dennou formou. Jej náklady na štúdium sa pohybujú vo výške 95,--EUR na školský rok 2016/2017. Podľa jej účastníckej výpovede do domácnosti, ktorú obýva , prispieva čiastkou 60,- EUR až 70,- EUR mesačne.
8. Otec maloletej býva v rodinnom dome u svojej mamy, kde s nimi žije tiež jeho sestra a jeho otec. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok a okrem mal. T. iné deti nemá. Pôvodne bol on poberateľom rodičovského príspevku a prídavky vo vzťahu k mal. T..
9. Otec v roku 2016 vykonával práce pre spoločnosť PME spol s r.o., Přerov a to na základe dohody , za čo mu bola vyplatená za mesiac jún 2016 odmena 8.415,- Kč a za mesiac júl 2016 v sume 6.035,- Kč. Následne za mesiac august 2016 pre uvedenú spoločnosť vykonával práce na základe objednávky č 118/16 ako živnostník, za čo mu bola vyplatená čiastka 25.000,- Kč.
10. Otec vykonával živnostenskú činnosť od 06.06.2016 do 01.12.2016. Podľa daňového priznania za rok 2016 vykázal za uvedený rok príjem zo živnostenskej činnosti v sume 924,76 EUR, výdavky vo výške 369,90 EUR, ktoré si však uplatňoval príslušným percentom podľa § 6 ods. 1a a 2 zákona o daní z príjmov.
11. Počnúc od 01.03.2017 je vedený evidencii uchádzačov o zamestnanie. je vyučený v študijnom odbore inštalatér. Podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 05.06.2017 chodí na fušky, kde pracuje 8-10 dní v mesiaci a dokáže si takto privyrobiť 90,- EUR z toho dáva matke 50,- EUR na bývanie a stravu. Podľa jeho účastníckej výpovede dňa 14.02.2017 v minulosti pracoval na fuškách aj pre šéfa vagónky na jeho chate, kde mu bola vyplácaná odmena denne 15,- EUR, pričom takto chodil pracovať niekedy trikrát do týždňa, niekedy dvakrát, mohol si tak zarobiť mesačne 150,- EUR.
12. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, tento toho času eviduje voľné pracovné miesta okrem iného aj v odbore inštalatér a potrubár (čl. 35 súdneho spisu), ale aj ďalšie voľné pracovné miesta, kde sa vyžaduje len základné vzdelanie napr. v odbore operátor výroby v ČR, (čl. 40 súdneho spisu), pomocná sila v kuchyni (čl. 41 súdneho spisu), pomocný pracovník v lesníctve (čl. 42 súdneho spisu).
13. Mal. T. má zdravotné problémy, má vykĺbený bedrový kĺb, v súvislosti s tým má matka výdavky, keďže s ňou chodieva k lekárovi do Žiliny každé šesť mesiacov a tiež do Popradu, taktiež chodí týždenne na rehabilitáciu, kde za liečebné postupy neplatí, akurát má výdavky na cestu do Žiliny a do Popradu, kam niekedy cestuje autom a niekedy sanitkou. Mesačne na plienky dáva 40,- EUR až 50,- EUR. Dcéra už prijíma normálnu stravu, akurát na večer jej podáva mlieko. Takto má podľa jej účastníckej výpovede na stravu a drogériu pre dcéru do mesiaca výdavky cca 100,- EUR mesačne.
14. Pokiaľ ide o otcovstvo k mal. dieťaťu, toto bolo určené v októbri 2015. Z výpovede matky a aj svedkyne vyplynulo, že návrh na určenie výživného nebol podaný preto, lebo dúfali, že sa otec mal. dieťaťa spamätá a bude s matkou maloletej žiť v spoločnej domácnosti.
15. Otec na výživu maloletej za obdobie október 2016 až máj 2017 vrátane uhradil poštovými poukážkami dňa 15.2.2017 sumu 50,- EUR a v dňoch 10.3.2017, 1.4.2017 a 10.5.2017 po 30,- EUR za každý z uvedených dní.
16. Na pojednávaní konanom dňa 05.06.2017 rodičia maloletej uzavreli dohodu o úprave styku otca s dcérou.
17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
19. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
22. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
30. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
31. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
32. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
33. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval
34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
37. Podľa § 111 CMP ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého.
38. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
39. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
40. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
41. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
42. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
43. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
44. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
45. Pokiaľ šlo o zverenie maloletej T. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe je v starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Otec maloletej k jej zvereniu do osobnej starostlivosti matky nemal výhrady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti.
46. Pokaľ šlo o úpravu styku otca s maloletou dcérou, rodičia v tomto smere uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd pojal do rozsudku, nakoľko bol toho názoru, že je v záujme maloletého dieťaťa.
47. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo súčasných osobných a majetkových pomerov rodičov maloletého dieťaťa, ako aj jeho odôvodnených potrieb.
48. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
49. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
50. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
51. Vychádzajúc z týchto záverov je potrebné konštatovať, že určujúcim príjmom otca, z ktorého súd vychádzal, bol predovšetkým príjem, ktorý bol schopný dosiahnuť v roku 2016 za obdobie, kedy ako živnostník pracoval v Českej republike. Podľa daňového priznania za rok 2016 vykázal 924,76 EUR, pričom výdavky si účtoval len percentom a to vo výške 369,90 EUR.
52. Keďže zo strany otca nebolo preukázané, v čom mali tieto jeho podnikateľské výdavky prihliadať, pri hodnotení tohto jeho príjmu súd na ne v súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine nebral ohľad , nakoľko nebolo v ich prípade preukázané, že ich bolo potrebné nevyhnutné vynaložiť na otcom realizovanú podnikateľskú činnosť a už vôbec nie v rozsahu ako si ich v daňovom priznaní uplatnil. Príjem otca tak za rok 2016 predstavoval sumu 154,13 EUR na mesiac (t.j. 924,76 EUR . 6 mesiacov, keďže otec vykonával živnostenskú činnosť len od 6.6.2016 do 1.12.2016). Otec nepreukázal dôvod ukončenia svojej podnikateľskej činnosti a súd preto nemohol prihliadať na to, že v súčasnej dobe je nezamestnaný a bez príjmu, ale je toho názoru, že z príjmov, ktoré si bol schopný zarobiť, bol by schopný si ušetriť rezervu, z ktorej mal možnosť realizovať hradu výživného na maloletú dcéru.
53. Navyše súd vzal na zreteľ aj potenciálne možnosti a schopnosti otca z hľadiska zohľadnenia jeho vzdelania a ponuky voľných pracovných miest na trhu práce. Otec je vyštudovaný inštalatér, pričom bolo preukázané, že minimálne jedno voľné pracovné miesto vyžadujúce si jeho odbornú kvalifikáciu bolo v ponuke. Okrem toho v ponuke úradu práce boli aj ďalšie voľné pracovné miesta, u ktorých si dokonca vyžadovala nižšia kvalifikácia ako dosahuje otec, takže je veľký predpoklad, že by na uvedené miesta mohol byť prijatý a dosahovať príjem, z ktorého by vedel následne uhrádzať výživné na dieťa.
54. V konaní nebolo preukázané, že by otec z hľadiska jeho majetkových pomer vykazoval nejaký zvýšený majetkový štandard. Nepreukázalo sa, že by toho času vlastnil majetok vyššej hodnoty. Prebýva v súčasnosti u rodičov, ktorým podľa jeho výpovede spočiatku ničím neprispieval, v súčasnosti z fušiek im prispieva sumou cca 50,- EUR mesačne.
55. Iné nákladové položky otec neuvádzal a tento nemá ani žiadnu inú vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu.
56. Na druhej strane súd hodnotil aj domácnosť, ktorú v súčasnosti obýva maloletá s matkou a ňou prezentované výdavky. Matka poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 EUR mesačne a prídavky na dieťa. Do domácnosti, ktorú uhrádza prispieva sumou cca 60,- EUR. Nákladové položky na dieťa sa týkajú predovšetkým plienok a stravy.
57. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
58. Mal. T. je dieťa vo veku, ktoré je v celodennej osobnej starostlivosti matky. Táto samotná v čase podania návrhu prezentovala výdavky na maloletú čiastkou 40,- EUR až 50,- EUR na plienky a cca 100,- EUR mesačne na stravu a drogériu. Prezentovala tiež problémy u dcéry v súvislosti s jej bedrovým kĺbom.
59. V tejto súvislosti súd konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup takéhoto oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov
či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka.
60. V žiadnom prípade súd, ako relevantný náklad z hľadiska výživného na dieťa, nemôže brať matkou vynakladané finančné prostriedky na jej štúdium (školné, cestovné), keďže tento náklad nijako nesúvisí s výživou dieťaťa.
61. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec toho času nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného na maloletú T. na sumu 90,- Eur mesačne za obdobie od podania návrhu, na ktoré sumy súd otca zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
62. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 19.10.2016, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.
63. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. V čase, kedy návrh podala už relevantné skutočnosti pre priznanie výživného to dané boli a boli matke známe. Táto mala vedomosť o tom, že otec s nimi nežije v spoločnej domácnosti a od októbra 2015 aj to, že otec je zapísaný ako otec maloletej aj v jej rodnom liste. Napriek tomu s návrhom otáľala a podala ho až po takmer po roku a síce v mesiaci október 2016, bez toho, aby jej v tom bránili akékoľvek relevantné dôvody. Za takéhoto stavu veci matke nič nebránilo v tom, aby uvedený návrh si podala už v priebehu roka 2015. Preto súd jej návrh za obdobie od 2.4.2015 do 18.10.2016, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu v tomto konaní na tunajšom súde zamietol.
64. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú dcéru za obdobie od 19.10.2016, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.10.2016 do 31.5.2017, a to v celkovej výške 526,- Eur, ktoré súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 15,- EUR mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
65. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 90,- EUR mesačne za mesiace november 2016 až máj 2017 vrátane (t.j. 7 mesiace x 90,- EUR) a pomernej časti určeného výživného za mesiac október 2016 zodpovedajúcej 12 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 19.10.2016 do 31.10.2016), čo predstavovalo čiastku 36,- EUR (t.j. 90,- EUR / 31 dní x 12 dní). Celková suma určeného výživného na dcéru za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku 666,- EUR (t.j. 90,- EUR x 7 mesiace + 36,-- EUR).
66. V konaní bolo preukázané že otec od podania návrhu, teda za obdobie od 19.10.2016 do dňa rozhodovania súdu, t.j. do 06.06.2017 uhradil na výživu dcéry sumu 140,- EUR (t.j. sumy, ktoré boli preukázané poštovými poukazmi: 3 x po 30,- EUR + 50,- EUR). Súd túto uhradenú sumu výživného následne odrátal od vyššie vyčíslených sumy určeného výživného a tak dospel k celkovej sume zaostalého výživného na dcéru v sume 526,- EUR (t.j. 666,- EUR - 140,- EUR).
67. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať v mesačných splátkach po 15,- EUR, berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na dcéru a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu dcéry nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo
byť k rukám matky uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade, ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.
68. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.05.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac jún 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
69. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
70. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
71. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
72. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
73. Súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné otca zaväzovať na úhradu trov konania v prospech matky. Podľa § 52 CMP v týchto konaniach si každý z účastníkov znáša trovy, ktoré mu vzniknú, sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.