Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XXX, G., štátna príslušnosť SR, o zaplatenie 640 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 495 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 495 Eur od 9.5.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,68%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.9.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 640 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 640 Eur od 9.5.2015 do zaplatenia, a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovanou dňa 18.11.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. N na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške 500 Eur za odplatu 145 Eur, skladajúcu sa z celkového úroku 20% z istiny, t.j. 100 Eur a servisného poplatku vo výške 9% z istiny, t.j. 45 Eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú sumu 645 Eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch splátkach po 2,50 Eur a ďalších 10tich splátkach po 63,75 Eur. Prvá splátka bola zročná 10-tého dňa po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola zročná 30-tého dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú účastníci inak. Úver bol poskytnutý bezhotovostne na účet uvedený žalovanou. Žalovaná záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila. Zaplatila celkovo len čiastku 2,50 Eur, a posledná úhrada v sume 2,50 Eur bola vykonaná dňa 11.9.2014. Žalobca využil zmluvou mu dané právo a zosplatnil k 8.5.2015 celý úver. Predtým žalobca upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia pohľadávky. Keďže žalovaná neuhradila dlh dobrovoľne, obrátil sa žalobca na súd. V podaní zo dňa 3.3.2017 žalobca poukázal na to, že na preukázanie doručovania oznámenia o zosplatnneí úveru predložil súdu poštový podací hárok.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, hoci jej bola aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach doručená.

3. Keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur, súd podľa § 297 písm. b/ Zákona č.

160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol v tomto spotrebiteľskom spore bez nariadenia pojednávania.

4. Súd rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to žaloby, zmluvy o spotrebiteľskom úvere N zo dňa XX.XX.XXXX, predžalobnej upomienky zo dňa X.X.XXXX, poštových podacích hárkov zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa XX.X.XXXX, amortizačnej tabuľky k predmetnej zmluve, a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. N /ďalej len „zmluva o úvere“/, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 500 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť žalobcovi spolu s odplatou 145 Eur /zahŕňajúcu úrok 20% z istiny úveru, t.j. 100 Eur a servisný poplatok 9 % z istiny úveru, t.j. 45 Eur/, t.j. celkovú sumu 645 Eur v 13-ich mesačných splátkach, z ktorých boli prvé tri splátky po 2,50 Eur a ďalších 10 splátok po 63,75 Eur, s tým, že z každej tejto splátky istina predstavuje 78,43%, úrok 14,51%, servisný poplatok 7,06%. Prvá splátka bola splatná 10-tého dňa po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30-tý deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov činí 50,22%. V čl. II zmluvy je uvedená aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov 36,30 %. V zmluve nie je uvedený konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. V čl. III ods. 1 zmluvy o úvere je ďalej obsiahnuté ustanovenie o tom, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Mesačná splátka v sebe zahrňuje splátku istiny, odplaty, pričom percentuálne vyjadrenie podielu z každej jednotlivej splátky je uvedené v čl. II. zmluvy, okrem splátok 1 až 3, ktoré sú splátky úroku. V čl. III. ods. 2 zmluvy je stanovené, že termín poslednej splátky, t.j. konečná splatnosť úveru je 380 deň po uzavretí zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzavretia zmluvy do termínu konečnej splatnosti, t.j. 380 kalendárnych dní. V zmluve je žalovaná označená svojím menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu.

6. Žalovaná poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, hoci ju k tomu žalobca vyzýval upomienkou zo dňa X.X.XXXX, ktorú žalovanej zaslal na jej adresu pre doručovanie uvedenú v zmluve o úvere. V upomienke žalovanú upozornil, že ak bezodkladne nesplní dlh, tak do 15 dní v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude od nej požadovať úhradu celého úveru. Pretože žalovaná dlh nesplnila, žalobca jej listom zo dňa 11.6.2015 oznámil, že celý dlh titulom úveru sa stal splatným k 8.5.2015 a vyzval ju na úhradu nesplateného úveru s odplatou pod hrozbou podania návrhu na súd. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že navrhovateľ oznámenie zaslal žalovanej na adresu pre doručovanie uvedenú v zmluve o úvere.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie: písm. a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, písm. b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, písm. d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ Zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak písm. b/ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). písm. d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale v pozícii spotrebiteľa, čo vyplýva aj z jej označenia v zmluve. Úver sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi spolu s odplatou 145 Eur v 13 mesačných splátkach v dojednanej výške. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, celkovo bola zo strany žalovanej žalobcovi uhradená suma 2,50 Eur, a žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru o viac ako tri mesiace. Porušila tým svoju zmluvnú povinnosť. Preto žalobca v súlade so zmluvou o úvere využil svoje oprávnenie, keď po predchádzajúcom upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za splatný v celom rozsahu k 8.5.2015 a požiadal žalovanú o bezodkladné splatenie celého zostatku úveru.

9. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Nie je určená konečná splatnosť úveru. Ani ustanovenie čl. III bodu 2 zmluvy, podľa ktorého termín poslednej splátky, t.j. konečná splatnosť úveru je 380 deň po uzavretí zmluvy nezodpovedá uvedenej požiadavke zákona. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve vyjadrený konkrétnym dátumom, a nie udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Zákonodarca povinnosť dodávateľa uvádzať do zmluvy tento údaj zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Je nepostačujúce, pokiaľ sa dátum konečnej splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná. K rovnakému záveru dospeli i krajské súdy vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Na uvedenom závere súdu nemôže zmeniť nič ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti N. Z.. Citovaným rozsudkom boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/ Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01). Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez). Ďalej súd zistil, že RPMN ako podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere v nesprávnej výške 50,22%. Pri úvere v sume 500 Eur, pri celkovej čiastke na úhradu 645 Eur, a počte splátok 13, z ktorých prvé tri sú vo výške 2,50 Eur, ďalších 10 je vo výške 63,75 Eur, a teda výška priemernej mesačnej splátky predstavuje 49,62 Eur, a po zadaní týchto údajov do kalkulačky pre výpočet RPMN na portáli Ministerstva financií SR www.fininfo.sk <http://www.fininfo.sk>, správna výška RPMN predstavuje 53,44%. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola teda uvedená nižšia RPMN, čo je v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Zákona č. 129/2010 Z.z sankcionuje absenciu termínu konečnej splatnosti úveru, a RPMN v nesprávnej výške na neprospech spotrebiteľa tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov a žalobca od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky. Žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi len reálne poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 500 Eur, pričom žalovaná splatila žalobcovi celkovo sumu 5 Eur, ktoré tvrdenie žalobcu žalovaná nerozporovala. Preto dlh žalovanej predstavuje sumu 495 Eur (500 Eur - 5 Eur).

11. Žalovaná je v omeškaní so zaplatením zostatku úveru od nasledujúceho dňa po dátume, ku ktorému bol úver zosplatnený, teda od 9.5.2015. Úrok z omeškania za obdobie od prvého dňa omeškania prináleží v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako

bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 9.5.2015 bola vo výške 0,05%. Preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy istiny 495 Eur od 9.5.2015 do zaplatenia.

12. S poukazom na uvedené skutočnosti za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov súd výrokom I. zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobcovi neuhradený peňažný dlh zo zmluvy o úvere v sume 495 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 495 Eur od 9.5.2015 do zaplatenia a výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Lehotu na plnenie určil súd podľa 332 ods. 3 CSP.

13. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 640 Eur, súd jeho žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 495 Eur, a preto úspech žalobcu predstavuje 77,34%, a súd žalobu zamietol vo zvyšnej časti o zaplatenie odplaty v sume 145 Eur, čo predstavuje úspech žalovanej v rozsahu 22,66%. Prevažne úspešný žalobca má potom podľa § 255 ods. 2 právo proti žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 54,68% /77,34% - 22,66%/ , o čom rozhodol súdu výrokom III.. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.