Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24P-254-2014.pdf
PDF · 115.89 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/254/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou, v právnej veci navrhovateľky - manželky: C. F., K.. F., X.. XX.XX.XXXX, L. X. Č.. XXXX/XX, H., V.. Č.. X. P. XX, X., zastúpená: Mgr. Klaudia Szekeresová advokátka, so sídlom Široká 569, Tešedíkovo, proti manželovi navrhovateľky: H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. X. Č.. XXXX/XX, H., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k plnoletej H. F., X.. XX.XX.XXXX a k maloletým deťom: X. F., X.. XX.XX.XXXX C. H. F., X.. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky C. F., K. F., X.. XX.XX.XXXX a manžela H. F., X.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Lieseku, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu v Z., vo zväzku A.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .
Konanie o úpravu práv a povinností k plnoletej H. F., X.. XX.XX.XXXX sa zastavuje.
Maloletá X. F., X.. XX.XX.XXXX a maloletý H. F., X.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti ich matke s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej X. F., X.. XX.XX.XXXX sumou 110,- eur mesačne a na maloletého H. F., X.. XX.XX.XXXX sumou 90,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 06.10.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.10.2014, domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva s odôvodnením dlhodobým agresívnym správaním sa manžela voči nej a deťom, ktoré spôsobilo vzájomné citové odcudzenie, trvalú nervozitu, nekľudnú, stresovú a napätú atmosféru v rodine, čo má nepriaznivý vplyv na deti. Navrhovateľka navrhla deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, manželovi určiť výživné na každé z detí vo výške 150,- eur mesačne a styk ponechať bez obmedzenia.
2. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s návrhom na rozvod manželstva z dôvodu, že manželstvo nie je trvalo a vážne rozvrátené a má záujem v ňom zotrvať.
3. Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.05.2015 manželstvo účastníkov konania rozviedol, konanie o úpravu práv a povinností k plnoletej C. F., X.. XX.XX.XXXX zastavil, maloleté deti H. F., X.. XX.XX.XXXX, X. F., X.. XX.XX.XXXX C. H. F., X.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke s tým, že navrhovateľka aj manžel navrhovateľky ich budú zastupovať a spravovať ich majetok, manželovi navrhovateľky uložil povinnosť prispievať na výživu všetkým trom deťom po 80,- eur na maloleté dieťa mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, styk manžela matky (otca) s maloletými deťmi neupravil s tým, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
4. Na odvolanie manžela matky, Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. XXCoP/ XX/XXXX-XXX zo dňa 09.11.2015, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou časti o zastavení konania zrušil a vec vrátil v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prvoinštančnému súdu uložil odvolací súd povinnosť v ďalšom konaní zopakovať výsluch účastníkov konania so zameraním sa tiež na aktuálnu situáciu vo vzťahu a na relevatné skutočnosti preukazujúce, či manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že nemôže plniť svoj účel a zároveň od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, vysporiadať sa s návrhom otca na výsluch ako svedkyne dcéry účastníkov C., podľa potreby vykonať i ďalšie dokazovanie, následne jeho výsledky dôsledne vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť a znova rozhodnúť o trovách prvoinštačného aj odvolacieho konania.
5. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX, listinnými dôkazmi, potvrdeniami a správami ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Z., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu v Z., vo zväzku A.., ročník XXXX, na strane XX, po poradovým číslom X. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci na adrese X. Č.. XXXX/XX, H.. Z manželstva účastníkov pochádzajú štyri deti: C. F., X.. XX.XX.XXXX, H. F., X.. XX.XX.XXXX, pričom obe v priebehu konania nadobudli plnoletosť, maloletá X. F., X.. XX.XX.XXXX a maloletý H. F., X.. XX.XX.XXXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Navrhovateľka má základné vzdelanie, je národnosti slovenskej, je zamestnaná. Manžel navrhovateľky má stredné vzdelanie, je národnosti slovenskej, je nezamestnaný a čiastočný invalid. 7. Navrhovateľka vypočutá na pojednávaniach súdu trvala na svojich doterajších vyjadreniach uvedených v návrhu, pričom uviedla, že manželstvo nebolo nikdy dobré, nakoľko manžel je manipulatívny, panovačný a chce, aby bolo všetko podľa neho. Boli medzi nimi rozpory. Keď ešte žili v spoločnej domácnosti, od septembra 2014 už spolu nebývali v jednej izbe, ona spávala v jednej izbe s dcérou H. a manžel spával v manželskej spálni so synom H.. Pomáhala mu na poliach a všade, kde bolo treba a on pre ňu nemal ani pekné slovo, škaredo jej nadával a dokonca jej fyzicky ubližoval a citovo ju vydieral. Poznamenala, že to bolo to pre ňu ťažké a cítila sa ako slúžka. Manžel od nej vyžadoval intímny styk s tým, že je povinná mu vyhovieť, nakoľko je to jej manželská povinnosť a neskôr jej povedal, že mu ani po tejto stránke nikdy nevyhovovala, a to dokonca ani pred manželstvom. Intímne sa nestýkajú od 06.09.2014. Známosť s iným mužom navrhovateľka nemá a ani v minulosti nikdy takýto vzťah neudržiavala. S manželom nedokáže žiť a cíti sa pri ňom nepríjemne, a preto si hľadala podnájom a v apríli 2017 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do bytu v X. aj so svojimi štyrmi deťmi. Jej rozhodnutie rozviesť sa je pevné, vylúčila, že by ju k tomu niekto nahováral. V manželstve sa cíti ubíjaná a tiež nepríjemne, nakoľko manžel ju sexuálne obťažuje. Chce byť šťastná. Navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia. Pripustila, že manželove správanie sa zlepšilo, avšak už mu neverí a nebude už ustupovať. Manžel sa jej zhnusil, preto ju nemožno nútiť, aby s ním zotrvala. Čo sa týkalo spoločného hospodárenia, keď ešte s manželom žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v H., ktorý patrí do ich BSM, uviedla, že ona nakupovala oblečenie a stravu pre deti, zabezpečovala im všetky potreby a manžel kupoval stravu a platil výdavky na bývanie. Prala deťom a sebe a varila pre celú rodinu. Nedele celá rodina obedovávala spolu, ale zo strany navrhovateľky to bolo skôr nasilu. Uviedla, že spoločne nehospodária od septembra 2014. Maloleté deti žiadala navrhovateľka zveriť do jej osobnej starostlivosti, určiť od otca výživné a styk otca s maloletými deťmi ponechať neobmedzený.
8. Manžel navrhovateľky vypočutý na pojednávanach ako účastník konania nesúhlasil s návrhom na rozvod manželstva. Naopak bol toho názoru, že došlo k zlepšeniu správania na strane navrhovateľky
aj detí. Má svoju manželku stále rád a podľa jeho názoru rodina je základ. S manželkou problém nemá, ale ona s ním áno. Nechce manželku donútiť zotrvať v manželstve, ale chce, aby bolo všetko ako na začiatku. Pripustil, že nežijú v láske akoby bolo treba. Uviedol, že manželka mala v minulosti veľa problémov a bola chorá. Mala to ťažké aj v práci, pracovala v sobotu aj v nedeľu. Dlho mala chorú mamu, pričom manžel o tom nevedel, len tesne pred tým najhorším obdobím. V tomto čase už navrhovateľka niečo riešila okolo rozvodu, aj s dcérami, avšak manžel o ničom nevedel. Poznamenal, že mal psychické problémy, a to z toho, že komunikácia bola ťažšia, nakoľko robí na traktore a horšie počuje a nie vždy rozumel, čo mu hovorili a mohlo sa stať, že hlasnejšie rozprával a z toho vznikali nedorozumenia. Bol toho názoru, že on nezapríčinil rozvod manželstva. Čo sa týka intímneho života, uviedol, že sa snaží k manželke priblížiť a čaká, kedy mu dovolí zblížiť sa, ale vidí na manželke, že má k nemu odpor. Na prístup k manželke by potreboval pomoc od psychológa. Chce manželku presvedčiť, nakoľko je toho názoru, že sa to dá. Ďalej uviedol, že manželka je ovplyvnená v práci svojimi kolegami, najmä kolegyňami, ktoré jej radia, čo má robiť, aby sa rozviedla. Hovoria jej, že je dobre byť rozvedený. Znervózňovalo ho a vadilo mu, keď manželka nosila domov všelijaké klebety, nakoľko ich rozoberaním len strácali čas, ktorý nazvyš pri práci a štyroch deťoch nemali. Kvôli tomu, že mali málo času, vypustili prácu so zeleninou, majú len role. S deťmi sa rozprával o rozvode a C. C. X. mu povedali, že by išli s matkou hocikam. H. C. H. by uprednostnili bývať v dome. Keďže dom si postavili viac - menej svojpomocne, chcel by ho udržať a najradšej by bol, keby tam ostali všetci bývať, ale pravdepodobne by mal aj finančné prostriedky na vyplatenie navrhovateľky. Keby mal na to dlhšiu dobu získal by ich predajom nehnuteľností, ktoré sú teraz vo vlastníctve jeho matky, pričom tak to vychádza pre prípad dedenia a niečo získal dedením po otcovi. Uviedol, že je invalidný, má aj príplatok, celkovo v čistom 470,- eur a okrem toho prevádzkuje poľnohospodársku činnosť. Príjem z nej bol trošku väčší ako v roku 2014, avšak doklad o tom nemal. Zo zamestnania už príjem nemá, nakoľko tento skončil, lebo išiel na operáciu. Okrem toho pracovný pomer bol len fiktívny, ale na pol roka mu vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti. Vyplatili mu len 128,- eur, ale nevie za aké to bolo obdobie. Čo sa týka výživného, uviedol, že by najradšej živil všetky deti a pomáhal im do života, avšak si to nevie predstaviť pre prípad rozvodu. Po odsťahovaní sa matky a detí zo spoločnej domácnosti, deťom povedal, že keď mamina nebude mať peniaze, alebo bude iný problém, že im pomôže. Poukázal na problémové správanie a zlý prospech maloletého H..
9. Kolízny opatrovník maloletých detí vypočutý na pojednávaniach ako účastník konania navrhol pre prípad rozvodu maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a výživné od otca určiť vo výške 80,- eur mesačne, nakoľko medzi deťmi nie je veľký vekový rozdiel a styk ponechať neupravený. V prípade uzavretia rodičovskej dohody ohľadom výkonu rodičovských práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o ktorú sa súd pokúšal na pojednávaní, vyjadril kolízny opatrovník súhlas, avšak k takejto dohode medzi rodičmi napokon nedošlo.
10. Uznesením č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.09.2016, právoplatným dňa 04.11.2016, súd uložil manželom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia, ktoré sa bude realizovať na Úrade, práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa, referát poradensko- psychologických služieb. O priebehu tohto psychologického poradenstva boli súdu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa zaslané priebežné správy zo dňa 27.12.2016, 24.01.2017 a 06.04.2017 ako aj záverečná správa zo dňa 30.05.2017.
11. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákona (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
12. Podľa čl. 4 prvá veta základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
13. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
14. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu na rozvod manželstva je osobným právom každého z manželov, čo vyplýva zo zásady manželstva ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, majetkovú a materiálnu pomoc. Pri posúdení podmienky súdom, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, sa viac-menej musí súd vyporiadať so subjektívnym postojom účastníkov konania, ktorý závisí od vôle manželov a ich postoju k manželstvu.
18. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania možno charakterizovať za hlboko a trvalo rozvrátené. Súd skúmal vážnosť rozvratu, a to s prihliadnutím na jeho hĺbku a dĺžku narušenia vzťahov medzi manželmi. Približne do doku 1997 bolo manželstvo účastníkov pomerne harmonické. Postupný a hlboký rozvrat manželstva zapríčinil manžel navrhovateľky svojím dlhodobým negatívnym správaním, ktoré si manžel navrhovateľky nekriticky nepripúšťa a zotrváva na svojom názore, že on nezapríčinil rozhodnutie navrhovateľky rozviesť sa, s čím sa však súd prvej inštancie nestotožnil. Navrhovateľka uvádzala ako príčinu rozvratu manželstva rozdielne názory na manželský a rodinný život, na spoločnú domácnosť a spoločné hospodárenie, ako aj manipulatívnu, panovačnú až agresívnu povahu manžela, z čoho vznikali hádky a nezhody a na druhej strane manžel navrhovateľky pripustil, že nežijú v láske akoby bolo treba a tiež zhodne s navrhovateľkou uviedol, že vznikali medzi nimi nedorozumenia. Tieto nedorozumenia manžel navrhovateľky odôvodňoval tým, že keďže robí na traktore horšie počuje a teda musí hlasnejšie rozprávať, čo však súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové tvrdenia zo strany manžela navrhovateľky. Navrhovateľka jednoznačne prezentovala svoju vôľu a svoj názor, ktorý je nemenný odo dňa podania návrhu na rozvod manželstva, že sa chce rozviesť so svojím manželom, že manželstvo možno považovať za hlboko a trvalo rozvrátené, pričom vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia. Kvalifikáciu rozvratu manželstva súd posudzoval tiež podľa toho, ako sa tento rozvrat prejavuje na plnení spoločenského účelu manželstva. Pri posudzovaní tejto otázky hodnotil predovšetkým funkcie, ktoré manželstvo a ním založená rodina plní, prihliadol pritom na ust. § 1 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, pričom manželstvo je harmonické a trvalé spoločenstvo, v ktorom sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov netvorí harmonické a trvalé spoločenstvo, ale naopak, došlo k úplnému citovému odcudzeniu navrhovateľky od odporcu, pričom manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2017, nehospodária
spolu a intímne spolu nežijú od septembra 2014. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že ich manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a nie je reálne očakávať, že manželstvo si bude do budúcna plniť svoje poslanie. Za takejto situácie súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom a ako také nemôže plniť v budúcnosti žiadnu zo svojich funkcií a rozvod manželstva nebude v rozpore ani so záujmami maloletých detí. Nesúhlas jedného z manželov s rozvodom nemôže sám o sebe zabrániť vysloveniu rozvodu. Súd mal za to, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v manželskom spolužití proti svojej vôli. Súd prvej inštancie zobral do úvahy závery z priebežných správ i záverečnej správy zo súdom nariadeného poradensko-psychologického procesu z ktorých vyplýva, že párové konzultácie nebolo možné realizovať z dôvodu prítomnosti výrazného napätia, ktoré vyplývajú zo spoločného života manželov a z dôvodu, že manželia mali rozdielne očakávania a ciele od poradensko- psychologického procesu. Navrhovateľka pociťuje voči manželovi silný odpor, až do takej miery, že spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť. Z vyjadrení manžela navrhovateľky bolo zrejmé, že sa s rozpadom manželstva ešte nevyrovnal. S poukazom na vyššie uvedené, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pričom za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil primárne úplné citové odcudzenie navrhovateľky od odporcu, sekundárne rozdielnosti pováh manželov, ktorí majú odlišné názory na účel a spôsob manželského spolužitia. 19. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
20. Z manželstva účastníkov pochádzajú štyri deti, z ktorých dve - C. F., X.. XX.XX.XXXX C. H. F., X.. XX.XX.XXXX nadobudli v priebehu konania plnoletosť, a preto súd konanie v časti o úprave práv a povinností k toho času plnoletej H. F. zastavil v zmysle ust. § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Konanie o úpravu práv a povinností k plnoletej C. F. bolo zastavené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.05.2015, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2015. Z tohto dôvodu súd na čas po rozvode manželstva rodičov upravil výkon práv a povinností rodičov k maloletej X. F. a maloletému H. F..
21. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
23. Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Nakoľko je konanie o rozvode manželstva v zmysle ustanovenia § 100 CMP obligatórne spojené aj s konaním o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, súd rozhodoval aj o starostlivosti rodičov na čas po rozvode manželstva vo vzťahu k maloletej X. F., X.. XX.XX.XXXX a maloletému H. F., X.. XX.XX.XXXX, ktoré pochádzajú z manželského vzťahu rodičov. Maloletá X. má v súčasnosti 16 rokov a 6 mesiacov. V školskom roku 2016/2017 nastúpila do prvého ročníka Gymnázia, Golianova 68, Nitra. Maloletý H. má v súčasnosti 14 rokov 6 mesiacov. V školskom roku 2016/2017 nastúpil do ôsmeho ročníka Základnej školy, Na Hôrke 30, Nitra. Maloleté deti súd zdravé. Zvýšené výdavky nemajú, ich výdavky sú bežné a veku primerané. Ich výdavky predstavujú najmä náklady na stravu, bývanie, školské pomôcky, učebnice, krúžky, zdravotnú starostlivosť, drogériu, oblečenie a cestovné výdavky. Jednorázové výdavky súviseli s nástupom maloletých detí do školy na začiatku školského roka 2016/2017, pričom na maloletú X. predstavovali sumu 95,50 eur a na maloletého H. sumu 50,10 eur. Navrhovateľka je zamestnaná v močenskej pobočke Z. J. X., C..R.., kde jej priemerná čistá mzda za obdobie od 04/2016-03/2017 (vrátane nemocenského za 4-6/2016) bola vo výške 568,85 eur, poberá daňový bonus v sume 85,64 eur a prídavky na deti vo výške 94,08 eur mesačne. Celkový mesačný prijem navrhovateľky je 748,57 eur. Na výdavky prispieva v súčasnosti aj najstaršia dcéra C., ktorá popri štúdiu na vysokej škole od 03/2017 chodí na brigády do H. a za 03/2017 mala čistý príjem z týchto príležitostných práv vo výške 300,61 eur. Manžel navrhovateľky je invalidný dôchodca, ktorý poberá invalidný dôchodok vo výške 280,20 eur (brutto) mesačne a zároveň poberá úrazovú rentu vo výške 391,90 eur mesačne. Jeho príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, konkrétne za predaj pšenice uskutočnený dňa 04.08.2016 bol 1.634,- eur (čo predstavuje sumu 136,17 eur za mesiac). Účastníci konania v BSM vlastnia rodinný dom a manžel navrhovateľky vlastní vo výlučnom vlastníctve ďalšie nehnuteľnosti. V súvislosti s určením výživného pre maloleté deti zo strany otca, ktorý nekompenzuje starostlivosť o deti svojou osobnou starostlivosťou, súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej je možné postihnúť príjem rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých vyživovacích povinností rodiča (z aktuálneho príjmu otca 808,27 eur predstavuje 25 % sumu približne 202,07 Eur a 30 % sumu približne 242,48 Eur). Otec sa na výchove a výdavkoch maloletých detí podieľa poskytovaním výživného a tiež ako vyplýva z jeho vyjadrenia na pojednávaní aj poskytovaním vreckového a jednorázovými platbami za výdavky detí.
27. Vzhľadom k tomu, že sa maloleté deti odsťahovali s navrhovateľkou do podnájmu v Nitre a nezostali bývať s ich otcom v rodinnom dome, súd maloleté deti X. C. H. zveril do osobnej starostlivosti ich matke, nakoľko mal za to, že je to v ich najlepšom záujme a je potrebné rešpektovať ich vôľu i s ohľadom na vek a zároveň rozhodol, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil, pretože ho účastníci konania nežiadali upraviť. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletých detí a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a výživné na maloletú X. zo strany otca určil na sumu 110,- eur mesačne a na maloletého H. na sumu 90,- eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, keďže takéto výživné súd považuje vzhľadom na vek maloletých detí a ich potreby za primerané.
28. O trovách konania i trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1, 3 CSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 <aspi://module='ASPI'&link='233/1995 Z.z.%252329'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa § 27 ods. l Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť , že prijíma opäť svoje pre- došlé priezvisko.