Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/112/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch pred samosudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobkyne: Veronika G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., M.R. I. XX, zastúpená Združenie na ochranu práv občana - AVES, Bratislava, Jána Poničana 9, IČO: 50 252 151, proti žalovanému: I. úverová banka, a.s., G., S. J. 1, F.: XX XXX XXX, o náhradu škody 4.455,- eur, vydanie bezdôvodného obohatenia 19.295,63 eur a nemajetkovej ujmy 5.000,- eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu o náhradu škody z a m i e t a .

Súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .

Súd žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu zo dňa 17.03.2016 domáhala zaplatenia náhrady škody v sume 4.455,- eur, vydania bezdôvodného obohatenia v sume 19.295,63 eur a nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- eur. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaná dňa 30.06.2003 uzavrela s dlžníkmi zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru na základe ktorej bol poskytnutý úver v sume 700.000,- Sk (23.235,74 eur) pod registračným č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, pričom žalovaná uzavrela so žalobkyňou dňa 30.06.2003 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne pod č. ZZ k uvedenej zmluve o poskytnutí hypotekárneho úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, pričom na základe uvedenej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. žalovanej bolo zriadené záložné právo v prospech žalovanej na byt v osobnom vlastníctve žalobkyne. Uviedla, že podľa článku 8 uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva záložca (žalobkyňa) bez výhrad súhlasí s tým, že záložný veriteľ (žalovaná) je oprávnený uspokojiť sa pri výkone záložného práva spôsobom určeným v tejto zmluve alebo predajom zálohu na dražbe, pričom záložný veriteľ písomne oznámi záložcovi, resp. dlžníkovi ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, začatie výkonu záložného práva a spôsobu akým uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zálohu. Z uvedenej zmluvy nevyplýva žiadne iné zmluvné dojednanie o spôsobe uspokojenia záväzku. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa pristúpila k poskytnutiu zálohu a uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva k jej bytu na základe informácii poskytnutých pracovníkom žalovaného na pobočke Bratislava - Dúbravka pričom v priestoroch banky jej bolo uvedené, že poskytuje záloh na záväzok dlžníkov v sume 700.000,- Sk a nie pohľadávky, tak ako to žalovaný uviedol v zmluve o zriadení záložného práva. Uviedla, že žalobkyňa nemala žiadne skúsenosti v oblasti záložného práva a nebola ako priemerný občan schopná právne posúdiť zmluvu o zriadení

záložného práva a jej následkoch a v dobrej viere túto zmluvu podpísala. Uviedla, že uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva v článku III ods. 1 považuje za spornú z dôvodu, že v čase uzavretia záložnej zmluvy súčasne s úverovou zmluvou neexistovala žiadna pohľadávka ale len záväzok dlžníkov. Uviedla tiež, že právny úkon je neplatný ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúceho zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Uviedla, že tento právny úkon je neplatný, keďže ho uzavrela v omyle. Ďalej uviedla, že žalovaná bola povinná predložiť žalobkyni pred uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva aj úverovú zmluvu a všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby uzavreté s dlžníkmi, aby žalobkyňa mohla pred poskytnutím zálohu posúdiť či poskytne k úverovej zmluve ako záloh svoj byt a pristúpi k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva alebo to odmietne, pričom žalovaný bol povinný presne špecifikovať v zmluve o zriadení záložného práva celkové náklady poskytnutého úveru a jeho dobu splatnosti avšak v danom prípade žalobkyni nebola zo strany žalovaného predložená zmluva o hypotekárnom úvere a nemohla vedieť za aký skutočný záväzok poskytuje záloh pričom mala za to, že záloh poskytuje za záväzok 700.000,- Sk na dobu 15 rokov, a teda žalobkyňa v danom prípade pristúpila k poskytnutiu zálohu a k podpísaniu záložnej zmluvy, ktorá je neurčitá, nezrozumiteľná.

2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že listom zo dňa 02.01.2013 žalovaný vyzval dlžníkov na predčasné splatenie zostatku úveru v sume 18.639,97 eur a v tejto výzve žalovaný uviedol, že ak dlžníci dlžnú sumu uhradili, odstúpenie od zmluvy sa má považovať za bezpredmetné a z toho vyplýva, že žalovaný od zmluvy o úvere odstúpil 02.01.2013 keďže dlžníci v lehote 10 dní od doručenia výzvy dlžnú sumu neuhradili. Poukázala tiež na ust. § 48 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu, pričom záložné právo má k tomuto záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu a teda vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečenou pohľadávkou pričom pohľadávka a záložné právo, ktoré ju zabezpečuje, sú tak navzájom späté, že nemožno s nimi samostatne nakladať, a teda záložné právo existuje len vtedy ak je daná existencia hlavného záväzku a zánikom hlavného záväzku dochádza k zániku záložného práva a preto odstúpením od zmluvy o úvere dňa 02.01.2013 došlo k zániku hlavného záväzku a tým aj k záväzku záložného práva. Taktiež žalobkyňa uviedla, že dňa 04.03.2013 bol žalobkyni doručený splátkový kalendár žalovaného na postupné vyrovnanie jej záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru pričom podľa tohto splátkového kalendára mala žalobkyňa zaplatiť 29.400,- eur v 120-tich mesačných splátkach po 245,- eur čo je o 10.760,03 eur viac ako to požadovala žalovaná od dlžníkov 2 mesiace spätne, t.j. pred zaslaním splátkového kalendára žalobkyni. Žalobkyňa mala za to, že žalovaná vykonala na žalobkyňu podvod v podobe úžery keď po dvoch mesiacoch žiadala od žalobkyni 60% navýšenie záväzku. Uviedla tiež, že žalobkyňa z obavy, že príde o svoj byt, kontaktovala pracovníčku žalovaného pani Pipekovú, ktorej oznámila, že nie je platobne schopná splácať mesačné splátky v sume 245,- eur keďže jej čistý príjem predstavoval sumu 395,- eur a zaplatením tejto čiastky jej nezostane na životné minimum a ďalšie záväzky, pričom pani Pipeková jej oznámila, že nech spláca mesačne toľko koľko môže. Preto žalobkyňa splácala mesačne počínajúc mesiacom apríl 2013 sumu 160,- eur avšak v marci 2015 sa žalobkyňa stala trvalo práceneschopná a počas práceneschopnosti mala príjem len 295,- eur a za týmto účelom kontaktovala pani K., ktorej oznámila, že môže splácať splátky v sume 100,- eur mesačne. Uviedla ďalej, že v mesiaci október 2015 pracovníčka žalovaného pani Trojčáková oznámila žalobkyni, že nech dodržiava splátkový kalendár vyhotovený pani Pipekovou a vyzvala žalobkyňu na úhradu celého dlhu a oznámila jej tiež, že ak neuhradí do konca novembra zostatok dlhu, byt žalobkyne sa predá na dražbe. Žalobkyňa nevedela ako má za danej situácie postupovať a preto bola žalovaným donútená k predaju svojho bytu pričom pani Y. jej oznámila, že má zaslať žiadosť o povolenie k predaju bytu. Následne žalovaný doručil žalobkyni list zo dňa 23.11.2015, v ktorom žalovaný vyslovil súhlas s odpredajom bytu žalobkyne a potvrdenie o výške pohľadávky na základe úverovej zmluvy pričom pohľadávka k úverovej zmluve ku dňu 15.12.2015 predstavovala sumu 19.157,83 eur. Žalovaná oznámila žalobkyni, že tento súhlas udelili na dobu 1 mesiac, pričom tento súhlas môže žalovaný kedykoľvek odvolať. Na základe uvedeného zastrašovania bola žalobkyňa nútená v strese tento byt odpredať, pričom ho predala pod cenu. Uviedla, že žalovaný v každej komunikácii zdôrazňoval, že žalobkyňa je povinná zaplatiť svoj záväzok zo zmluvy o hypotekárnom úvere. Uviedla, že žalobkyňa viackrát vyzvala žalovaného aby jej predložil predmetnú zmluvu o hypotekárnom úvere, čo však žalovaný odmietol z dôvodu, že žalobkyňa nie je účastníčkou uvedenej zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že zo strany žalovaného išlo o nekalé konanie v tom, že v marci 2013 vyčíslil žalovaný dlh v sume 29.400,- eur pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému od apríla 2013 do októbra 2015 sumu 4.415,- eur avšak celkový dlh žalovaný v novembri 2015 vyčíslil

o 5.787,17 eur menej a nie je jasné, kto zaplatil sumu 5.787,17 eur pričom po predaji bytu žalobkyňa zaplatil žalovanému 19.157,83 eur.

3. Žalobkyňa taktiež v žalobe uviedla, že so žalovaným mala uzavretú len zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, žalobkyňa neuznala pohľadávku dlžníka ani neprevzala za neho pohľadávku a žalobkyňa splácala pohľadávku dlžníka bez toho aby žalovaný s ňou uzavrel akúkoľvek zmluvu o úvere pričom žalovaný bol oprávnený požadovať od žalobkyne uspokojenie záväzku iba realizáciou záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a žiadne iné uspokojenie záväzku dlžníka nebolo medzi žalobkyňou a žalovaným zmluvne dohodnuté a preto žalovaný nebol oprávnený vymáhať pohľadávku od žalobkyne formou splátkového kalendára a pod hrozbou predaja bytu v dražbe vymáhať zaplatenie pohľadávky jednorázovo v lehote 1 mesiaca. Uviedla, že agresívne konanie žalovaného spočíva v tom, že účelovo navýšil pohľadávku splátkovým kalendárom na sumu 29.400,- eur a po dvoch rokoch splácania vyčíslil pohľadávku na sumu 19.157,83 eur s úrokmi pričom žalovaný konaj aj napriek tomu, že od zmluvy odstúpil, čím zanikol aj záväzok zo záložnej zmluvy. Uviedla, že na výzvu žalobkyne žalovaný doručil žalobkyni výpis obratov od 31.12.2003. Žalobkyňa uviedla, že zaplatila žalovaného pohľadávku o 8 rokov skôr pričom žalovaný aj napriek tomu a napriek odstúpeniu od úverovej zmluvy vymohol od žalobkyni neoprávnene vyúčtované úroky. Uviedla tiež, že žalovaný po odstúpení od zmluvy bol oprávnený požadovať len to čo poskytol, t.j. 700.000,- Sk (23.235,74 eur) a z dôvodu odstúpenia od zmluvy o úvere zanikol aj záväzok žalobkyne vyplývajúci zo zmluvy o zriadení záložného práva. Poukázala na to, že v zmluve o zriadení záložného práva nijakým spôsobom neboli dojednané podmienky realizácie záložného práva v prípade odstúpenia zmluvy o úvere. Uviedla, že z uvedeného je dokázané nekalé a účelové konanie žalovaného s úmyslom získať pre seba nemalý finančný zisk na úkor žalobkyne. K žalobe žalobkyňa pripojila zmluvu o zriadení záložného práva uzavretú medzi stranami 30.06.2003, návrh splátkového kalendára zo dňa 04.03.2013, výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 02.01.2013 adresovanú Jurajovi N. a Kvetoslave N., z ktorého vyplýva, že pohľadávka žalovaného prestavuje vrátane príslušenstva sumu 18.639,97 eur, z toho istina predstavuje 17.311,45 eur, súhlas s odpredajom nehnuteľnosti zo dňa 23.11.2015, žiadosť žalobkyne zo dňa 26.01.2016 o zaslanie potvrdenia o úhrade hypotekárneho úveru, potvrdenie o splatení záväzku zo dňa 01.02.2016.

4. K žalobe sa vyjadril písomným podaním zo dňa 07.04.2016 žalovaný, ktorý uviedol, že so žalobou žalobkyne nesúhlasí a túto považuje za neopodstatnenú a žiadal aby ju súd v celom rozsahu zamietol. Vo svojom uvedenom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalovaný uzavrel s Jurajom N. a Kvetoslavou N. zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 30.06.2003 na základe ktorej im bol poskytnutý úver v sume 700.000,- Sk pričom na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z vyššie uvedenej zmluvy žalovaný ako záložný veriteľ uzavrel so žalobkyňou zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registrovanú pod č. ZZ k ÚZ č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 30.06.2003. Žalovaný tiež uviedol, že záväzok dlžníkov voči žalovanému z uvedenej zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru predstavoval zároveň pohľadávku žalovaného voči dlžníkom a v tomto nie je žiadny rozpor a nejde ani o neprijateľnú zmluvnú podmienku ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe. Uviedol tiež, že nerozumie argumentácii žalobkyne, ktorá uviedla, že „v čase uzavretia záložnej zmluvy súčasne s úverovou zmluvou v ten istý deň neexistovala ešte žiadna pohľadávka, ale len záväzok dlžníkov.“ Uviedol tiež, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť v zmluve o zriadení záložného práva presne špecifikovať celkové náklady poskytnutého úveru a dobu jeho splatnosti. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že žalovaný od zmluvy o úvere odstúpil, uviedol, že výzvou zo dňa 02.01.2013 boli dlžníci Juraj N. a Kvetoslava N. vyzvaní na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom pričom nešlo o odstúpenie od zmluvy ale o vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z dôvodu delikvencie so splácaním úveru na strane dlžníkov, ku ktorému mal žalovaný právo pristúpiť. Žalovaný teda neodstúpil od zmluvy o úvere ale vyhlásil predčasnú splatnosť zostatku úveru. Preto argumentáciu žalobkyne o zániku záložného práva považuje za irelevantnú. Žalovaný tiež uviedol, že pred tým ako pristúpil v januári 2013 k vyhláseniu predčasnej splatnosti zostatku úveru s príslušenstvom, boli dlžníkom niekoľkokrát zasielané upomienky nakoľko títo boli v omeškaní so splácaním splátok úveru viac ako 90 dní pričom dňa 01.12.2011 im bol zaslaný pokus o zmier s výzvou na zaplatenie dlžnej pohľadávky 1.350,30 eur a zároveň boli poučení o možnosti žalovaného využiť svoje právo na jednorazové splatenie celého zostatku úveru s tým, že pokus o zmier bol zaslaný na vedomie žalobkyni. Žalovaný uviedol, že po doručení pokusu o zmier boli evidované úhrady splátok a preto nebolo pristúpené k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a následne preverovaním platieb 02.01.2013 bolo zistené, že hypotekárny úver nie je riadne splácaný viac ako 6 mesiacov a z toho dôvodu žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť

zostatku úveru s príslušenstvom a dlžníkom bola odoslaná výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 02.01.2013, ktorá bola zaslaná na vedomie žalobkyni. Uviedol, že dňa 08.01.2013 žalobkyňa telefonicky oznámila žalovanému, že hypotekárny úver bude splácať do konca 03/2013 keďže má snahu vybaviť hypotekárny úver konkurenčnej banke a ak sa hypotekárny úver nepodarí vybaviť, bude žiadať o vystavenie mimoriadneho splátkového kalendára. Uviedol tiež, že dňa 04.03.2013 bola žalovanému (zamestnankyni Mgr. Petre K.) doručená mailová žiadosť, ktorej predchádzal telefonický kontakt so žalobkyňou o vystavenie mimoriadneho splátkového kalendára, v ktorom by mesačná splátka bola v sume 250,- eur keďže zo strany dlžníkov nie je možné zostatok hypotekárneho úveru uhradiť jednorazovo. V uvedenej žiadosti bolo 04.03.2013 zo strany žalovaného vyhovené a mimoriadny splátkový kalendár bo vystavený a zaslaný žalobkyni. Žalovaný podotkol, že sa snažil maximálne vyjsť v ústrety žalobkyni a nepristúpil k výkonu záložného práva hoci v tom čase tak urobiť mohol. O tom, že táto forma vyrovnania záväzku nie je štandardnou službou žalovaného, bola žalobkyňa uzrozumená aj v zaslanom splátkovom kalendári, o ktorý spolu s dlžníkom Jurajom N. požiadala mailovým podaním zo dňa 04.03.2013. Žalovaný uviedol, že zásadne namieta tvrdenia žalobkyne o tom, že bola žalovaným donútená k predaju bytu alebo „zastrašovaná“ a tieto tvrdenia považuje za nepravdivé, pričom práve naopak, žalovaný sa snažil výjsť v ústrety žalobkyni, ktorá ho žiadala aby nepristúpil k výkonu záložného práva pričom splátkový kalendár zo dňa 04.03.2013 nebol splácaný riadne a pre žalovaného nebolo akceptovateľné splácanie po 100,- eur mesačne. Žalovaný poukázal na to, že mohol už dňa 02.01.2013 pristúpiť k výkonu záložného práva, avšak neurobil tak ani do roku 2015 kedy bol žalobkyňou opätovne kontaktovaný a požiadaný aby jej vyšiel v ústrety keďže žalobkyňa mala záujem predať byt (záloh) sama mimo dražby a preto mailom žiadala žalovaného o vyčíslenie hypotekárneho úveru ku dňu 15.12.2015. Uviedol, že úver bol vyplatený až 23.12.2015, na základe toho bola následne vystavená žiadosť žalovaného o výmaz záložného práva zo dňa 28.12.2015. Napokon žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom zmluvu o zriadení záložného práva podpísala dobrovoľne s vedomím, že poskytuje svoj byt ako záloh na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči dlžníkom a po vyhlásení predčasného splatenia zostatku úveru s príslušenstvom sama požiadala o splátkový kalendár, v čom jej bolo vyhovené ako neštandardný krok žalovaného pričom ani žalovaný nepristúpil k výkonu záložného práva ani k výkonu záložného práva formou dražby a to ani po tom ako nebol dodržiavaný splátkový kalendár pričom žalovaný opäť vyšiel v ústrety žalobkyni tým, že súhlasil s predajom založenej nehnuteľnosti mimo dražby tak aby záloh predala sama žalobkyňa. Žalovaný taktiež považoval za nepreukázaný nárok na majetkovú ujmu. K uvedenému podaniu žalovaný pripojil pokus o zmier zo dňa 01.12.2011 adresovaný dlžníkom, ktorého rovnopis bol doručený žalobkyni 07.12.2011, výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom adresovaný dlžníkom, ktorá bola doručená žalobkyni dňa 08.01.2013, mailové podanie zo dňa 04.03.2013 s požiadavkou na mesačnú splátku do 250,- eur, splátkový kalendár zo dňa 04.03.2013, súhlas s odpredajom nehnuteľnosti zo dňa 23.11.2015, žiadosť o výmaz záložného práva zo dňa 28.12.2015.

5. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 23.05.2016 žiadala zmenu žaloby pričom žiadala aby žalovanému bola uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 4.555,- eur s úrokom z omeškania 9,75 % ročne od 22.04.2013 do zaplatenia, vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 19.295,63 eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 23.12.2015 do zaplatenia a zaplatiť žalobkyni zadosťučinenie 100.000,- eur.

6. K uvedenej zmene žaloby sa podaním zo dňa 11.07.2016 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyňa nepreukázala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ani finančného zadosťučinenia a žiadal aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa sama plnila za dlžníkov Juraja N. a Kvetoslavu N. a žalovaný žalobkyňu nijakým spôsobom nenútil aby poukazovala alebo vkladala v hotovosti peňažné prostriedky na účet Juraja N. č. XXXXXXXXXX/XXXX, a preto namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní keďže žalovaný nie je zodpovednostným subjektom za získané bezdôvodné obohatenie. Žalovaný taktiež uviedol, že na účet hypotekárneho úveru Juraja N. vkladali finančné prostriedky rôzne osoby, nielen žalobkyňa a teda nemôže byť ona aktívne vecne legitimovaná na podaní žaloby v celom rozsahu ako to v žalobe uvádza. Žalobkyňa ani nepreukázala výšku údajného bezdôvodného obohatenia. K uvedenému podaniu žalovaný pripojil výpis z účtu Juraja N. č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že na jeho účet boli pripísané platby celkom v sume 4.455,- eur a to v období od 22.04.2013 do 25.11.2015 z ktorého vyplýva, že dňa 23.12.2015 bola na jeho uvedený účet pripísaný suma 19.190,87 eur (pohľadávka banky ku dňu 15.12.2015 v sume 19.157,83 eur + 33,08 eur za oneskorenú úhradu 8 dní po 4,13 eur).

7. Konajúci súd na základe žiadosti zástupcu žalobkyne doručeným súdu 10.10.2016 uznesením č. 6C/112/2016-108 zo dňa 14.02.2017 priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

8. Na pojednávaní dňa 02.06.2017 konajúci súd uznesením nepripustil zmenu žaloby obsiahnutú v podaní žalobkyne zo dňa 23.06.2016 a ďalej konal o pôvodnú žalobu. Žalobkyňa uviedla, že sumu 19.000,- eur zaplatila žalovanému dňa 28.12.2015 a že sumu 4.455,- eur, ktorú žaluje ako škodu, predstavuje sumy, ktoré 3 roky platila po 160,- eur mesačne na účet žalovaného pričom od roku 2015 platila sumu 100,- eur mesačne. Uviedla, že žiadna zmluva ani dohoda medzi stranami uzavretá nebola ani ústna ani písomná.

9. Zástupkyňa zástupcu žalobkyne na uvedenom pojednávaní uviedla, že suma 4.455,- eur ako škoda predstavuje sumy ktoré platila žalobkyňa od augusta 2013 do 25.11.2015 na účet žalovaného, mesačne to bolo 160,- eur s výnimkou mesiacov od apríla 2015 keď bola PN a vtedy platila sumu 100,- eur mesačne po dobu 5 mesiacov. Uviedla, že žalovaný na žalobkyňu začali vyvíjať hrubý nátlak, že ak neuzná záväzok, do mesiaca jej predajú byt a žalobkyňa v strese byt predala pod cenu, musela sa presťahovať do Nových Zámkov t.j. 120 km od Bratislavy a v tomto meste jej zamestnávateľ nevedel ponúknuť prácu a preto prišla aj o zamestnanie, v dôsledku neodbornej starostlivosti v spotrebiteľských veciach zo strany žalovaného. Uviedla, že podnikanie žalovaného považuje za nekalé, pričom žalovaný využíva agresívne obchodné praktiky, keďže na niekoľkonásobné žiadosti žalobkyne jej žalovaný odmietol vydať úverovú zmluvu aby si mohla žalobkyňa preveriť či vôbec žalovaná poskytla nejaký úver vo výške 700.000,- pretože žalobkyňa nebola účastníčkou úverovej zmluvy a žalovaná bola povinná na žiadosť žalobkyne keď začala od nej vymáhať plnenie, úverovú zmluvu predložiť. Záložná zmluva, ktorou žalobkyňa poskytla záloh je totiž naviazaná na úverovú zmluvu a keďže záložná zmluva odkazuje na peňažný údaj len vo výške 700.000,- Sk, žalovaný bol oprávnený domáhať sa len tejto čiastky. V opačnom prípade by išlo o omyl žalobkyne a bolo by potrebné posudzovať platnosť právneho úkonu. Uviedla, že je preukázané, že žalovaný vymáhal od žalobkyne plnenie bez právneho úkonu čím sa bezdôvodne obohatil a preto žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 23.745,60 eur spolu s úrokom z omeškania od 01.03.2013 5,55%. Uviedla, že v zmysle § 7 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa má žalobkyňa nárok na finančné zadosťučinenie, ktoré požaduje vo výške 5.000,- eur. Žiadala aby žalovaný preukázal písomnú dohodu podpísanú všetkými zmluvnými stranami, dohodu o uzavretí splátkového kalendára, dohodu o uznaní záväzku zo záložnej zmluvy a aby žalovaný preukázal, na základe čoho prevzal od žalobkyne finančnú hotovosť v splátkach a následne jednorázovo. Žiadala aby súd žalobe vyhovel tak ako bolo nadiktované do zápisnice keďže súd zamietol zmenu žaloby. Zástupkyňa žalobkyne na otázku súdu aký má doklad o tom, že uvedené sumy boli poskytnuté na účet žalovaného uviedla, že súdu predloží o tom doklad. Uviedla, že uvedeným dokladom je prehľad platieb na čl. 14 až 20 spisu, ktoré doručila žalovaná žalobkyni po tom, čo žalobkyňa žiadala koľko zaplatila v žalobkyňa v mesačných splátkach žalovanej. Žalovaná predložila žalobkyni ako potvrdenie o úhrade splátok za obdobie od 2013 do novembra 2015, ktoré je riadnym dokladom, ktorý banka eviduje vo svojom účtovníctve, takže nemôže byť spochybniteľný ako dôkaz. Žalobkyňa uviedla, že s manželmi Slivkovými je v priateľskom vzťahu a že záložnú zmluvu, ktorou založila svoje nehnuteľnosti v prospech veriteľa ako žalovaného žalobkyňa udáva, že túto zmluvu uzavrela s bankou. Uviedla, že vedela že úver je poskytnutý na sumu 700.000,- Sk a nevedela aké to môže mať dôsledky. Uviedla, že o splátkový kalendár nežiadala a uviedla, že platby platila v hotovosti.

10. Zástupkyňa žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení, keďže žalobkyňa nepreukázala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže platila platby na účet Juraja N. vedeného u žalovaného. Namietala preto pasívnu legitimáciu žalovaného vo veci a to aj vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 19.295,63 eur a uviedla s poukazom na § 709 Obchodného zákonníka a Zákona o platobných službách 492/2009 Z.z, že banka je povinná prijímať finančné prostriedky či formou vkladu alebo prevodným príkazom podľa príkazu vkladateľa resp. platiteľa. Žiadala aby súd žalobu zamietol.

11. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo zániku tých práv alebo povinností , ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody , z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať, niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 odsek 1,2,3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pričom škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú, podľa tohto zákona nezodpovedajú. Ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu.

Podľa § 451 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

12. Súd po oboznámení sa so žalobou zistil, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná. Súd mal za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným záložnú zmluvu a to dňa 30.06.2003, ktorou žalobkyňa založila nehnuteľnosti, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve a ktoré boli zapísané na LV č. XXXX k.ú. O., na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči Jurajovi N. a jeho manželke Kvetoslave N., ktorá vznikla na základe zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru, na základe ktorej žalovaný poskytol úver v sume 700.000,- Sk, ktorý sa dlžníci Juraj N. a Kvetoslava N. zaviazali vrátiť spolu s úrokmi, iným príslušenstvom a ďalšími záväzkami podľa úverovej zmluvy. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo z článkov I, II a III uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobkyňa v priebehu celého konania nepreukázala tvrdenie, že sa musela podriadiť zmluvnej podmienke zriadením záložného práva ani nepreukázala, že by túto zmluvu uzavrela v omyle, tak ako to v žalobe naznačila žalobkyňa. Súd

vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala žiadnu zo zákonných podmienok pre určenie neplatnosti uvedenej záložnej zmluvy, preto túto zmluvu považoval za platnú.

13. Čo sa týka žalobkyňou tvrdenej škody, súd mal za to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok na náhradu škody, keďže nepreukázala zavinené protiprávne konanie, resp. opomenutie žalovaného ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym zavineným konaním, resp. opomenutím žalovaného a tvrdenou škodou. Z obsahu spisu a z výpisov z účtu Juraja N. (čl. 64 až 70 spisu) vyplýva, že uvedená suma pozostáva z platieb poskytnutých na uvedený účet Juraja N. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 4.455,- eur za obdobie od 22.04.2013 do 25.11.2015 pričom z tohto výpisu nie je zrejmé, kto uhrádzal na uvedený účet uvedené sumy a žalobkyňa v priebehu celého konania nepreukázala, že platby v uvedenom rozsahu na účet Juraja N. uhradila ona sama a ak by tomu aj tak bolo, nemožno uvedený stav posúdiť ako škodu, ktorú spôsobil žalovaný keďže žalobkyňa súdu skutočnosti, ktoré by mohli dovodiť zodpovednosť žalovaného za škodu neuviedla.

14. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, t.j. sumy 19.295,63 eur, z výpisu z účtu Juraja N. na čl. 70 vyplýva, že na jeho účet bol pripísaná suma 19.190,87 eur pričom opäť nie je zrejmé, kto túto sumu uhradil na uvedený účet a že uvedenú sumu na účet Juraja N. uhradila žalobkyňa. Túto skutočnosť v priebehu konania žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd konštatuje, že ak by aj žalobkyňa preukázala, že túto sumu uhradila na účet Juraja N., nemožno v danom prípade tvrdiť, že išlo o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, keďže žalovaný na svoj účet žiadnu sumu zo strany žalobkyne neobdržal. Žalobkyňa teda nepreukázala kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd preto pre nedostatok splnenia zákonných podmienok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobu v tejto časti taktiež zamietol.

15. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, aj v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok pre požadovanú nemajetkovú ujmu podľa § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, nepreukázala, že by došlo zo strany žalovaného k neoprávneným zásahom do práva na ochranu jej osobnosti ani to, akým konkrétnym spôsobom bolo zasiahnuté do jej práva na ochranu osobnosti. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že ak žalobkyňa dobrovoľne uhrádzala na účet dlžníka Juraja N. určité sumy, tak len za účelom toho aby došlo k splácaniu úveru, ktorý bol povinný splácať Juraj Slivka s manželkou keďže títo nevedeli úver splácať a aj za účelom toho aby sa vyhla realizácii záložného práva ku svojim nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vyššie uvedenej záložnej zmluvy.

16. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal náhradu trov, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolacom konaní žalobu nemožno meniť.