Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9Cb/66/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v spore medzi žalobcom: PR družstvo, Skalité č. 1374, IČO: 36 815 225 a žalovaným v 1. rade: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Šoltésovej č. 2, Bratislava, IČO: 36865265, správca konkurznej podstaty úpadcu: Stavby Systém, s.r.o., Obchodná č. 39, Bratislava, IČO: 36 399 957, v zast. Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., Lehotského č. 4, Bratislava, IČO: 36 757 276, žalovaným v 2. rade: DREVODOMY RAJEC, s.r.o., Šuja č. 98, IČO: 44261004, žalovaným v 3. rade: OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61, Bratislava, IČO: 45 730 008, v zast. JUDr. Peter Grom, advokát, Cukrová č. 14, Bratislava, žalovaným v 4. rade: Kaštieľ Kubínyi s.r.o., Ul. M. R. Štefánika č. 2266, Dolný Kubín, IČO: 46 275 096, v zast. Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Ul. A. Radlinského č. 1729, Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, žalovaným v 5. rade: J.P.V.K. SROS, spol. s r.o., Ul. M. R. Štefánika č. 2266, Dolný Kubín, IČO: 31 561 241, v zast. Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Ul. A. Radlinského č. 1729, Dolný Kubín, IČO: 47 238 429 o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov takto

rozhodol:

I. Súd zamieta návrh žalovaného v 2. rade na prerušenie konania. II. Súd zamieta žalobu žalobcu v celom rozsahu. III. Súd priznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. IV. Súd priznáva žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. V. Súd priznáva žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. VI. Súd priznáva žalovanému v 4. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. VII. Súd priznáva žalovanému v 5. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 19.11.2014 na Okresnom súde Košice I sa žalobca domáhal, aby súd určil neplatnosť troch právnych úkonov (zmlúv), a to:

- kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom (Stavby systém, s.r.o.) a žalovaným v 2. rade zo dňa 16.02.2009 (V-XXX/XXXX)

- zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 22.07.2009 uzavretej medzi žalovanými v 2. a 3. rade (V-XXXX/XXXX)

- kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.09.2010 medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 5. rade. 2. Predmetnú žalobu následne Okresný súd Košice I dňa 03.12.2014 postúpil Okresnému súdu Dolný Kubín (č.l. 1, 84). 3. Neplatnosti týchto troch zmlúv sa žalobca domáhal s poukazom na neplatnosť prvej z nich. Žalovaný v 2. rade totiž pri nadobúdaní nehnuteľností od úpadcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2009 nerešpektoval obmedzenie uvedené v § 59a Obch. zák. Spoločníci úpadcu totiž boli vo vzťahu k spoločníkovi žalovaného v 2. rade blízkymi osobami a hodnota takto prevádzaných nehnuteľností presahovala 10% základného imania žalovaného v 2. rade. Vykonaním tohto prevodu v rozpore s týmto zákonným obmedzením spôsobilo absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy podľa § 39 Obč. zák.

Vzhľadom na neplatnosť tejto prvej zmluvy o prevode teda žalovaný v 2. rade nemohol následne platne zriadiť záložné právo v prospech žalovaného v 3. rade, ani previesť vlastnícke právo na žalovaného v 4. rade. 4. V priebehu sporového konania žalobca vzal žalobu voči žalovanému v 4. rade späť a súčasne navrhol vstup žalovaného v 5. rade do konania. Súd preto konanie voči žalovanému v 4. rade zastavil a povolil vstup žalovaného v 5. rade (č.l. 155). Žalobca následne podal odvolanie voči rozhodnutiu o zastavení konania voči žalovanému v 4. rade, ale Krajský súd v Žiline toto rozhodnutie okresného súdu potvrdil (č.l. 206). Medzičasom však žalobca navrhol opätovný vstup žalovaného v 4. rade do konania (č.l. 175), a tak súd jeho návrhu vyhovel (č.l. 212). 5. Okrem toho žalobca bezprostredne pred prvým pojednávaním (č.l. 233) navrhol „zámenu“ účastníka konania na strane žalobcu v zmysle § 92 ods. 2 OSP. Návrh odôvodnil tým, že medzi ním a firmou REALITUS s.r.o., IČO: 36 698 482 došlo už v novembri 2014 k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca prestal byť veriteľom úpadcu (č.l. 266). Nadobúdateľ pohľadávky so vstupom do konania súhlasil (č.l. 275). 6. Okresný súd o podanom návrhu rozhodol dňa 13.01.2016, kedy ho zamietol (č.l. 276), avšak krajský súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil späť okresnému súdu na nové rozhodnutie (č.l. 326). Okresný súd uznesením zo dňa 29.09.2016 opäť tento procesný návrh žalobcu zamietol (č.l. 334), pričom Krajský súd v Žilne odvolanie žalobcu odmietol (č.l. 382). Dňa 23.03.2017 podal žalobca opäť návrh na zmenu žalobcu podľa § 80 ods. 1 (č.l. 391). K podanému návrhu už pripojil aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I (č.l. 386), ktorým konkurzný súd v zmysle § 26 zákona č. 7/2005 Z.z. potvrdil prevod prihlásených pohľadávok medzi žalobcom a firmou REALITUS s.r.o. Súd aj tento procesný návrh zamietol (č.l. 398) s poukazom na skutočnosť, že o týchto pohľadávkach sa v tomto sporovom konaní nekoná. Predmetom tohto sporu je určovacia žaloba, ktorej obsahom je určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) , t.j. či je konkrétna zmluva (zmluvy) platná alebo nie.

7. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodnil tým, že je veriteľom úpadcu, pričom v dôsledku existencie napádaných zmlúv dochádza v konkurznom konaní k speňažovaniu tohto nehnuteľného majetku spôsobom zvýhodňujúcim tzv. oddelených veriteľov na úkor ostatných veriteľov, pričom žalobca je jedným z nich. 8. Dôvodnosť žaloby preukazoval žalobca výpismi z LV č. XXX, k.ú. M. K., LV č. XXXX, k.ú. M. K., LV č. XXXX, k.ú. Q., LV č. XXXX, k.ú. W. - X. (č.l. 28-37), kúpnou zmluvou medzi úpadcom a žalovaným v 2. rade (č.l. 38-44), záložnou zmluvou medzi žalovanými v 2. rade a 3. rade (č.l. 45-51), kúpnou zmluvou medzi žalovanými v 2. a 5. rade (č.l. 52-56), výpismi z OR SR ohľadom zápisu sporových strán a úpadcu (č.l. 57-67), výpismi z obch. vestníka ohľadom konkurzného konania úpadcu (č.l. 68-77, 161-162) a potvrdením o prihlásení pohľadávky do konkurzu (č.l. 130-133). 9. Súbežne s podanou žalobou sa žalobca domáhal aj vydania predbežného opatrenia, ktorým žiadal (č.l. 20), aby súd zakázal žalovanému v 1. rade nakladať so všetkými nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. M. K., na LV č. XXX k.ú. M. K., na LV č. XXXX, k.ú. Q. a na LV č. XXXX, k.ú. W.- Geceľ, najmä aby žiadnu z týchto nehnuteľností nepredal, nedaroval, nezamenil, nezaťažil, nezaložil v prospech tretích osôb, neuzavrel zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k týmto nehnuteľnostiam a nezriadil k nim záložné právo až do právoplatného skončenia veci. 10. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodňoval tým, že žalovaný v 1. rade (správca konkurznej podstaty úpadcu) v rámci vykonávania úkonov v konkurznom konaní zahrnul do tzv. oddelenej podstaty úpadcu nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2009 (V-327/2009). Žalovaný v 1. rade mal teda začať speňažovať tento majetok zahrnutý do oddelenej podstaty úpadcu, čím malo dôjsť k uspokojeniu len žalovaného v 3. rade a nie ostatných veriteľov úpadcu, pričom žalobca je jedným z nich. 11. Okresný súd však návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol (č.l. 147) a Krajský súd v Žiline toto rozhodnutie potvrdil (č.l. 201). 12. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 244) a na pojednávaní (č.l. 421, 434) namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na požadovanom určení, keďže ani prípadné určenie neplatnosti týchto úkonov nemôže ovplyvniť právne postavenie žalobcu v prebiehajúcom konkurznom konaní. Okrem toho ide o spor, ktorý sa týka majetku spísaného do konkurznej podstaty a také konanie možno iniciovať výlučne podľa predpisov o konkurznom konaní (rozh. NS ČR sp. zn. 29 Odo 10/2002 zo dňa 31.07.2003; Rč-19/2005). Poukázal pritom aj na § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého súdne konania týkajúce sa úpadcovho majetku možno po vyhlásení konkurzu začať len na základe žaloby podanej voči správcovi v súlade s týmto zákonom. V čase podania žaloby už bol konkurz na majetok úpadcu vyhlásený. Žalovaný v 1. rade navrhol konanie o podanej

žalobe zastaviť alebo žalobu zamietnuť. Svoje tvrdenia preukazoval výpismi z obchodného vestníka (č.l. 246-250). 13. Žalovaný v 2. rade voči doručenej žalobe v svojom písomnom vyjadrení (č.l. 180) potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy s úpadcom dňa 16.02.2009, na základe ktorej nadobudol od úpadcu nehnuteľnosti. Poukazoval však na právoplatné rozhodnutie štátneho orgánu, ktorý povolil vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy, pričom toto rozhodnutie o povolení vkladu (V-XXX/XXXX) nebolo zrušené. Štátny orgán pred povolením vkladu ex offo skúmal, či predložená kúpna zmluva odporuje zákonu alebo tento obchádza a nič také nezistil. Žalovaný v 2. rade napokon navrhoval prerušiť konanie až do momentu, kým nebude rozhodnuté o jeho žiadosti o pridelenie právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci (č.l. 427).

14. Žalovaný v 3. rade voči podanej žalobe v písomnom vyjadrení (č.l. 357), ako aj na pojednávaní (č.l. 422, 434) namietal vstup nového žalobcu do konania a vyslovil názor, že toto sporové konanie malo byť prerušené, vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie. 15. Žalovaní v 4. a 5. rade voči podanej žalobe v písomných vyjadreniach (č.l. 105, 142, 273, 353), ako aj na pojednávaní (č.l. 422, 434) ohľadom požadovaného určenia namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Nehnuteľnosti, ktorých sa napádané právne úkony týkali, boli totiž v rámci konkurzného konania vylúčené z majetku zapísaného do tzv. všeobecnej podstaty úpadcu. Súhlas veriteľského výboru s takým postupom bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 11.12.2014, pričom žiadny z tzv. nezabezpečených veriteľov (vrátane žalobcu) nepodal v zákonom určenej lehote (§ 38 ods. 7 zák. č. 7/2005 Z.z.) návrh na zrušenie takého uznesenia. Preto žalovaný v 1. rade rozhodol o vylúčení týchto nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 05.01.2015. Žalobca teda nevyužil zákonom určenú možnosť na zvrátenie rozhodnutia v konkurznom konaní a tým prišiel o možnosť uspokojenia z tohto majetku úpadcu. Okrem toho poukazovali na § 137 písm. d) CSP, v zmysle ktorého sa žalobca nemôže domáhať požadovaného určenia. Napokon na pojednávaní žalovaní v 4. a 5. rade uviedli, že medzičasom už došlo k úplnému vylúčeniu časti nehnuteľného majetku zo súpisu konkurznej podstaty, keďže náklady vynaložené na rekonštrukciu budovy prevyšujú náklady vynaložené na jej nadobudnutie. 16. Svoje tvrdenia žalovaní v 4. a 5. rade preukazovali výpisom z LV č. XXX, k.ú. M. K. (č.l. 107), kúpnou zmluvou medzi žalovanými v 2. a 5. rade (č.l. 109), kúpnou zmluvou medzi žalovanými v 4. a 5. rade (č.l. 108), výpismi z obchodného vestníka, vrátane komunikácie so žalovaným v 1. rade (č.l. 112-116, 143-146) a korešpondenciou v rámci konkurzného konania (č.l. 410-420). 17. Na pojednávaní konanom v dňoch 17.09.2015 (č.l. 240), 12.05.2017 (č.l. 421) a 02.06.2017 (433) súd vykonal dokazovanie podľa návrhov sporových strán prečítaním listinných dôkazov, a následne po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový a právny stav sporu nasledovne: 18. Súd prioritne skúmal akceptovateľnosť žaloby podľa ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žaloba síce bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto procesného právneho predpisu, ale podľa § 470 ods. 1,2 platí tento zákon aj na konania začaté pred 01.07.2016 s tým, že právne účinky vykonaných úkonov zostávajú zachované. 19. Súd teda nespochybňuje, že žaloba bola dňa 19.11.2014 podaná a prijatá na konanie pred súdom, ale jej dôvodnosť súd posudzuje podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Rovnaký princíp platil aj v súdnych konaniach skončených do 30.06.2016 ohľadom tzv. určovacích žalôb (§ 80 písm. c) OSP). Aj vtedy súd skúmal dôvodnosť takej žaloby (vrátane naliehavého právneho záujmu) podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Bolo irelevantné, či žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení v čase podania žaloby. Určujúcou bola existencia takého záujmu v čase rozhodovania súdu. 20. Preto aj v teraz posudzovanom prípade súd hodnotil dôvodnosť (procesnú akceptovateľnosť) podanej žaloby podľa ustanovení právneho predpisu platného v čase rozhodovania súdu, nie v čase podania žaloby. V súčasnosti je teda potrebné aplikovať aj na tento prípad ust. § 137 CSP, ktorý de facto nahradil § 80 OSP. Na úspešné podanie určovacej žaloby je teda potrebné žalovať buď určenie (ne-) existencie práva (§ 137 písm. c) alebo určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) . 21. Žalobca mal pritom dostatok času na prípadnú úpravu navrhovaného petitu žaloby v dôsledku zmeny právnej úpravy, keďže od nadobudnutia účinnosti (01.07.2016) do dňa vyhlásenia rozsudku uplynul takmer jeden rok. Odhliadnuc od toho text schváleného nového procesného predpisu bol publikovaný vo voľne dostupnej Zbierke zákonov SR už dňa 17.07.2015, kedy tento právny predpis nadobudol platnosť. 22. V danom prípade ide nepochybne o žalobu, ktorou sa žalobca zjavne domáha určenia právnej skutočnosti, t.j. vyslovenia neplatnosti ohľadom viacerých zmlúv. V takom prípade však bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že jeho oprávnenie podať žalobu tohto druhu vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) . V tomto smere však žalobca doteraz žiadny dôkaz neprodukoval, hoci námietka v tomto

smere bola v priebehu sporového konania opakovane vznesená zo strany žalovaných v 4. a 5. rade (č.l. 422, 434). 23. Keďže podanie takejto žaloby nevyplýva z osobitného predpisu, žalobca nebol oprávnený domáhať sa určenia tejto právnej skutočnosti (neplatnosti zmlúv). Vzhľadom na absenciu zákonom určenej podmienky pre dôvodnosť podanej žaloby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 24. Odhliadnuc od toho (pre prípad posudzovania podanej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP) súd poukazuje aj na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. 25. Žalobca sa domáhal požadovaného určenia tvrdiac, že ním napádané právne úkony priamo ohrozujú úspešné vymoženie jeho peňažnej pohľadávky voči úpadcovi. Ide o pohľadávku, ktorú žalobca ako tzv. nezabezpečený veriteľ prihlásil do konkurzného konania. V konaní však bolo preukázané, že žalobca už nie je vlastníkom žiadnej pohľadávky voči úpadcovi, keďže ju postúpil inej osobe (č.l. 266). Na pojednávaní konanom dňa 12.05.2017 síce žalobca tvrdil, že postúpenie bolo napokon v dôsledku odstúpenia od zmluvy zvrátené (č.l. 421), avšak túto skutočnosť (na rozdiel od postúpenia) ničím nepreukázal. 26. Ak by teda súd aj pripustil, že dôvodnosť žaloby je potrebné v roku 2017 posudzovať podľa predpisu platného v čase podania žaloby (rok 2014), žaloba by bola aj v takom prípade zamietnutá, a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. 27. Súd zamietol aj návrh žalovaného v 2. rade na prerušenie konania. Ten mal totiž dostatok času od doručenia žaloby na zabezpečenie si právneho zastúpenia v spore. O tom, že je sporovou stranou mal riadnu vedomosť a na doručenie žaloby aj písomne zareagoval (č.l. 180). 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd totiž nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania (§ 257 . 29. V tejto súvislosti súd pripomína, že žalobca v priebehu konania opakovane prednášal rôzne, zväčša neúspešné procesné návrhy, ktoré boli neraz zmätočné, ba i zavádzajúce a klamlivé. Okrem protirečiacich podaní ohľadom počtu a identity žalovaných (odsek 4. odôvodnenia) súd poukazuje aj na skutočnosť, že postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo už krátko po podaní žaloby (č.l. 235), oznámil žalobca súdu až po niekoľkých mesiacoch, bezprostredne pred prvým pojednávaním, čím jeho konanie zmaril (č.l. 240). Za to mu bola uložená pokuta (č.l. 251), pričom rozhodnutie okresného súdu Krajský súd v Žiline potvrdil (č.l. 322). Okrem pojednávania v septembri 2015 žalobca zmaril aj ďalšie pojednávanie určené na deň 31.03.2017, keď krátko pred tým doručil opätovný procesný návrh na zmenu žalobcu (č.l. 392), ktorý súd opäť zamietol (č.l. 398). Žalobca dokonca súdu predložil podanie tvrdiac, že iný súd o ňom stále nerozhodol (č.l. 339), pričom sa ukázalo, že toto podanie v čase oznámenia tejto informácie nebolo na daný súd vôbec podané (č.l. 336, 386).

30. Keďže všetci žalovaní boli v konaní úspešní, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). 31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

- sa týkajú procesných podmienok

- sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

- ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.