Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/53/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej I. I., U.. X.X.XXXX, R. XX. C.A. XXXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 1.577,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 20C 363/2015-61 zo dňa 16.1.2016 takto

rozhodol:

Zrušuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o povolení žalovanej zaplatiť žalobcovi dlh v splátkach a súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.577,05 eura, úrok vo výške 100,39 eura, úrok z omeškania vo výške 1,69 eura, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.677,44 eura od 16.7.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, splatných vždy do 30. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Prvoinštančný súd tak rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu, keď zistil, že nárok je čiastočne dôvodný aplikujúc ust. § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z. Nárok priznal z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver, ktorý však žalovaná nesplácala a tak žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovanej prvoinštančný súd jej povolil splácať dlžnú sumu po 30 eur pod stratou výhody splátok. Súd pri výške splátok vychádzal z výšky príjmu žalovanej a výšky dlžnej sumy.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa čo do splatnosti priznaného práva. Namietala, že prvoinštančný súd nesprávne aplikoval ust. § 232 ods. 3 CSP, kde prvoinštančný súd svoje zistenia pre aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia obmedzil výlučne na posúdenie žalovanou tvrdeného mesačného príjmu, bez ďalšieho preukazovania a plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu, bez určenej výšky. V tejto časti podľa žalobcu je rozsudok prvoinštančného súdu nepreskúmateľný. Keďže v tejto časti prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nerozhodoval v rozsahu a spôsobom, ktorý stanovuje zákon, žiadal, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené, resp. zmenené a aby žalobe v plnom rozsahu bolo vyhovené a aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť dlh do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. K odvolaniu sa žalovaná do rozhodnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Z obsahu spisového materiálu a ani z obsahu odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu nie je možné zistiť, prečo prvoinštančný súd rozhodol o tom, že povolí žalovanej uhradiť dlh v splátkach. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak má súd za to, že v prejednávanej veci je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozsudku prvoinštančného súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery všetkých účastníkov konania je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Súd musí prihliadnuť okrem iného aj na výšku priznaného plnenia, na platobnú schopnosť žalovanej, prejavenú snahu o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a na skutočnosť, či by prípadné zdržanie s plnením súdom ustanovenej povinnosti a nedodržanie jednotlivých splátok nebolo v prejednávanej veci, vzhľadom na osobné pomery žalobcu aj žalovaného, pre žalobcu príliš ťaživé. Prvoinštančný súd však v prejednávanej veci vo vzťahu k úhrade priznaného plnenia žalobcovi nevykonal žiadne dôkazy, svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil a tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než podľa § 389 ods. 1 písm. b/ napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu podľa § 367 ods. 3 zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní zistiť všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie, či žalovaná uhradí dlh v lehote stanovenej zákonom, teda do 3 dni od právoplatnosti rozsudku, resp. či sú tu okolnosti popísané vyššie, odôvodňujúce úhradu dlhu v splátkach.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.