Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Csp/98/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: P. P., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXX, v konaní právne zastúpená E. W.Á. W., J.: XX XXX XXX, N. B. XX A., F. P.: E. W. W., K. W., B. XX, W., proti žalovanému: T. R. Ž. W., P.. B.., J.: XX XXX XXX, X. X, K., v konaní o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu X XXX,XX Eur spolu úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala zaplatenia poistného plnenia vo výške X XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX.

3. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe vyššie uvedenej zmluvy bol začiatok poistenia dňa XX.XX.XXXX a koniec poistenia dňa XX.XX.XXXX, pričom poistná suma bola X XXX,XX Eur (XX XXX Sk), všetko za predpokladu, že každú splátku poistného uhradila načas. Žalobkyňa si svoj nárok na vyplatenie poistnej sumy uplatnila listom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný ju vyzval na vyplnenie a zaslanie žiadosti o likvidáciu poistnej udalosti, čo žalobkyňa aj vykonala. Následne žalovaný oznámil žalobkyni, že vzhľadom na skutkové okolnosti uzatvorenia poistnej zmluvy, sa javí sporné, či poistná zmluva vôbec je platná a poistné žalobkyni neuhradil.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení nespochybnil vznik poistnej udalosti, ale bránil sa tým, že je potrebné si vyjasniť, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Konštatoval, že poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, pričom platnosť hmotnoprávneho úkonu treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzatvorenia. Podľa žalovaného bolo poistné v poistnej zmluve žalobkyne v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Ide teda o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy. Z listín predložených žalovaným, a to z protokolu z roku XXXX, znaleckého posudku č. X/XXXX, stanoviska zodpovedného aktuára, má vyplývať, že poistné bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné.

5. Žalovaný poukázal na to, že v prípade poistnej zmluvy nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (Ministerstvo financií SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv) Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové nízko, teda že je stanovené protizákonne. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť, a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou.

6. Žalovaný tiež poukázal na chybný postup ministerstva financií, súvisiaci so sadzbami poistného a výškou poistného plnenia, keďže príslušné parametre nastavilo spomínané ministerstvo a žalovaný ich prebral do poistných zmlúv. Poistné však bolo príliš nízke a nezodpovedalo poistnému plneniu, a preto uplatnený nárok považoval za rozporný s dobrými mravmi, vedúci k bezdôvodnému obohateniu žalobkyne na úkor žalovaného, ktorého poškodil orgán verejnej moci. Ďalej ešte dôvodil, že žalobkyňa slobodne pristúpila na zmenu poistných podmienok. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Žalobkyňa v rámci repliky na vyjadrenie žalovaného uviedla, že považuje poistnú zmluvu za platnú, keďže obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Výšku poistného stanovil sám žalovaný a ak žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, toto nemôže byť na ujmu žalobkyne ako spotrebiteľky. Žalobkyňa nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť obsah poistnej zmluvy. Poukázala na to, že zákon č. 24/1991 Zb. obsahuje právne normy, ktoré upravovali podmienky podnikania v poisťovníctve a dopadá len na subjekty, ktorých okruh je vymedzený týmto zákonom a prípadné porušenie týchto právnych noriem nemôže dopadnúť na právne vzťahy neregulované Občianskym zákonníkom, t. j. na fyzické osoby, naviac v postavení spotrebiteľa.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, žiadosťou žalobkyne o likvidáciu poistného plnenia v prípade dožitia, odpoveďou žalovaného, oznámením o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, Protokolom Národnej banky Slovenska, Odbor dohliadací, znaleckým posudkom č. X/XXXX vo veci náhrady škody a ušlého zisku, notárskou zápisnicou č. N. XX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, protokolom o kontrole, vyjadreniami žalobkyne, vyjadreniami žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

9. Strany konania dňa XX.XX.XXXX uzatvorili poistnú zmluvu (žalovaný ešte pod obchodným názvom W. Č.-B. W. P.. B.., K.) L.-K.+Ú. č. XXXXXXXXXX. Poistníkom a poistencom podľa tejto zmluvy bola žalobkyňa. Jednalo sa o životné a úrazové poistenie. Životné poistenie bolo uzatvorené aj pre prípad dožitia s dohodnutou poistnou sumou XX XXX Sk (X XXX,XX Eur). Začiatok poistenia bol stanovený na XX.XX.XXXX a koniec poistenia na XX.XX.XXXX. Poistné bolo dohodnuté vo výške XXX Sk (X,XX Eur) mesačne s dobou platenia XX rokov. Poistná suma pre prípad smrti bola XX XXX Sk (XXX,XX Eur).

10. Súčasťou poistnej zmluvy mali byť aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, ktoré žalovaný žalobkyni nepredložil.

11. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa požiadala žalovaného o výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia. Následne žalobkyňa žiadala o opätovné vybavenie žiadosti dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný reagoval listom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalobkyni oznámil prerušenie vyšetrenia na zistenie rozsahu plnenia z dôvodu, že sa obráti na súd ohľadom zistenia, či poistná zmluva je platná. Žalovaný nepreukázal, že by žalobu v tejto veci podal. Strany konania nespochybnili, že žalobkyňa má poistné za obdobie XX rokov jeho platenia uhradené. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju nikdy v priebehu trvania zmluvy nekontaktoval ohľadom zmeny výšky poistného, alebo za iným účelom.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (ďalej len , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

14. Podľa § 788 ods. 2 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

15. Podľa § 788 ods. 3 OZ, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

16. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

17. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

18. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

19. Podľa § 575 ods. 2 OZ, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

20. Podľa § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

21. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

22. Podľa § 2 ods. 3 OZ, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

23. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Súd mal v danom prípade za preukázané, že strany konania, žalobkyňa ako poistník a poistenec a žalovaný ako poistiteľ, uzatvorili poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo aj poistenie žalobkyne pre prípad dožitia. Zmluva má všetky potrebné náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Koniec poistenia

bol dohodnutý na XX.XX.XXXX. Žalobkyni tak vzniklo právo na poistné plnenie v dohodnutej výške X XXX,XX Eur, keďže poistná udalosť nastala XX.XX.XXXX. Z vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že poistné riadne platila, čo žalovaný vôbec nespochybnil.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh na uzatvorenie zmluvy bol žalobkyni predložený zo strany žalovaného (poisťovne) a žalobkyňa tento návrh akceptovala. Žalobkyňa vstupovala do poistného vzťahu so žalovaným so znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky poistného, doby poistného, ako aj výšky odplaty pri dožití a smrti. Z uvedeného je nespochybniteľné, že uzatvorením zmluvy vznikol medzi stranami súkromnoprávny vzťah, v ktorom boli oba subjekty súkromného práva povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali.

29. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal že dôvodom, pre ktorý odmietol uhradiť žalobkyni poistné plnenie bola absolútna neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu nesprávneho určenia výšky poistného na základe poistno-matematických metód. Súd sa s týmto názorom nestotožnil. Aj keď Národná banka Slovenska v roku XXXX konštatovala, že kalkulácia poistného je nesprávna, táto skutočnosť nemôže ovplyvniť riadne a platne uzatvorenú zmluvu medzi stranami konania. Pravidlá pre stanovenie výšky poistného boli zavedené až novelou zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, a to konkrétne zákonom č. 186/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2004, ktorý v § 31a uviedol, že poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Vzhľadom na to, že poistná zmluva bola uzatvorená pred účinnosťou vyššie uvedenej právnej úpravy a vzhľadom na zákaz retroaktivity právnych noriem, nie je možné vyhodnocovať výšku poistného podľa tejto neskoršej úpravy.

30. Poistná zmluva je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou, teda poistený nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v takom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Výšku poistného v poistnej zmluve určil žalovaný. Pokiaľ by teda výpočet poistného aj bol nesprávny, za tento stav zodpovedá výlučne žalovaný. Poistnú zmluvu vrátane poistného vytvoril žalovaný, ktorý je profesionálom. Žalobkyňa ako spotrebiteľka v dobrej viere očakávala, že zmluvné podmienky sú formulované profesionálne a pokiaľ aj došlo k nesprávnemu výpočtu poistného, nemôže to byť na jej ujmu, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupovala v dobre viere a povinnosti, ktoré z poistnej zmluvy pre ňu vyplynuli, si riadne splnila.

31. Po uzatvorení predmetnej poistnej zmluvy nedošlo k takej zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzatvorení poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými metódami, je irelevantná. V danom prípade neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru, alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Navyše žalovaný sa po zistení v roku XXXX, že poistné by mohlo byť vypočítané nesprávne, so ani žalobkyňou neskontaktoval za účelom prípadnej zmeny zmluvných podmienok, ale naďalej od nej prijímal poistné. Súd je ale presvedčený, že ak aj žalovanému bolo orgánom dohľadu určené zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov predmetného poistného produktu v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve, pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzatvorených poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna.

32. V súčasnosti je na žalovanom, aby on splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny záver rozsudku Najvyššieho súdu SR XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého pokiaľ by aj bolo preukázané, že štátny orgán, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik nároku na náhradu škody voči štátu. Nie je však dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do iného vzťahu, a to súkromnoprávneho a uvedená okolnosť nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu poistníka, ktorý do poistného vzťahu so žalovaným vstupoval v dobrej viere.

33. V tomto prípade je potrebné poukázať na to, že vzťah medzi žalovaným ako poisťovňou a orgánom dozoru (Ministerstvo financií SR, resp. NBS) je verejnoprávnym vzťahom a vzťah medzi žalovaným ako poisťovňou a žalobkyňou ako poistníkom a zároveň poistenou osobou je súkromnoprávnym vzťahom,

na platnosť ktorého nemôže mať vplyv ani prípadné nesprávne určenie poistného zo strany poisťovne, hoci aj odsúhlasené orgánom dozoru.

34. Zásahy verejnoprávnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromnoprávneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromnoprávnom vzťahu a ani k modifikácii obsahu súkromnoprávnej zmluvy, či možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromnoprávny vzťah. Žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzatvoreniu zmluvy s ním. Naopak žalovaný podcenil tvorbu dostatočných technických, či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmietal niesť podnikateľské riziko, a preto plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom. (Porovnaj rozsudok Okresného súdu Košice I. XXC XXX/XXXX, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice XCo XX/XXXX, voči ktorému Najvyšší súd SR rozhodnutím XCdo XXX/XXXX odmietol dovolanie a Ústavný súd SR odmietol sťažnosť rozhodnutím J..Ú. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

35. Súd teda všetky námietky žalovaného považoval za irelevantné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval zmluvu za platnú a žalobe preto v celom rozsahu vyhovel. Uložil žalovanému povinnosť plniť žalobkyni na základe platne uzatvorenej poistnej zmluvy sumu pre prípad dožitia vo výške X XXX,XX EUR spolu s X,XX %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia, keďže s poukazom na ustanovenie § 797 ods. 3 je plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností plniť. V danom prípade bolo jedinou podmienkou dožitie sa poistnej doby a po dožití sa uvedenej doby, teda po XX.XX.XXXX, mal žalovaný poskytnúť žalobkyni plnenie. Ku dňu XX.XX.XXXX teda už žalovaný nepochybne bol v omeškaní s plnením svojho dlhu.

36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal právo n náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.