Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1916-2008.pdf
PDF · 75.55 KB
Case nature
Area
Subarea
39Er/1916/2008
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave), proti povinnému: H. I., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. U. T. - S., Q.. Č.. Ú. na R. Q. Z.I. J. U. F. H., XX, XXX XX Q., o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.11.2008 tunajší súd poverením č. 5102 060316 poveril súdneho exekútora JUDr. Pavel Halás vykonaním exekúcie.
2. Súdny exekútor dňa 13.05.2016 doručil tunajšiemu súdu námietky povinného, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 02.05.2016. Upovedomenie si povinný prevzal dňa 19.04.2016. Námietky boli dané na poštovú prepravu dňa 28.04.2016. Námietky proti exekúcii boli podané v zákonom stanovenej 14 - dňovej lehote na podanie námietok.
3. Povinný vo svojich námietkach uvádza, že si nepamätá doručenie exekučného titulu, platobného rozkazu č. k. AA 340 908 vydaným dňa 19.10.2006. Platobný rozkaz považuje za premlčaný a teda neplatný v zmysle premlčacích dôb podľa § 101-114 Občianskeho zákonník. Z toho dôvodu považuje začatie exekučného konania za neplatné. Ďalej uvádza, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody bez pracovného zaradenia a jeho príjmy nepostačujú ani na úhradu pohľadávok súvisiacich s exekučným konaním. Považuje platobný rozkaz za premlčaný a teda neplatný. Preto považuje začatie exekučného konania za nezákonné a neoprávnené.
4. Súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k podaným námietkam. Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste AA 340908 vydaný Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava III. Blok nadobudol právoplatnosť podpisom páchateľa priestupku, t. j. dňa 19.10.2006 a vykonateľnosť dňa 03.11.2006. Povinný neuhradil pokutu dobrovoľne, preto podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie dňa 22.10.2008. Premlčacia doba v prípade, ak bolo priznané právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu skončí najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania nemožno uplatniť, nakoľko od právoplatnosti rozhodnutia o priestupku neuplynula doba 10 rokov, návrh na začatie exekúcie bol podaný v premlčacej lehote
a v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka počas výkonu exekúcie premlčacia doba neplynie.
5. K preklúzii sa oprávnený vyjadril, že ju zákon o priestupkoch upravoval v znení účinnom do 31.08.2008. Novelou zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo ustanovenie o § 88 ods. 1 s účinnosťou od 01.09.2008 zo zákona o priestupkoch vypustené. V novele neboli obsiahnuté žiadne
prechodné ustanovenia, ktoré by odkazovali na aplikáciu ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 v prípade, keď exekučný titul bol vydaný pred 01.09.2008 a trojročná lehota uplynula v období od 01.09.2008. Prekluzívna lehota mala uplynúť 23.04.2010. Táto lehota sa neskončila z dôvodu novely zákonom č. 298/2008 Z. z. Oprávnený ďalej poukazuje na ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa na konanie ak nie je uvedené inak vzťahujú predpisy o správnom konaní. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, výkon rozhodnutia možno nariadiť do troch rokov od uplynutia lehoty na splnenie uloženej povinnosti. Už nie je potrebné, aby došlo k vykonaniu exekúcie v lehote troch rokov. V tejto lehote treba nariadiť len výkon rozhodnutia.
6. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sa upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk.
7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
8. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
9. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
10. Podľa 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
11. Podľa § 51 Exekučného poriadku, pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach môže si súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.
12. Námietky sú procesnou obranou povinného. Nedá sa o nich hovoriť ako o opravnom prostriedku. V námietkach sa napádajú len tie skutočnosti, a to aj hmotného aj procesného práva, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Nie je možné namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného titulu, a malo sa na ne upozorniť v základnom konaní. Ak tak spravené nebolo, exekučný súd mu neposkytne ochranu. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku, čiže nároku o ktorom bolo rozhodnuté. Ak by mal exekučný súd skúmať námietky, ktoré napádajú exekučný titul z vecnej stránky, čiže skutočnosti, ktoré sa mali uplatniť ešte v základnom konaní, dostalo by to exekučný súd do pozície opravného súdu, čo nie je.
13. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne.
14. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2259796-2259796&f=2>, a to:
a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.
15. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.06.2013, sp. zn. 6 MCdo/12/2012 „Pri strete staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanou prijatím novely zákona v prípade absencie prechodných ustanovení treba vychádzať zo všeobecných zásad platných pre konkrétne odvetvie práva. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa okrem iných týkala novela tohto zákona vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z., bolo systematicky začlenené do III. časti zákona o priestupkoch, ktorá časť upravuje konanie o priestupkoch, t. j. procesný postup v tomto konaní. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového zo zásad typických pre procesné právo. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenie zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, že by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.“
16. Súd konštatuje, že povinnému sa nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré by oprávňovali vyhovieť námietkam. Exekučné konanie sa vedie na podklade vykonateľného exekučného titulu. Povinný bol oboznámený s uložením pokuty, sám podpísal blok, ktorý je exekučným titulom. Teda bol oboznámený s následkami, ktoré hrozia ak si nesplní povinnosť. Tvrdenie povinného o nedoučení exekučného titulu neobstojí, nakoľko povinný bol s exekučným titulom oboznámený. Pokiaľ ide o preklúziu je nepochybné, že exekúcia začala za účinnosti zákona, ktorý upravoval, že ak sa povinnosť nevykoná do troch rokov
zanikne, ale došlo k zmene zákona. Na základe vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, prekluzívna lehota bola zrušená a nedošlo k prekludovaniu nároku oprávneného. Z dôvodu, že súd má k dispozícii vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého je vykonávať exekúciu, námietky povinného zamieta ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je neprípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.