Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7Pc-24-2016.pdf
PDF · 71.03 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/24/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľky: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX Q., proti manželovi: K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX Q., o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 21.12.2016 na súde návrh na určenie manželského výživného, ktorým žiadala, aby súd zaviazal jej manžela prispievať na jej výživu sumou po 2,- eurá mesačne od právoplatnosti rozsudku.
2. V návrhu uviedla, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Q.. Určitý čas manžel chodil za prácou do Českej republiky a vtedy jej finančne vypomáhal aj dochádzal domov. V roku 2007 odišiel za prácou do Litavskej republiky a boli už len v telefonickom kontakte. Po čase manžel prerušil aj tento telefonický kontakt a od toho času o ňom navrhovateľka nemá žiadne správy a ani nevie kde sa nachádza. Manžel jej neprispieva na byt, kde má trvalý pobyt, ani na jej živobytie aj keď je nezamestnaná a nemá žiadny príjem. Z dôvodu, aby Úrad práce sociálnych vecí a rodiny mohol rozhodnúť o jej nároku na pomoc v hmotnej núdzi podáva tento návrh na určenie manželského výživného.
3. Manžel navrhovateľky sa vo veci nevyjadril.
4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Tento návrh podala z dôvodu, že požiadala o poskytnutie sociálnych dávok a podmienkou pre ich poskytnutie je, že najprv si uplatní zákonný nárok voči svojmu manželovi na súde. Ďalej uviedla, že v priebehu konania sa zamestnala, avšak tento pracovný pomer bol uplynutím dohodnutej doby trvania ku dňu 12.5.2017 aj ukončený. O tejto skutočnosti navrhovateľka predložila oznámenie o ukončení dočasného pridelenia a ukončení pracovného pomeru uplynutí dohodnutej doby zo dňa 11.5.2017 vystavené spoločnosťou E. M. Z., L..C..I.., so sídlom T. XX, V., Č. C.. V súčasnosti je teda nezamestnaná a nemá žiadny príjem, čaká iba na doplatenie výplaty z pracovného pomeru, ktorý bol ukončený ku dňu 12.5.2017. Čo sa týka odporcu, o manželovi nemá žiadne informácie, nevie kde sa v súčasnosti zdržiava a ani aké sú jeho majetkové pomery.
5. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
6. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods.2 zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého z manželov k neplneniu vyživovacej povinnosti.
7. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia, teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Pre priznanie manželského výživného musia byť splnené aj podmienky na strane povinného a teda jeho majetkové pomery odôvodňujú priznanie výživného druhému z manželov.
Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
8. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.
9. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšie, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.
10. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu na určenie manželského výživného nie je možné vyhovieť. Manželstvo účastníkov konania síce trvá, avšak manželia nežijú v spoločnej domácnosti a finančne spolu nehospodária. Navrhovateľka je nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Príjmy povinného z vyživovacej povinnosti - manžela navrhovateľky nie sú súdu známe, nie je známy ani jeho pobyt a nie sú známe ani jeho majetkové pomery, na základe ktorých by súd mohol rozhodnúť o jeho povinnosti reálne poskytovať navrhovateľke manželské výživné a teda návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi a ust. § 75 Zákona o rodine a preto návrh na určenie manželského výživného zamietol.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.