Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/59/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: C. B., N.. XX.XX.XXXX, A. W. - W. XXX, W., o zaplatenie 297,53 eura s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 297,53 eura z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 14.04.2016 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 297,53 eura spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 297,53 eura od 01.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 24.01.2011 uzavreli v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl. a § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol bankový účet. Žalovaný túto zmluvu porušil a dostal sa do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, pričom žalobca dňa 30.042013 vykonal internú účtovnú transakciu (prevod) a debetný zostatok na účet klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, čím účet zatvoril a informoval o tom žalovaného posledným výpisom z tohto účtu.

2. Žalovaný sa k žalobe s prílohami dňa 03.11.2016 písomne vyjadril a oznámil zaplatenie pohľadávky vo výške 297,53 eura, t.j. žalovanej istiny, o čom predložil potvrdenie - vklad v hotovosti na účet banky. 3. Po zaplatení istiny žalovaným počas konania vzal žalobca svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 297,53 eura a ďalej požadoval len úroky vo výške 28 % p.a. zo sumy 297,53 eura od 01.05.2013 do 03.11.2016.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obidve strany, avšak žalobca sa z tohto pojednávania ospravedlnil, o jeho odročenie nepožiadal a súhlasil s rozhodnutím súdu bez jeho účasti na pojednávaní, preto súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených v konaní stranami sporu (zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, výpis z účtu, všeobecné obchodné podmienky žalobcu, úrokové sadzby produktov, vklad v hotovosti) a výsluchom žalovaného, ktorý na pojednávaní uviedol, že žalobcom požadované úroky považuje za príliš vysoké.

5. Na pojednávaní bola zároveň poskytnutá stranám sporu možnosť vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom, a teda k tomu, že súd zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb uzatvorenú medzi stranami dňa 24.1.2011 posudzuje ako spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na povahu jej účastníkov, a to vrátane premlčania nárokov vyplývajúcich z tejto zmluvy, na ktoré sa použije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa, a teda úprava občianskoprávna.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu späť v časti istiny ešte pred prvým pojednávaním vo veci, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 (výrok I) bez žiadania súhlasu od žalovaného.

Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 1 (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá a § 101 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20160701>). Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že posudzovaný právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb je právnym vzťahom spotrebiteľským a je nevyhnutné posudzovať okrem príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 269 ods. 2, § 708, § 716) podľa právnych predpisov, ktoré upravujú

spotrebiteľské právne vzťahy (najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keďže žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ zameraný na poskytovanie bankových, investičných a iných služieb, ktoré dodával i fyzickým osobám s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, bežný účet využíval na osobnú potrebu a žalobca iný účel jeho využívania nepreukázal.

8. V zmysle citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu. K tomuto zákonnému ustanoveniu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a keďže zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nadobudol účinnosť 1.5.2014, je možné použiť ustanovenie § 5b aj na doterajšie právne vzťahy vzniknuté a posudzované pred jeho prijatím.

9. Preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku ešte pred skúmaním samotnej existencie subjektívneho práva žalobcu. Súd je totiž povinný pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo skúmať, či právo veriteľa alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, aj keď túto námietku dlžník nevzniesol. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie pohľadávky a jej príslušenstva z nepovoleného prečerpania na účte žalovaného, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, keďže v zákone pre uvedené právo nie je uvedená osobitná premlčacia doba. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde.

10. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci vyplynulo, že žalovaný naposledy čerpal peňažné prostriedky z bežného účtu dňa 13.3.2012 (výpis z účtu - č.l. 43 spisu) a následne žalobca žalovanému už len účtoval poplatky a pripisoval na ťarchu jeho bežného účtu debetné úroky a úroky z omeškania, a to až do dňa 30.4.2013, kedy žalobca bežný účet žalovaného uzatvoril. Z výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný opakovane prekračoval limit povoleného prečerpania, čím sa dostal do nepovoleného prečerpania, čo znamená povinnosť žalovaného nepovolené prečerpanie na bežnom účte bez zbytočného odkladu vyrovnať (3.12 VOP žalobcu). Pokiaľ teda žalovaný posledný krát čerpal peňažné prostriedky z bežného účtu dňa 13.3.2012 a podľa tvrdenia žalobcu sa jednalo o nepovolené prečerpanie na tomto účte, žalobcovi nič nebránilo, aby svoje majetkové právo na súde uplatnil dňa 14.3.2012 (deň po vzniku posledného nepovoleného prečerpania), kedy práve on vedel o nepovolenom prečerpaní. V tomto prípade tak všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 14.3.2012 a uplynula dňa 14.3.2015.

11. V prejednávanej veci si žalobca svoje právo na zaplatenie sumy 297,53 eura s príslušenstvom voči žalovanému uplatnil na tunajšom súde až dňa 14.4.2016, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby, a preto je jeho právo premlčané. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z prečerpania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Na základe uvedených skutočností súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 297,53 eura s príslušenstvom za premlčaný, a preto žalobu vo zvyšnej časti, t.j. v časti príslušenstva, a to úrokov vo výške 28 % p.a. zo sumy 297,53 eura od 01.05.2013 do 03.11.2016 zamietol (výrok II).

12. Súd zároveň vo vzťahu k už uhradenej istine pohľadávky poukazuje na § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu.

13. Súd poznamenáva, že nakoľko tu ide o zmluvu spotrebiteľskú, platí vo vzťahu k nej pravidlo nemožnosti úpravy zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, teda v tomto prípade od § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorých by bolo možné úrok z omeškania, keby nebol premlčaný, žalobcovi priznať len vo výške 8,75 % ročne zo sumy 297,53 eura od 01.05.2013 do 03.11.2016.

14. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade žalovaný svojim správaním, a to uhradením žalovanej istiny počas konania, procesne zavinil späťvzatie žaloby v časti istiny (rozhodujúcej pre určenie miery úspechu v konaní na účely náhrady trov konania) a následné zastavenie konania v dôsledku späťvzatia, preto je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % (výrok III). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

15. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).