Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_15Csp-67-2016.pdf
PDF · 74.14 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/67/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: OTP Banka Slovenkso, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO:31 318 916, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO:35 890 240 proti žalovanému: U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., R.K. XXXX/X o zaplatenie 610,73 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 610,73 € spolu s úrokom vo výške 303,84 €, s úrokom z omeškania vo výške 15,64 €, s úrokom vo výške 17,3 % ročne zo sumy 610,73 € od 11.8.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 610,73 € od 11.8.2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 3,40 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 610,73 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o poistenom OTP expres úvere zo dňa 9.10.2012, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, ktoré mal podľa zmluvy žalovaný vrátiť postupnými splátkami, pričom však takto žalovaný nepostupoval, a preto žalobca zosplatnil úver. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu o úvere s VOP, výzva na zaplatenie, vyhlásenie úveru za predčasne splatný.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Na pojednávanie dňa 2.6.2017 sa žalovaný nedostavil, predvolanie mal vykázané podľa § 106 ods. 3 CSP. Súd pojednával v zmysle § 180 CSP v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s zmluvou o OTP Expres úvere, výzvou na zaplatenie, vyhlásenie úveru za predčasne splatný a ďalšími k spisu priloženými listinnými dôkazmi.
4. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnickou osobou, ktorá má okrem iného v predmete podnikania i poskytovanie úverov. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá uzatvorila dňa 9.10.2012 so žalobcom zmluvu o poistenom OTP expres úvere. Podľa zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 700 €, pričom úver bol úročený úrokom vo výške 16,5% ročne. Dlžník sa zaviazal splácať 60 splátkami po 20,39 € mesačne počnúc od 9.11.2012. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 9.10.2017. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť bola vo výške 1 223,39 €. Prípisom zo dňa 3.6.2014 banka oznámila žalovanému, že k tomuto dňu eviduje nedoplatok vo výške 139,74 €, a preto vyhlásila ku dňu 3.6.2014 predčasnú splatnosť celého úveru a požadovala zaplatenie celého dlhu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia, ktoré oznámenie žalovaný neprevzal, a neprevzatá zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 9.6.2014.
5. Podľa článku IV. bodu 6 zmluvy, ak je žalovaná v omeškaní, žalobca je oprávnený odo dňa nasledujúceho po splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať so splatnej nezaplatenej sumy úveru okrem úroku aj úrok z omeškania vo výške maximálne 5 % ročne.
Podľa článku VIII. bodu 2. písm. e) zmluvy, pri podstatnom porušení zmluvných povinností je žalobca oprávnený vyhlásiť úver alebo jeho časť za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, pričom podľa článku VIII. bodu 1. písm. a) zmluvy, za podstatné porušenie zmluvy sa považuje, ak žalovaný neuhradí splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.
Podľa článku III. bodu 3. VOP, žalobca účtuje úroky zo skutočných denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného splatenia úveru; toto ustanovenie sa použije aj na výpočet úrokov z omeškania (článok III. bod 4. VOP).
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
7. V danom prípade súd uvedenú zmluvu o splátkovom úveru zo dňa 9.10.2012 hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ďalej súd konštatuje, že zmluva má náležitosti i podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase podpísania zmluvy.
V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že banka spolu so žalovaným uzatvorila zmluvu o OTP Expres úvere, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkovoprávny vzťah, ktorý súd hodnotí ako platný. Na jeho základe žalobca poskytol žalovanému úver, čím splnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a žalovaný sa ho zaviazal splácať, pričom ako bolo v konaní preukázané takto nepostupoval, jednotlivé splátky riadne a včas neuhrádzal, čím sa dostal do omeškania a banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v konaní uplatnil istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil, nakoľko sa jednalo o zvyšok úveru navýšený o úrok, ktorý banka vyčíslila do splatnosti úveru, čo je správny postup, pričom nárok žalobcu nebol premlčaný. K doručeniu oznámenia o zosplatnení úveru súd poznamenáva, že i napriek tomu, že toto nebolo riadne doručené žalovanému, je súd názoru, že žalobca správne doručoval na jemu známu adresu a teda dňom vrátenia zásielky žalobcovi, možno považovať zásielku za doručené analogicky ako pri doručovaní v rámci CSP (resp. v tom čase OSP), a teda účinky riadne nastali. K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán, ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona, teda nemožno vylúčiť i takú úpravu, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd uvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté v zmluve. Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany z ktorých by vyplynulo, že dlh voči žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil. Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu, tak ako ich označil v žalobe. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v súlade s ustanovením nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti celého úveru, nakoľko v týchto dňoch sa dostal žalovaný do omeškania.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva v tom, že žaloba nebola v žiadnej časti zamietnutá.