Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7C/221/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO 47 234 679, so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, proti žalovanej: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom O. Q., A.. Z. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO 42 176 778, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5 (do 30.06.2016), o zaplatenie 107,60 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 458,10 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 458,10 Eur od 21.10.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti vzájomný návrh žalovanej zamieta.

IV. Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi (intervenient) sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 87,70 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 28.05.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 107,60 Eur spolu s príslušenstvom a k náhrade trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 25.09.2008 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky žalobcu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 995,82 Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60-tich pravidelných mesačných splátkach po 29,81 Eur. Žalovaná bola s úhradou svojho záväzku v omeškaní, preto ju žalobca listom zo dňa 26.02.2013 vyzval k splateniu celého zostatku úveru.

2. Dňa 20.06.2014 vstúpil do konania na strane žalovanej ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to podľa v tom čase platnej úpravy, keď žalovaná so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasila.

3. Dňa 28.04.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej spolu so vzájomným žalobným návrhom, v ktorom uviedla, že so žalobcom uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z., pričom úverová zmluva neobsahovala náležitosti požadované predmetným zákonom a predmetný úver je potrebné považovať za úver poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Žalovaná zároveň poukázala

na to, že z úverovej zmluvy a splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 995,82 Eur (bod 34. úverovej zmluvy) a žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi celkovo sumu 1.660,06 Eur, z čoho vyplýva, že žalobca žiada v tomto konaní zaplatenie sumy 107,60 Eur bez právneho titulu. S poukazom na uvedené, navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň vzniesla vzájomnú žalobu s poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka, keď žalobca má právny titul iba na vrátenie skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov (má právny titul na sumu 995,82 Eur), nakoľko sa na jej úkor obohatil o sumu 604,24 Eur (úhrady vo výške 1.600,06 mínus čerpanie vo výške 995,82 Eur). Žalovaná si vzájomným návrhom uplatnila nárok pozostávajúci zo súčtu úhrad, ktoré uskutočnila v období od 24.04.2012 do 19.09.2013 spolu vo výške 488,10 Eur. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť jej sumu 488,10 Eur spolu s úrokmi z omeškania 5,25% ročne od 20.09.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.02.2016 uviedol, že všetky nároky žalovanej plynúce zo vzájomného návrhu sú premlčané, na čo žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.09.2016 uviedla, že svoj nárok si uplatnila dňa 27.04.2015 vzájomným návrhom voči žalobcovi na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v presvedčení, že spláca poskytnutý úver, uhrádzala žalobcovi aj čiastky bez toho, aby mal na jednotlivé úhrady právny titul. Prijímaním jednotlivým úhrad nad rámec dochádzalo zo strany žalobcu sústavne k vzniku bezdôvodného obohatenia. Pri zohľadnení trojročnej objektívnej premlčacej doby, má žalovaná právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikalo na strane žalobcu v časovom rozpätí od 27.04.2012 do 27.04.2015 a v tomto medziobdobí sa žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovanej o sumu vo výške 458,29 Eur, pričom si žalovaná ešte uplatnila pri zohľadnení 10 ročnej objektívnej premlčacej doby právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré bezdôvodné obohatenie založila úhrada žalovanej žalobcovi zo dňa 24.04.2012 vo výške 29,81 Eur, a preto si vzájomným návrhom uplatnila nárok v celkovej výške 488,10 Eur. Žalovaná poukázala na to, že žalobca musel mať vedomosť o skutočnosti, že žalovaná mu poskytuje úhrady splátok nad rámec poskytnutého úveru, teda že prijal úhrady splátok, na ktoré po právnej stránke nemá nárok.

5. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalovanej a vedľajšieho účastníka (intervenienta), ktorí sa ospravedlnili a vyjadrili súhlas s konaní v ich neprítomnosti, za účasti žalovanej.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisom z obchodného registra, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami, výzvou k splateniu, prehľadom platieb a čerpania úhrad, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovanej, výsluchom žalovanej a zistil skutkový stav veci.

7. Žalobca je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri s predmetom činnosti - poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom a vzhľadom na túto skutočnosť je žalobca povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem. Žalovaná je fyzická osoba - nepodnikateľ. Dňa 02.10.2008 strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60-ich mesačných splátkach po 898,- Sk (29,81 Eur). Z prehľadu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 995,82 Eur, pričom celková výška úhrad z jej strany predstavuje 1.660,06 Eur.

8. Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

10. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

11. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku.

12. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

13. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

14. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

15. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

16. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

17. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

18. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

19. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

20. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

21. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákona č. 258/2001 Z.z.“) - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,.

22. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

23. V súlade s § 2 písm. c) zákona č. č. 258/2001 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

25. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

27. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.; pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.; od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

29. Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

30. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

31. Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/ EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.

32. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

33. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský vzťah. Predmetná zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - žalobcom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - žalovanou ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

35. Súd je toho názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru na základe zmluvy, ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z, znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií. V zmluve o úvere absentujú niektoré podmienky, s ktorými zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo žalobcu ako dodávateľa požadovať späť len poskytnutý úver, bez úrokov a bez poplatkov a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške poskytnutých peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. Tu potom žalobca nie je oprávnený zo zmluvy požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie - úroky obsiahnuté v zmluve, poplatok za omeškanie, poistenie. V danom prípade zmluve chýbajú najmä náležitosti určené v § 4 ods. 2 písm. g), i), j), k) zákona 258/2001 Z.z.. Zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona 258/2001 Z.z.). O splnení náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona 258/2001 Z.z. nemožno hovoriť v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaje, z ktorých je možné konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru vypočítať. Významom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ zákona 258/2001 Z.z.. (aj podľa dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým bolo predmetné ustanovenia do zákona o spotrebiteľských úveroch vložené) totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná Zmluva o úvere a ani VÚP údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahujú nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných, v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi respektíve dodávateľmi. Pre absenciu týchto náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver poskytnutý bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z.. Vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov, t.j. na sumu 995,82 Eur. Keďže žalovaná zaplatila vyššiu hodnotu ako bola hodnota poskytnutých finančných prostriedkov, súd žalobný návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu.

36. Podľa § 147 ods. 1, 2 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

37. Žalovaná si podaním zo dňa 27.04.2015 v predmetnej veci uplatnila vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie sumy 488,10 Eur, ktorá predstavujú súčet úhrad, ktoré uskutočnila žalovaná v období od 27.04.2012 do 27.04.2015 vo výške 458,29 Eur a sumu 29,81 Eur ako úhrada zo dňa 24.04.2012. Návrh na zaplatenie sumy 488,10 Eur bol doručený žalobcovi dňa 20.10.2015. Žalobca vzniesol námietku premlčania.

38. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41. Podľa § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

42. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalobcu, pristúpil súd pred rozhodnutí o vzájomnej žalobe ku skúmaniu námietky premlčania. Žalobca ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať náležitosti v súlade s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. umožňujúce spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Takéto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, a preto súd dospel k záveru, že došlo na strane žalobcu k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalovaná uviedla, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela po doručení vyjadrenia žalobcu, a preto si uplatnila nárok na zaplatenie za obdobie od 27.04.2012 do 27.04.2015 a za platbu zo dňa 24.04.2012, v celkovej výške 488,10 Eur. Súd pri prepočítaní vykonaných úhrad zistil, že v uplatnenom období žalovaná zaplatila len sumu 458,10 Eur, a preto žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vzniknuté bezdôvodné obohatenie vo výške 458,10 Eur a vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu zamietol.

43. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto vzájomnej žaloby žalobcovi. Žalobcovi bola vzájomná žaloba doručená dňa 20.10.2015, teda žalobca sa prvýkrát dozvedel o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia po doručení vzájomnej žaloby, a preto žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania za obdobie od 21.10.2015 do zaplatenia (deň nasledujúci po doručení vzájomnej žaloby) a vo zvyšnej časti bola vzájomná žaloba zamietnutá. Lehotu na splnenie povinnosti určil súd v súlade s § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“).

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade mala žalovaná a vedľajší účastník úspech vo veci v rozsahu 87,70 %, (úspech žalovanej bol vo výške 93,85 % - úspech žalobcu vo výške 6,15 % vypočítaný 458,10 Eur / 488,10 Eur x 100) a preto súd žalovanej priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 87,70 %. S poukazom na zmenu právnej úpravy vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.