Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-137-2017.pdf
PDF · 76.34 KB
Case nature
Subarea
8CoP/137/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. F. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov I.. G. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y., D. B., R. XXXX/ XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a I.. I. Žofčáka nar. X.X.XXXX bývajúceho v Y., D. B. na R. ulici č. XXXX/XX v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 3.4.2017 č.k. 23P 86/2017-57 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením z 3.4.2017 č.k. 23P86/2017-57 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu 200 Eur mesačne od vykonateľnosti rozhodnutia vždy do 15-teho dňa v mesiaci rukám matky dieťaťa.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka dieťaťa v návrhu neosvedčila naliehavosť predbežnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletej, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Konštatoval, že z návrhu matky vyplýva, že starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná matkou a styk otcovi s maloletou umožňuje podľa dohody rodičov. Tvrdenie, že otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej dobrovoľne neplní, matka žiadnym spôsobom nepreukázala a neosvedčila. Výživa dieťaťa nie je ohrozená, keďže matka má dostatočne vysoký príjem (1.234,08 Eur), aby zabezpečila nevyhnutné potreby dieťaťa. Matka rovnako žiadnym spôsobom neuviedla, v čom spočíva nevyhnutná miera určenia vyživovacej povinnosti od otca vo výške 200 Eur mesačne. S poukazom na to, že v konaní je potrebné vykonať dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré dokazovanie bude predchádzať rozhodnutiu súdu vo veci samej návrh zamietol. Poukázal aj na to, že na konajúcom súde prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej na čas do rozvodu manželstva, ktoré bolo so súhlasom oboch rodičov prerušené, keďže sa vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, preto súd nenašiel právny základ nariadenia neodkladného opatrenia. Situácia spočívajúca v nezhodách rodičov týkajúcich sa starostlivosti o maloletú G. trvá dlhodobo a naliehavosť bezodkladnej úpravy matka súdu nepreukázala. Matka s dieťaťom nežije s otcom v spoločnej domácnosti od novembra 2016, ako to sama v návrhu uviedla, pričom túto skutočnosť v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 27P 396/2015 nenamietala, dokonca sa vzdala práva podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd konanie na pojednávaní 15.2.2017 prerušil. Obaja rodičia v prebiehajúcich konaniach tvrdia iné skutočnosti zabezpečovania starostlivosti o maloletú a súd dospel k záveru, že maloletej nehrozí žiadna ujma, preto nie je potrebné upravovať práva a povinnosti voči maloletej do rozhodnutia o merite veci. Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a nebola preukázaná naliehavosť
zásahu súdu do pomerov účastníkov, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviaže otca prispievať na výživu maloletej G. 200 Eur mesačne počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky dieťaťa. Vyjadrila názor, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V tejto súvislosti uviedla, že Civilný mimosporový poriadok nevyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ani ďalšie podmienky stanovené v ust. § 326 ods. 1 CSP vychádzajúc z čl. 4 Civilného mimosporového poriadku. Je nesporné, že otec dieťaťa má voči nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť a rovnako je nesporné, že mať zabezpečenú výživu, je základným záujmom maloletého dieťaťa. Súd nijakým spôsobom nespochybnil, že maloleté dieťa žije s ňou v nájme, za ktorý uhrádza mesačne 500 Eur a rovnako je zrejmé z obsahu spisu 23P 395/2015, že matka má čistý mesačný príjem 1.234,08 Eur. Z doterajšieho dokazovania, z príjmu matky po zaplatení nájmu a po odpočítaní 200 Eur na ňu a 200 Eur na maloleté dieťa, zostáva jej samotnej aj maloletej G. suma 330 Eur mesačne, z ktorej má zabezpečiť dopravu dieťaťa ako aj svoju do školy a do zamestnania, ošatenie a obuv a všetky ďalšie výdavky. Z týchto veľmi jednoduchých matematických operácii vyplýva, že matka nemôže zabezpečovať svoju výživu a výživu maloletého dieťaťa bez pomoci svojich rodičov. Súd prvej inštancie nedal odpoveď na otázku, akými logickými úvahami dospel k záveru, že je v záujme maloletej G., aby jej potreby boli uspokojované v takom obmedzenom rozsahu, ako to príjem matky dovoľuje. Úvahy súdu o tom, že nepreukázala, prečo žiada výživné vo výške 200 Eur mesačne neodpovedajú úprave postupu súdu v Civilnom mimosporovom konaní so zreteľom na najlepší záujem dieťaťa. Výživné, ktoré navrhla určiť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletej G. v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre jej blaho. Vychádzajúc z predpokladu, že súd nespochybňuje samotnú existenciu maloletej G., dovolí si predpokladať, že súd rovnako nespochybňuje, že maloletá G. tak, ako každý iný človek potrebuje jesť, obliekať sa, obúvať sa, umývať sa a navyše ako dieťa má rôzne školské a iné potreby, ktoré sa nedajú zabezpečiť inak ako tým, že sa kúpia. Dodala, že nie je potrebné dokazovať skutočnosti známe súdu z jeho činnosti, ako to vyplýva z CMP a z CSP. Bez akéhokoľvek významu je konštatovanie súdu o tom, že sa vzdala práva odvolania proti rozhodnutiu súdu o prerušení konania (sp. zn. 27P 396/2015). Návrh na prerušenie konania nepodala a súdom oznámený zamýšľaný postup spočívajúci v nariadení znaleckého dokazovania z odboru psychológie, ak by konanie nebolo prerušené, by opätovne znamenalo vystavenie maloletého dieťaťa ďalšiemu stresu, ju viedlo k tomu, že rozhodnutie súdu rešpektovala. Ani táto skutočnosť, ako to vyššie uviedla, nemá identifikovateľný vplyv k dôvodnosti jej návrhu a nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Úvaha súdu o tom, že nepreukázala, že otec neprispieva na výživu dieťaťa, je pre ňu nepochopiteľná, keďže jej nie je známe, akým spôsobom by mohla preukázať túto skutočnosť. Na rozdiel od tvrdenia súdu, túto skutočnosť osvedčila uvedením podstatných faktov, ktorými sú to, že žije s maloletou G. v nájme a zabezpečuje jej výživu výlučne sama. Žiadne iné skutočnosti, ani tvrdené, ani osvedčené neboli.
4. Otec dieťaťa, ktorému doručoval odvolanie matky odvolací súd, sa v zákonnej lehote k odvolaniu matky nevyjadril.
5. Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.
6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípadne neboli ku dňu jeho rozhodnutia splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože matka neosvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia vyplývajúce zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom uznesení. Podľa ust. § 366 CMP možno povinnej osobe uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie nevyhnutných životných nákladov oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný plniť vyššie dávky výživného. Kritéria určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vo veci samej vyplývajú z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktorými sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby dieťa s tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Tento rozsah je však zásadne odlišný od neodkladného opatrenia, ktorý je daný len nevyhnutnosťou. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia správne konštatoval, že matka neosvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia s poukazom na to, že výchova a výživa maloletej G. je riadne zabezpečená matkou majúcou príjem 1.234,08 Eur postačujúci na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa, nota bene nie je možné uzavrieť, že by uspokojovanie nevyhnutných potrieb dieťaťa bolo ohrozené. Odvolací súd zastáva rovnaký názor, ako súd prvej inštancie, že aj keď rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej G. nevyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, t.j. určenie výživného, a to vzhľadom na deklarovaný mesačný príjem matky, z ktorého matka dokáže maloletému dieťaťu zabezpečiť potrebnú výživu v nevyhnutnom rozsahu. Z tohto dôvodu argumentácia matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaní proti zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie môže mať relevanciu pre rozhodnutie súdu v merite veci, nie však pre bezodkladnú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov konania formou nariadenia neodkladného opatrenia. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).