Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2C-307-2013.pdf
PDF · 96.44 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/307/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: TMT partners, s.r.o., so sídlom Levočská 1, Prešov, IČO: 36 782 459, právne zastúpený: AK NOVIKMEC, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Rázusova 125, Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, proti žalovanému: C. H., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, B., právne zastúpená: JUDr. Katarína Potocká, advokátka, Advokátska kancelária, Sládkovičova 2, Žilina, o zaplatenie 230 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á uhradiť žalobcovi istinu vo výške 230 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 230 eur od 30.11.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny v sume 230 eur spolu s trovami konania a s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dohodu dňa 12.6.2012 o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Predmetom tejto dohody bol záväzok sprostredkovateľa sprostredkovať pre záujemcu zamestnanie za úhradu vo forme samostatnej zárobkovej činnosti ako opatrovateľ a zaviazal záujemcu uhradiť za toto sprostredkovanie zamestnania dohodnutý poplatok, odmenu. Napriek tej skutočnosti, že žalovanej bola reálne sprostredkovaná práca na obdobie kratšie ako šesť mesiacov, žalobca sa domáhal odmeny vo výške 20% z mesačnej odmeny, ktorú vyfakturoval žalovanej dňa 14.11.2012, splatnou dňa 29.11.2012 v sume 230 eur. Mesačná odmena žalovanej bola 1.150 eur, 20% zo sumy je 230 eur.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz 2RO/238/2013-18, ktorým žalobe vyhovel.
3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore písomne poukázala na to, že žalobca jej skutočne poskytol zamestnanie v Rakúsku. Žalobca si však nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplynuli zo zmluvy. Neupovedomil ju o stave pacienta ani o podmienkach, kde mala pracovať, hoci žalobca vedel, o akého pacienta sa jedná a v akých podmienkach bude pracovať. Pacient, ktorému sa mala venovať, bol starší pán, ktorému sa bolo potrebné venovať 24 hodín denne. Okrem iného nemala zabezpečené ani základné podmienky na živobytie a ľudské potreby. Z uvedeného dôvodu na ďalší turnus nenastúpila a žiadala žalobu zamietnuť.
4. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že súd už v tejto veci raz rozhodol, a to rozsudkom 2C/307/2013-90 dňa 15.6.2015. Proti tomuto rozsudku, kedy súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, podala žalovaná odvolanie.
5. Súd druhej inštancie svojím uznesením 9Co/738/2015-136 dňa 24.3.2016 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z tohto rozhodnutia vyberá prvostupňový súd podstatné dôvody zrušenia rozsudku.
Predovšetkým krajský súd poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa javí ako predčasné. V odôvodnení rozhodnutia sa okresný súd nevysporiadal náležite s obranou žalovanej, ktorá uviedla, že zmluva o sprostredkovaní bola koncipovaná tak, že prácu má zabezpečiť žalobca do troch mesiacov od podpisu zmluvy. V skutočnosti však bola práca poskytnutá až v novembri 2012, a teda namietala, že platnosť pôvodnej zmluvy vypršala.
Dal do pozornosti súdu prvej inštancie, či práca bola sprostredkovaná na základe pôvodnej zmluvy zo dňa 12.6.2012, do ktorej jednoznačne boli viaceré údaje dopisované až neskôr, najmä to, že do ktorej rodiny má ako opatrovateľka žalovaná nastúpiť a aké sú podmienky výkonu práce a odmeny.
Takisto dal do pozornosti, že za platnú treba považovať zmluvu druhú, ktorá vznikala v čase reálneho zaistenia práce pre žalovanú s konkrétnou rodinou a údajmi o podmienkach, za ktorých má prácu žalovaná v zahraničí vykonávať. Tieto skutočnosti však podľa názoru súdu druhej inštancie prvostupňový súd nehodnotil, pričom existenciu dvoch zmlúv na ten istý predmet činnosti - sprostredkovanie práce pre žalovanú v zahraničí považuje súd druhej inštancie za významnú skutočnosť a je potrebné vo väčšom rozsahu potom zdôvodniť, prečo súd prvej inštancie považoval za platnú prvú zmluvu a z tejto vychádzal pri priznaní odmeny, resp. vysporiadať sa s existenciou druhej zmluvy, dôvodmi jej vzniku a posúdiť, či práca, ktorú vykonávala žalovaná, bola splnením podmienok zmluvy zo dňa 12. 11. 2012, resp. zmluvy zo dňa 12. 6. 2012, ktorá však v čase podpisu neobsahovala konkrétne údaje o rodine a podmienkach výkonu opatrovateľskej práce. Súdu prvej inštancie prikázal, aby vyhodnotil existencie a obsahu zmluvy o sprostredkovaní práce uzatvorenej účastníkmi dňa 12. 11. 2012 a vysporiadal sa s tým, či uzatvorením novej zmluvy nedeklarovali obaja účastníci to, že pôvodnú zmluvu zo dňa 12. 6. 2012, ktorá v dohodnutej lehote zaobstarať prácu v horizonte 3 mesiacov naplnená nebola a či ju teda považovali za zaniknutú.
6. Súd na základe rozhodnutia súdu druhej inštancie opätovne vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil sa s písomnou žalobou, dohodou o sprostredkovaní zamestnania, písomnými vyjadreniami sporových strán, pripojenou fotodokumentáciou, rozsudkom tunajšieho súdu 2C/307/2013-90, rozhodnutím súdu druhej inštancie, s ďalšou fotodokumentáciou a zistil nasledovné.
7. Obchodná spoločnosť TMT partners, s.r.o. uzavrela so žalovanou v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti dňa 12.6.2012 dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Predmetom tejto dohody bol záväzok sprostredkovateľa získať pre záujemcu zamestnanie za úhradu vo forme samostatnej zárobkovej činnosti ako opatrovateľ a záväzok záujemcu uhradiť za toto sprostredkovanie zamestnania dohodnutý poplatok - odmenu. V zmysle vyhl. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 31/2004 Z. z. platnou a účinnou v čase uzatvorenia dohody o sprostredkovaní zamestnania bol jednorazový poplatok za sprostredkovanie zamestnania stanovený ako 30% z prvej mesačnej odmeny alebo prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej užívateľským zamestnávateľom, ak je práca sprostredkovaná záujemcovi na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov a 20% z prvej mesačnej odmeny alebo prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej užívateľským zamestnávateľom, ak je práca sprostredkovaná záujemcovi na obdobie viac ako šesť mesiacov. Dohoda o sprostredkovaní zamestnania bola v zmluve dohodnutá na dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, následkom čoho bol poplatok za sprostredkovanie zamestnávania za úhradu v dohode vyčíslený v sume 345 eur (mesačná odmena žalovanej 1.150 eur, 30% je 345 eur). Vzhľadom na to, že práca bola žalovanej sprostredkovaná na obdobie kratšie ako šesť mesiacov, žalobca si vyúčtoval odmenu vo výške 20%.
8. Predmetom sporu je teda zaplatenie odmeny za sprostredkovanie zamestnania.
9. Súd už uviedol, že v tejto bolo rozhodnuté a vysporiadal sa aj s rozhodnutím krajského súdu. Súd druhej inštancie predovšetkým vytkol súdu prvej inštancie to, či vychádzal pri právnom posúdení zo zmluvy zo dňa 12.11.2012, resp. zo zmluvy zo dňa 12.6.2012.
10. Na tomto mieste je potrebné ešte dať do pozornosti vyjadrenie sporových strán po
tom ako súd druhej inštancie zrušil rozsudok prvej inštancie.
11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že súčasne s dohodou o sprostredkovaní zamestnania za úhradu bola uzatvorená aj dohoda, zmluva o poskytnutí služieb. Čo sa týka samotných dohôd, sú vzájomne podmienené, resp. ich uzatvorenie vychádzalo zo znenia dikcie zákona o službách zamestnanosti, konkrétne z § 25, kde v prípade, ak žalobca sprostredkúva zahraničného zamestnávateľa alebo činnosť rodiny, v ktorej bude žalovaná pôsobiť, uzatvorí písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu s tam presne vymedzenými záležitosťami s tým, že popri tom môžu uzatvoriť aj osobitnú dohodu alebo zmluvu, ktorej predmetom bude poskytovanie služieb. Podotkol, že už pri prvotnom rozhodovaní súd prvej inštancie správne deklaroval, že žalovaná bola v čase po uzatvorení zmluvy v lehote od 2.7.2012 do 24.8.2012 odcestovaná v Kanade. To znamená, že či už žalobca z pozície veriteľa, ktorý mal poskytnúť plnenie sprostredkovaním zamestnania, teda zahraničného, nemohol byť v omeškaní až do termínu, dokedy mohol dlžník, t.z. žalovaná prijať toto plnenie z dohody. Práve aj preto žalovaná v tomto čase vedela pri uzatváraní samotnej dohody o sprostredkovaní zamestnania, že existujú tu subjektívne dôvody na jej strane, pre ktoré plnenie nemôže prijať. Bola to evidentne žalovaná, ktorá sa dostala do omeškania s prijatím akéhokoľvek plnenia. Objektívne jej nemohli vzniknúť žiadne nároky voči žalobcovi. Podmienka získania zamestnania v lehote 3 mesiacov mohla teda nastať, až keď sa vrátila z Kanady, t.j 24.8.2012. Ďalej poukázal žalobca na to, že aj samotná žalovaná vo svojich vyjadreniach vypovedala, že jej bola sprostredkovaná práca v zahraniční v rodine. Jedná sa o jej výpoveď zo dňa 3.4.2014. To znamená, že predmet dohody bol naplnený, službu prijala, čo samotná žalovaná aj potvrdila, že dokonca za 11.turnus jej odmena za jej prácu bola vyplatená vo výške 1.150 eur. Predmet dohody bol teda naplnený, bol naplnený v lehote po tom, čo odpadli všetky dôvody, kedy tak mohol žalobca činiť (odchod žalovanej do Kanady).
12. Naopak žalovaná po rozhodnutí súdu druhej inštancie tvrdila, že zmluva zo dňa 12.6.2012 bola uzavretá za účelom sprostredkovania zamestnania. Táto zmluva bola platná len v tom prípade, že sa nájde nejaké vhodné miesto. Pri podpise zmluvy osobne v Prešove si vymienila, že tri týždne bude čakať na miesto, nie tri mesiace, ako je to tu teraz uvedené. Pravdivo uviedla žalobcovi v čase uzavretia zmluvy, že podmieňuje zmluvu, že jej bude poskytnutá práca do troch týždňov. Ďalej svoj zamietavý postoj k žalobe zdôvodňovala tým, že z dvojstranného právneho úkonu vyplýva, že pokiaľ bola uzavretá táto zmluva písomne, akékoľvek podmienky, alebo iné zmeny v rámci zmluvy musia byť uvedené takisto písomne. Toto však urobené nebolo. Vôbec nebola upovedomená, do akej rodiny ide, za akým pacientom. Následne bola uzatvorená ďalšia zmluva, a to po nadobudnutí účinnosti 14.11.2012. Prvá dohoda mala účinnosť len 12.9.2012. Jej ako žalovanej nebola v rámci prvej zmluvy pridelená žiadna práca, preto táto zmluva zanikla. Na záver dôvodila, že uzavretím zmluvy vzniká určitý právny vzťah, tento právny vzťah a každá ďalšia písomnosť môže spôsobiť zmenu, ale musí byť urobená písomnou formou. V tomto konkrétnom prípade to tak urobené nebolo. Preto žiadala žalobu zamietnuť.
13. Súd konkrétne poukazuje, že tento sporový prípad subsumoval pod ust. § 774 O.z. a nasledujúce - sprostredkovateľská zmluva. Z tohto ustanovenia vyplýva, že sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
14. Podľa 775 O.z. sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
15. Podľa § 777 O.z. záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
16. Treba si uvedomiť, že ani jedna zo sporových strán nespochybňovala tú skutočnosť, že uzatvorili dohodu o sprostredkovaní zamestnania. Ani jedna zo sporových strán nerozporovala to, že sa jednalo o opatrovanie veľmi ťažko a vážne chorého pacienta pána R..
17. Súd mal ozrejmiť, či vychádzal zo zmluvy zo dňa
12.11.2012, resp. zo dňa 12.6.2012. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti zmluvu o sprostredkovaní č.l. 120. Je zrejmé, že žalobca a žalovaný uzatvorili túto zmluvu. Túto ani jedna zo sporových strán nerozporovala. Zmluva bola podpísaná dňa 12.6.2012. Z článku III. vyplývajú práva a povinnosti účastníkov dohody. V bode IV. je stanovené, že žalobca, t.j. agentúra sa zaväzuje zabezpečiť záujemcovi zamestnanie podľa dohodnutých podmienok, najneskôr do troch mesiacov od podpísania tejto dohody.
18. Je treba zdôrazniť, že agentúra si splnila túto povinnosť, avšak len zo strany žalovanej došlo k tomu, že bola vycestovaná a tento termín agentúra nemohla splniť.
19. Napokon súd uzatvára nasledovné: Súd tu dve zmluvy o sprostredkovaní práce. Prvá zmluva z 12.6.2012, druhá zmluva z 12.11.2012. Obidve zmluvy sa vzťahujú na sprostredkovanie práce. Aj v zmysle rozhodnutia súdu druhej inštancie, ktorý prikázal súdu prvej inštancie posudzovať tieto zmluvy o poskytnutí služieb, vychádzal v konečnom dôsledku pri posudzovaní tohto prípadu zo zmluvy 341/2012, a to zo dňa 12.11.2012. Na tomto mieste treba poukázať aj na to, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, nebol súd oboznámený, že bola uzatvorená aj ďalšia zmluva so Táto zmluva bola predložená až v rámci odvolacieho konania. Aj z tejto zmluvy nepochybne vyplýva aké sú povinnosti a práva sporových strán ohľadne zabezpečenia pracovného záujemkyňou o prácu. pomeru. Samotný žalobca sa zaviazal poskytovať pre záujemcu služby spojené s vykonávaním zamestnania. Naopak žalovaný sa zaviazal, že poskytne poskytovateľovi odmenu vo výške 300 eur s DPH za 1 rok poskytovania služieb (čl. IV.) Pokým súd druhej inštancie uvádzal, že treba posúdiť, z ktorej zmluvy treba vychádzať, tak súd prvej inštancie uvádza, že treba vychádzať zo zmluvy o poskytovaní služieb 341/2012. Táto zmluva bola podpísaná po tom, ako sa žalovaná vrátila z Kanady a de facto mohla prijať adekvátne zamestnanie. Prvú zmluvu, ktorá bola uzatvorená 12.6.2012, teda súd považuje za neplatnú. I napriek týmto skutočnostiam musí súd uviesť, že čo sa týka samotných zmlúv, tieto sú vzájomne podmienené, resp. uzatvorenie týchto zmlúv vychádzalo z dikcie zákona o službách o zamestnanosti, konkrétne z §-u 25. Aj samotný súd druhej inštancie vo svojom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na to, že žalovaná vo svojom odvolaní dohodla vo svojej zmluve, že táto mala byť naplnená do troch mesiacov od jej uzatvorenia. Tieto dôvody, kedy sa žalovaná vrátila z Kanady boli objektívne a spôsobilé prijať zamestnanie, t.j. zamestnávateľa, ktorý jej bol sprostredkovaný, mohla začať plynúť aj lehota uplynutím podmienky jej vrátenia, t.j. 24.8.2012. Už v minulosti súd prvej inštancie uviedol, že ak je počítanie troch mesiacov od odpadnutia všetkých prekážok odkedy mohlo byť žalovanej poskytnuté zamestnanie, je plnenie od 24.9. prvý mesiac, 24.10.druhý mesiac a 24.11. tretí mesiac, takže práca v rodine pána R. jej bola sprostredkovaná.
20. Teraz sa súd vracia naspäť k prvotnému rozhodnutiu, kedy vyhodnocoval dokazovanie a dáva na vedomie aj dôkazy, ktoré boli vykonané vtedy. Tieto dôkazy však nemenia nič na tom, aký názor vyslovil tunajší súd ohľadom zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovanou. Na predošlých pojednávaniach pripustil súd aj výsluch svedkov, resp. vypočul samotnú žalovanú. Táto tvrdila, že zdravotný stav pacienta nebol pre ňu rozhodujúci, Uviedla, že je diplomovanou zdravotnou sestrou a že je zvyknutá sa starať o vážnych pacientov. Z jej výpovede vyplynulo to, že pri práci nemala vytvorené adekvátne podmienky na odpočinok, nemala k dispozícii sociálne zariadenie, dostatok stravy, bola stále hladná. V tomto smere vyvracia jej tvrdenia predošlá ošetrovateľka - svedkyňa H.. Táto na pojednávaní uviedla, že žalovaná sa počas celého turnusu mohla na nich obrátiť telefonicky alebo SMS správou a vec by bola okamžite riešená prostredníctvom objednávateľa tejto služby, t.j. na rakúskej strane. V minulosti, pokým mali takéto prípady, objednávateľ im vždy vyšiel v ústrety a snažil sa pracovné podmienky, stravovanie alebo iné veci vyriešiť k spokojnosti opatrovateľa.
21. Súd ešte vypočul v predošlom konaní aj svedkyňu H. H., pracovníčku žalobcu. Tá sa vyjadrovala za akých podmienok prijímajú opatrovateľov a za akých podmienok sa podpisujú dohody o sprostredkovaní zamestnania. Táto uviedla, že každá opatrovateľka bola oboznámená so zdravotným stavom pacienta. Do agentúry príde objednávka s daným zdravotným stavom pacienta, ktorý popíše objednávateľov, väčšinou je to rodinný príslušník opatrovanej osoby. To znamená, že p. H. bola riadne oboznámená so zdravotným stavom, každou kolónkou, výškou, váhou pacienta a diagnózou. Navyše uviedla, že žalovaná je kvalifikovaná zdravotná sestra, tak určite všetkému porozumela, najmä zdravotnému stavu pacienta. Následne súhlasila, že nastúpi na daný turnus, dostala aj telefonický kontakt na predchádzajúcu opatrovateľku, ktorá bola na turnuse. Neskôr sa dozvedeli, že až cestou do Rakúska ju telefonicky kontaktovala žalovaná, aby jej konkrétne
uviedla o akú osobu sa jedná, resp. o akú rodinu.. Keďže sa nesťažovala, brala to agentúra tak, že je všetko v poriadku a že je tam spokojná. Po návrate z turnusu žalovaná sa sťažovala ohľadne podmienok, ktoré zažila v Rakúsku. Ďalej svedkyňa vypovedala, že pokým mala nejaké problémy s ubytovaním, so stravou, mala sa okamžite obrátiť na agentúru. Z jej strany však neboli podané žiadne sťažnosti.
22. Súd len z opatrnosti dáva do pozornosti tieto dôkazy, ktoré boli vykonané v predošlom konaní. Pokým súd rozhodoval v tejto veci po rozhodnutí súdu druhej inštancie, pokým sa súd podrobne vysporiadal s otázkou ohľadom zmlúv, ako mu to nariadil súd druhej inštancie, potom v tejto veci už nemal o čom ďalej rozhodovať. Opätovne rozhodol v zmysle prvotného rozhodnutia tak, že priznal žalobcovi plný úspech.
23. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní mal plný úspech žalobca, a preto mu priznal trovy konania v rozsahu 100%.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).