Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-17-2016.pdf
PDF · 86.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Cpr/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou, v právnej veci žalobcu: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 5, XXX XX G., občan SR proti žalovanému: AREA-SK, s.r.o., IČO: 45 506 647, so sídlom Novozámocká 224, 949 05 Nitra o zaplatenie sumy 300,00 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne od 19.07.2013 do zaplatenia, na účet žalobcu: A., vedený v U. banke, všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žaloby, týkajúcej sa úroku z omeškania, žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.07.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 300,00 eur titulom nevyplatených diét a cestovných náhrad. Dňa 10.06.2013 podpísal so žalovaným pracovnú zmluvu ohľadom stavebných prác vo Viedni. Pri podpise zmluvy boli dohodnuté aj podmienky vyplatenia mzdy, diét a cestovných náhrad, vždy k poslednému dňu nasledujúceho mesiaca. Dňa 19.07.2013 pracovný pomer ukončili, avšak do dnešného dňa nebola vyplatená zvyšná suma 300,00 eur za diéty a cestovné náhrady aj napriek viacerým telefonickým, osobným a písomným výzvam.
2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, preto súd prejednal vec v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dokazovanie.
3. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe tak, ako ju písomne podal. Uviedol, že viackrát žiadal aj písomne, aj telefonicky žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalovaný tvrdil, že mu táto bude vyplatená, až keď mu rakúska strana zaplatí. Žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel, pričom o dlhu žalovaný vie. 4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, oboznámením so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to Pracovnou zmluvou čl. 2, Výzvou na uhradenie dlžnej sumy čl. 3, Dohodou o skončení pracovného pomeru čl. 4, Výplatným lístkom čl. 6, Doplnením žaloby čl. 32-34, Pracovnou zmluvou čl. 35, Skončením pracovného pomeru čl. 36, Pracovnou zmluvou čl. 37, Dohodou o skončení pracovného pomeru čl. 38, Výplatnými lístkami čl. 39-40, Pracovným listom čl. 41-46, Pokladničným dokladom čl. 47, Výzvou na uhradenie dlžnej sumy čl. 48, Potvrdením čl. 50, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli dňa 10.06.2013 pracovnú zmluvu, podľa ktorej žalobca nastúpil do práce dňa 11.06.2013, pričom vykonával pomocné a stavebné práce s miestom výkonu práce Rakúsko, Viedeň. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, a to do 31.01.2014. Bola dojednaná skúšobná doba v trvaní 3 mesiacov a tiež pracovný čas v trvaní 40 hodín týždenne. Základná mzda bola dojednaná v sume 338,00 eur mesačne.
6. Z Dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 15.07.2013 dohodu, podľa ktorej sa pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 11.06.2013 skončí dňom 19.07.2013 z dôvodu § 72 ZP, v skúšobnej dobe.
7. Zo žalobcovho vyjadrenia zo dňa 13.07.2017 vyplýva, že so žalovaným mal uzatvorenú už druhú pracovnú zmluvu na práce v Rakúsku. Pri podpise zmluvy boli ústne dohodnuté podmienky vyplatenia diét a cestovných náhrad vždy k poslednému dňu nasledujúceho mesiaca, nakoľko pracovná zmluva obsahovala len mzdové podmienky. Dňa 19.07.2013 ukončil pracovný pomer, pričom do dnešného dňa nebola vyplatená zvyšná suma 300,00 eur. Žalovaný vyplácal žalobcovi a jeho spolupracovníkom zálohové platby za vykonanú prácu, pričom niektoré posielal aj na účet. Vyplácanie bolo chaotické, v zálohách po 50,00 eur, 100,00 eur, 150,00 eur. Žalovaný uvedený dlh aj potvrdil osobne. K dlhu sa žalovaný vyjadril tým spôsobom, že zo strany rakúskeho partnera nedošlo k vyplateniu celej sumy, a preto ani on dlžnú sumu žalobcovi nevyplatí a musí si na ňu počkať.
8. Z Pracovnej zmluvy na čl. 35 vyplýva, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 12.03.2013 pracovnú zmluvu, podľa ktorej žalobca nastúpil do práce dňa 13.03.2013, pričom vykonával elektroinštalačné práce s miestom výkonu práce Rakúsko, Viedeň. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, a to do 31.01.2014. Bola dojednaná skúšobná doba v trvaní 3 mesiacov a tiež pracovný čas v trvaní 43 hodín týždenne. Základná mzda bola dojednaná v sume 338,00 eur mesačne
9. Zo Skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe čl. 36 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe uzatvoreného pracovnou zmluvou zo dňa 12.03.2013.
10. Z Potvrdenia na čl. 50 spisu vyplýva, že žalovaný potvrdil dlh voči žalobcovi v sume 300,00 eur, pričom ako dôvod uviedol nevyplatenie faktúry zo strany rakúskeho partnera a z tohto dôvodu nebol žalobcovi vyplatený zvyšok dlžnej sumy.
11. Výzvou na úhradu dlhu zo dňa 22.02.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy 300,00 eur, ktorá nebola vyplatená za obdobie trvania pracovného pomeru na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 11.06.2013 do ukončenia pracovnej zmluvy do 19.07.2013. Žalovaný na výzvu nereagoval a do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil. 12. Podľa § 118 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 ZP, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 145 ods. 1 ZP, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len "zákon o cestovných náhradách"), pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej
pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.
Podľa § 13 ods. 2 Zákona o cestovných náhradách, základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií").
Podľa § 18 ods. 1 Zákona o cestovných náhradách, zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste; pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste.
Podľa § 36 ods. 8 Zákona o cestovných náhradách, zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.
Podľa § 36a Zákona o cestovných náhradách, náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.
Podľa § 1 ods. 4 ZP, Aa tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Je nesporné, že na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy bolo dohodnuté miesto výkonu práce žalobcu v zahraničí, a to vo Viedni v Rakúsku. V zmysle citovaných zákonných ustanovení patrila žalobcovi popri mzde aj náhrada za cestovné a za stravné, tzv. diéty. Strany sporu ukončili pracovný pomer v skúšobnej dobe dohodou, pričom ku dňu skončenia pracovného pomeru žalovaný nevyplatil žalobcovi zvyšok cestovných náhrad a diét v celkovej sume 300,00 eur. Ako dôvod nevyplatenia žalobcovi uviedol nevyplatenie faktúry zo strany rakúskeho partnera.
14. Vzhľadom na hore uvedené, keď žalovaný žalobcovi nevyplatil cestovné náhrady a diéty v sume 300 eur a dostal sa do omeškania s platením dlhu, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 300 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania podľa §-u 517 ods. 2 OZ, ktorý je 5,50% ročne od 19.07.2013, (kedy sa dostal žalovaný do omeškania s plnením dlhu, t.j. odo dňa skončenia pracovného pomeru) do zaplatenia.
15. Čo sa týka žalobcom uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 12% ročne z dlžnej sumy od 19.07.2013 do zaplatenia, súd musel v tejto časti žalobu zamietnuť, nakoľko v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., je výška úrokovej sadzby o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, pričom základná úroková sadzba ECB pri vzniku omeškania od 08.05.2013 do 12.11.2013 je vo výške 0,50%, a preto súd nemohol žalobcovi priznať uplatnený 12% úrok z omeškania, ale tento musel upraviť tak, aby bol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo , alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy , ak a)sa týkajú procesných podmienok konania, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).