Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-87-2020.pdf
PDF · 155.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/87/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/X, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ D. C. E., nar. XX. XX. XXXX, F. XX, C., 2/ G. H., nar. XX. XX. XXXX, I. XX, J., 3/ Nitriansky samosprávny kraj, A. XA, J., IČO: 37 861 298, o správnej žalobe zo dňa 07. 01. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/041488-002 zo dňa 18. 10. 2019, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2019/041488-002 zo dňa 18. 10. 2019 ako i rozhodnutie Obce Mojmírovce Č.j.:35/1683/2019 zo dňa 04. 07. 2019 a v e c v r a c i a Obci Mojmírovce na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis Obce Mojmírovce je podanie Obce Mojmírovce označené ako „oznámenie o začatí konania“ podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a stavebného zákona o odstránenie nepovolenej stavby resp. o dodatočnom povolení stavby, výzva ma podanie žiadosti a rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 18. 05. 2015.
2. V podaní zo dňa 27. 03. 2015 D. D. C., splnomocnená zástupkyňa stavebníka C. E., podala žiadosť o dodatočné stavebné povolenie stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ v kat. území C. na pozemku parc. č. XXXX/XXX na LV č. XXXX k.ú. C..
3. Oznámením o začatí konania od dodatočnom povolení podľa § 88 a § 88a stavebného zákona t. j. o dodatočnom povolení rozostavenej nepovolenej stavby a upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania oznámila účastníkom stavebného konania Obec Mojmírovce ako stavebný úrad začatie dodatočného stavebného konania na základe žiadosti stavebníka o dodatočnom povolení rozostavanej stavby.
4. Žalobca v podaní zo dňa 08. 07. 2018 žiadal stavebný úrad o spracovanie úplného zoznamu dokladovej časti spisu č.j. 357/2015-02 ku dňu 08. 07. 2018. Uviedol že trvá na všetkých svojich predchádzajúcich námietkach, ktoré doposiaľ podal vo veci nepovolenej stavby a žiadal, aby sa nimi
stavebný úrad zaoberal (v spise nie sú žiadne námietky žalobcu). Obec Mojmírovce v podaní zo dňa 16. 07. 2015 uviedla, že zasiela požadovanú fotokópiu spisového materiálu k oznámeniu žalobcu zo dňa 22. 06. 2015.
5. Žalobca v podaní zo dňa 27. 07. 2018 namietal neúplnosť spisového materiálu a popísal chýbajúce dokumentáciu na predpokladané účinky stavby na okolité prostredie.
6. Obec Mojmírovce dňa 07. 09. 2015 vyzvala stavebníka o doplnenie podanie o tam uvedené dokumenty a zároveň konanie prerušila. V podaní zo dňa 28. 10. 2015 stavebník mal predložiť prílohy tam uvedené (ktoré sa však v spise nenachádzajú).
7. V ďalšej výzve zo dňa 17. 05. 2016 obec žiadala stavebníka o doplnenie hlukovej štúdie a doplnenie projektovej dokumentácie objektu SO 03 vnútroareálová komunikácia o parkovacie miesta. Zároveň opäť prerušila konanie vo veci dodatočného povolenia stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“.
8. Prvé rozhodnutie Obce Mojmírovce, ktoré sa v spise nachádza, je zo dňa 14. 06. 2016, ktorým dodatočne vydala stavebné povolenie na rozostavanú stavbu „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“, v ktorom uviedla zároveň podmienky dotknutých orgánov a rozhodla o námietkach žalobcu. Žalobca podaním z dňa 30. 06. 2016 podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/034433-002, zo dňa 07. 10. 2016 bolo rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 14. 06. 2016 zrušené a vec vrátená na nové rozhodnutie vo veci.
9. Podaním zo dňa 12. 12. 2016 uplatnil žalobca v konaní o dodatočné povolenie stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ námietky.
10. Obec Mojmírovce opätovne dňa 20. 02. 2017 vydala rozhodnutie č. 59/370/2017, ktorým vydala dodatočné povolenie stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ a zamietla uplatnené námietky žalobcu. Žalobca v podaní zo dňa 13. 03. 2017 podal odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 20. 02. 2017. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/020186-002 zo dňa 26. 06. 2017 rozhodnutie Obce Mojmírovce č. 59/370/2017 zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.
11. Obec následne dňa 14. 09. 2017 vydala rozhodnutie č. 59/2125/2017, ktorým opätovne vydala dodatočné povolenie stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ a zamietla uplatnené námietky žalobcu. O odvolaní žalobcu zo dňa 05. 10. 2017 rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 18. 12. 2017 tak, že zrušil rozhodnutie Obce Mojmírovce zo dňa 14. 09. 2017 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie.
12. Rozhodnutím zo dňa 26. 03. 2018 Obec Mojmírovce prerušila konanie vo veci dodatočného povolenia stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ na lehotu do vydania stanoviska dotknutého orgánu a opakovane bolo konanie prerušení rozhodnutím zo dňa 06. 06. 2018.
13. Dňa 31. 07. 2018 Obec Mojmírovce vydala rozhodnutie č. 48/1960/2018, ktorým vydala dodatočné povolenie stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ a zamietla riadne uplatnené námietky žalobcu. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 31. 8. 2018. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/039017-002 zo dňa 17. 12. 2018 rozhodnutie Obce Mojmírovce zrušil a vec vrátil Obci Mojmírovce na nové rozhodnutie . 14. Na základe výzvy stavebného úradu doložil stavebník geometrický plán zamerania stavby dňa 27. 05. 2019. Podaním zo dňa 24. 06. 2019 podal žalobca opakovane uplatnil námietky vo veci dodatočného povolenia stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“.
15. Obec Mojmírovce nakoniec vydala rozhodnutie č. 35/1683/2019 zo dňa 04. 07. 2019, ktorým vydala dodatočné stavebné povolenie a povolila zároveň uskutočnené stavebné práce na novostavbe „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ v tam uvedenom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol námietku č. 25.1, ktorou žalobca upozornil na to, že s ním nebolo riadne konané ako s účastníkom stavebného konania v novom konaní. Stavebný úrad k námietke
uviedol, že stavebný úrad mal povinnosť vydať nové rozhodnutie a nie začať nové konanie, keďže už prebieha konanie a toto nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím.
16. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04. 07. 2019 podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 07. 08. 2019, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
17. Žalovaný rozhodnutím zo dňa č. OU-NR-OVBP2-2019/041488-002 zo dňa 18. 10. 2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Mojmírovce č. 35/1683/20019 zo dňa 04. 07. 2019.
18. V odôvodnení svojho rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konanie a uviedol, že Obec Mojmírovce, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad (ďalej len stavebný úrad) rozhodnutím č. 59/370/2017 zo dňa 20. 02. 2017 opätovne dodatočne povolila rozostavanú stavbu „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ na pozemku parc. č. XXXX/XXX. kat. územie C., a to v rozsahu uvedenom v citovanom rozhodnutí. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov v odvolaní uvedených. 19. Predmetné rozhodnutie bolo na základe podaného odvolania rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2017/020186-002 zo dňa 26. 06. 2017 (právoplatné 25. 07. 2017) zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie vo veci.
20. Následne stavebný úrad rozhodnutím č. 59/2125/2017 zo dňa 14. 09. 2017 dodatočne povolil stavbu „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ na pozemku parc. č. XXXX/XXX, kat. územie C., sta- vebníkovi C. E.. Predmetné rozhodnutie bolo na základe podaného odvolania rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2017/042235-002 zo dňa 18. 12. 2017 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie vo veci.
21. Stavebný úrad rozhodnutím č. 48/1960/2018 zo dňa 31. 07. 2018 opätovne dodatočne povolil rozostavanú stavbu „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ na pozemku parc. č. XXXX/XXX, kat. územie C., a to v rozsahu uvedenom v citovanom rozhodnutí. Predmetné rozhodnutie bolo na základe podaného odvolania rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2018/039017-002 zo dňa 17. 12. 2018 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie vo veci.
22. Následne stavebný úrad rozhodnutím č. 35/168/2019 zo dňa 04.07.2019 dodatočne povolil predmetnú stavbu „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“. Žalobca v odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu mal za to, že rozhodnutie nie je vydané v súlade so stavebným zákonom, ale ani správnym poriadkom, stavebný úrad sa vôbec nevysporiadal s predloženými námietkami a došlo k neprimeranému predlžovaniu konania.
23. V rozhodnutí žalovaný citoval ust. § 3 ods. 1, 2, 4, § 57 ods. 2 správneho poriadku a ust. § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 1, 2, 7, § § 102 ods. 5 písm. a/, § 126 ods. 1 a § 140 stavebného zákona.
24. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie a spisový materiál vo veci v celom rozsahu a nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
25. Pri stavbách postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje pritom jej vplyv na životné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s funkčným využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ zistí súlad s verejnými záujmami, stavbu môže dodatočne povoliť, pričom vo výroku o dodatočnom povolení zároveň vysloví súhlas s užívaním stavby na daný účel. Pri dodatočnom povoľovaní rozostavanej stavby alebo stavby, ktorú možno dodatočne povoliť len po vykonaní stavebných úprav, platia primerane ustanovenia pre stavebné konanie.
26. Ak je stavba postavená na cudzom pozemku a vlastník pozemku nesúhlasí s jej dodatočným povolením, stavebný úrad najskôr vyhodnotí súlad s verejným záujmom, a pokiaľ je tento záujem preukázaný, postupuje podľa ustanovenia § 137 stavebného zákona o občianskoprávnych a iných námietkach.
27. V danom prípade stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, v zmysle ust. § 126 stavebného zákona sú kladné a stavebný úrad ich podmienky vo svojom rozhodnutí zohľadnil, čím zabezpečil ochranu verejných záujmov.
28. K námietke žalobcu ohľadne nevysporiadania sa stavebného úradu s jeho námietkami uplatnenými v predchádzajúcom konaní, žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca neuplatnil nové námietky týkajúce sa predmetnej stavby, stavebný úrad predchádzajúce námietky považoval za vysporiadané, mal za to, že stavebný úrad sa s nimi dostatočne zaoberal a s odôvodnením ich v predchádzajúcich rozhodnutiach zamietol.
29. Ohľadne neinformovania žalobcu o prerušení konania podotkol, že predmetným procesným roz- hodnutím žalobcovi neboli vzaté práva a právom chránené záujmy. Rozhodnutie o prerušení konania nie je rozhodnutím vo veci samej, ale len procesným rozhodnutím v zmysle ktorého lehoty podľa správneho poriadku neplynú a proti ktorému sa nemožno odvolať. Rozhodnutím o prerušení konania nie je možné trvalým spôsobom zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka a je len dočasným a nie je rozhodnutím konečným.
30. K ďalšej námietke žalobcu ohľadne projektovej dokumentácie poukázal na ust. § 46 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Statický výpočet musí byť vypracovaný v takej forme, aby bol kontrolovateľný. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie častí územnoplánovacích podkladov, návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených projektantov, ak nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám. V danom prípade projektovú dokumentáciu vypracoval projektant D. K. L., a zodpovedným projektantom je D. M. E.. Menovaní projektanti zodpovedajú za správnosť a úplnosť vypracovanej dokumentácie a preveruje ju stavebný úrad.
31. Na povolenie objektu SO3 Vnútroareálovej komunikácie je v zmysle vyššie cit. ust. § 120 stavebného zákona príslušný špeciálny stavebný úrad. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
32. Žalobca sa žalobou zo dňa 07. 01. 2019 (správne má byť 07. 01. 2020) domáhal zrušenie rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu, že rozhodnutiami, ako i postupom, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutia, ako aj postup, ktorý vydaniu samotného Rozhodnutia predchádzal, považuje žalobca z dôvodov uvedených nižšie za nezákonný.
33. V časti II. žaloby popísal skutkový stav, tak ako vyplýva z bodu I. tohto rozsudku.
34. V časti označenej III. uviedol dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, a to : a/ vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, b/ sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a odôvodnenia, c/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, d/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, e/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
35. Poukázal predovšetkým na to, že stavebný úrad sa vôbec nevysporiadal s podanými námietkami žalobcu (rozhodol len o jednej námietke, napriek tomu že žalobca namietal značný rozsah vecí
viacerými podaniami) a nedostatočne odôvodnil svoje závery a úvahy v konaní. Stavebný úrad nesprávne vyhodnotil preložené podklady a dôkazy. Projekt a GP stavieb nemajú potrebné náležitosti a nie sú kompletné, neriešia úplne inžinierske siete - iba zameranie jestvujúcich objektov, neriešia prístupové cesty, dopravné napojenie stavby ani odstavné plochy, neriešia vplyv na okolité prostredie (čo je požiadavkou platnej vyhlášky) a neriešia statiku stavby. Absentuje potrebný územný plán zóny (nejedná sa o jednoduchú stavbu. Stavebník nebol niekoľko rokov schopný preukázať podmienky na vydanie dodatočného povolenia stavby a malo byť nariadené jej odstránenie. Stavebný úrad spôsobil neprimerané prieťahy v konaní a konal v rozpore s § 88a ods. 2 stavebného zákona a v rozpore s § 49 správneho poriadku a okrem toho boli porušené procesné práva žalobcu
36. Ďalej v žalobe uviedol, že v danom prípade sa jedná o konanie, ktoré bolo začaté v roku 2010 ohľadom stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“. V rámci tohto konania žalobca podal viacero rozsiahlych námietok na viacerých listoch. Napríklad námietky uplatnené listom zo dňa 24. 02. 2012 označeným ako námietky a pripomienky ku konaniu „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“, ktorý obsahuje 18 samostatných bodov. Rovnako boli žalovanému opakovane doručené námietky zo dňa 27. 07. 2015, ktoré obsahujú 5 samostatných rozsiahlych bodov, ďalej námietky zo dňa 12. 12. 2016, ktoré obsahujú 3 samostatné rozsiahle body a 7 požiadaviek žalobcu, ako aj námietky 05. 03. 2018 a nakoniec námietky z 24. 06. 2019 v ktorých sa jednoznačne uvádza, že žalobca „trvá na všetkých svojich námietkach, ktoré doteraz v konaní podával“.
37. Napriek uvedenému v rozhodnutí obce sú všetky námietky žalobcu (s rozsahom niekoľkých strán) vyriešené v jedinom bode a preto odôvodnenie takéhoto postupu je absolútne nezrozumiteľné, zmätočné a nedostatočné. Uvedenú vadu neodstránil ani žalovaný ako odvolací orgán, ktoré hlavnou úlohou je dohliadanie na zákonnosť rozhodnutí a v odôvodnení. V rozhodnutia skonštatoval, že „nakoľko odvolateľ neuplatnil nové námietky týkajúce sa predmetnej stavby, stavebný úrad predchádzajúce námietky považoval za vy sporia dané.“ Takéto odôvodnenie je absolútne neakceptovateľné a popiera princíp právnej istoty vychádzajúcej z riadneho odôvodnenia rozhodnutí a zároveň odvolací orgán „vkladá do úst" podriadeného orgánu stanovisko, ktoré nevyslovil. V rozhodnutí Obce sa takéto tvrdenie nenachádza ani vo výrokovej časti, ani v odôvodnení.
38. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je o. i. aj právo na riadne odôvodnenie súdnych a správnych rozhodnutí. Ústavný súd SR sa vo svojej rozhodovacej praxi opakovane zaoberal otázkou kvalitatívnych nárokov na odôvodnenie rozhodnutia, pričom judikoval, že „riadne odôvodnenie rozhodnutia vyžaduje, aby sa orgán jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné“ (IV. ÚS 14/07).
39. V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje žalobca na to, že rozhodnutie Obce ako aj rozhodnutie žalovaného nespĺňajú základné kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia, a to predovšetkým z dôvodu, že žalovaný ako aj Obec Mojmírovce sa nezaoberali právnymi argumentmi a námietkami predloženými žalobcom v konaní ani pri odvolaní a obmedzili sa výlučne na konštatovanie, že sa s nimi vysporiadali v predchádzajúcich rozhodnutiach (myslia na 6 nezákonných zrušených rozhodnutí), a to bez náležitého zdôvodnenia právnych úvah, ktorými sa riadil pri posudzovaní danej právnej veci, a to napriek skutočnosti, že žalobca opakovane poukazoval na skutočnosti, ktorými sa nezaoberali. Odôvodnenie rozhodnutia bez uvedenia všetkých náležitostí kladených na obsah odôvodnenia rozhodnutia má za následok nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť predmetných rozhodnutí a zakladá rozpor s čl. 46 Ústavy SR a zároveň s čl. 6 Dohovoru o ochrany ľudských práv a základných slobôd.
40. V tejto súvislosti považoval žalobca za potrebné poukázať na to, že argumentácia, že námietky žalobcu boli vyriešené v predchádzajúcom konaní je scestná a neakceptovateľná. Obec Mojmírovce síce v 6 predchádzajúcich rozhodnutiach zamietla väčšinu z námietok žalobcu, avšak ani jedno z týchto rozhodnutí nenadobudlo právoplatnosť a účinnosť a je potrebné sa na ne pozerať tak, ako keby neexistovali, nakoľko všetky boli zrušené odvolacím orgánom ako nezákonné.
41. Pri posudzovaní splnenia náležitostí kladených na rozhodnutie vo veci absolútne nevyhnutné posudzovať len a jedine posledné rozhodnutie Obce a jedine týmto rozhodnutím sa mal žalovaný ako odvolací orgán pri svojom rozhodovaní zaoberať. Pokiaľ by tak urobil, nemal by inú možnosť
iba konštatovať, že rozhodnutie obce bolo vydané v rozpore s zákonom, nakoľko neobsahuje všetky zákonné náležitosti - najmä riadne vysporiadanie sa s námietkami účastníkov (hlavne žalobcu), odôvodnenie rozhodnutia o týchto námietkach, správnu úvahu, právne posúdenie a postup pri ich vyhodnocovaní.
42. Žalobca tak mal za to, že uvedeným konaním došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie rozhodnutia, ako a i rozhodnutia obce z dôvodu podľa ust. g 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP.
43. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil predložené podklady a na základe takto zle zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver, že existuje dôvod na vydanie dodatočného povolenia stavby. Stavebný úrad nielen že ignoroval skutočnosť, že stavebník opakovane od roku 2010 nebol schopný riadne a včas, v rámci zákonných ako aj stavebným úradom stanovených lehôt, preukázať splnenie podmienok pre vydanie dodatočného povolenia pre dotknutú stavbu, ale ešte poskytoval stavebníkovi súčinnosť pri získavaní podkladov a vyjadrení (čo v žiadnom prípade nie je úlohou správneho orgánu) a umelo a v rozpore zo zákonom mu vytváral dodatočný priestor na doplnenie predložených podkladov. Poukázal na ust. § 88a ods. staveného zákona, ktoré citoval. Poukázal na to, že citované zákonné ustanovenia sú jasné a presné a neumožňujú iný výklad ako ten, že v prípade, ak stavebník nepredloží v určenej lehote potrebné podklady, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby Stavebný úrad tak však neurobil a to napriek tomu, že stavebník opakovane nebol schopný dodržať lehotu na predloženie vyžadovaných dokladov. Stavebný úrad tak postupoval v priamom rozpore s kogentným zákonným ustanovením a vydané rozhodnutia na základe takéhoto postupu je potrebné považovať rovnako za nezákonné a je potrebné ich zrušiť. Žalobca mal za to, že uvedeným konaním došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 44. Zároveň žalobca upozornil na skutočnosť, že aj dodatočne a oneskorene predložené podklady nie sú dostatočné pre vydanie stavebného povolenia, ani dodatočného povolenia o stavbe. Absentuje územný plán zóny, napriek tomu, že územný plán obce v súlade s § 12 zákona o územnom plánovaní požaduje jeho vyhotovenie. Obec Mojmírovce ako stavebný úrad sa však s touto skutočnosťou vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadala a nevysporiadala sa ani s absenciu územného rozhodnutia o umiestnení stavby, či spojení územného so stavebným konaním. Konanie Obce Mojmírovce je tak možné z ďalšieho dôvodu považovať za nezákonné a vydané rozhodnutia na základe takéhoto postupu je potrebné považovať rovnako za nezákonné a je potrebné ich zrušiť. Absenciu územného plánu zóny či územného konania o umiestnení stavby sa nezaoberal ani žalovaný pri preskúmavaní rozhodnutia obce vo svojom rozhodnutí, Rovnako absentuje akákoľvek zmienka o dopravnom napojení, prístupe, odstavných plochách, či inžinierskych sieťach či statike predmetnej stavby a žalovaný ako aj Obec Mojmírovce vo svojich rozhodnutiach len konštatujú, že boli splnené všetky náležitosti pre vydanie dodatočného stavebného povolenia pre danú stavbu.
45. V závere uviedol, že nakoľko sa jedná o premyslenú stavbu, ktorej produkcia bude spôsobovať pach a hluk, je absolútne neakceptovateľné a rozpore so stavebný poriadkom, že projekt ani iné podklady k rozhodnutiu sa nezaoberajú vplyvom na okolité nehnuteľnosti, najmä na stavbu rodinného domu žalobcu. Uvedeným konaním došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie rozhodnutia z dôvodu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP.
IV. Vyjadrenie žalovaného
46. Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 27. 10. 2020 k podanej správnej žalobe, v ktorom citoval ust. § 88a ods. 1, 2, 3 a 4, ust. § 126 ods. 1 a § 140b stavebného zákona.
47. Žalovaný trval na tom, že postup stavebného úradu ako aj postup žalovaného boli správne a rozhodli v súlade so zákonmi a vykonávacími predpismi. Pre správne orgány v tomto konaní boli rozhodujúce záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré boli kladné a na základe ktorých sa preukázalo, že stavbe nie je v rozpore s verejnými záujmami. Obsahy uvedených stanovísk sú pre stavebný úrad ako aj žalovaného záväznými a bez nich nemožno vo veci rozhodnúť.
48. K námietke žalobcu, že stavebný úrad vyriešil všetky jeho námietky v jedinom bode rozhodnutia a tým pádom je takýto postup nezrozumiteľný, zmätočný a nedostatočný a uvedenú vadu neodstránil ani žalovaný, žalovaný uviedol, že samotný žalobca v žalobe uvádza, že obec Mojmírovce v 6 predchádzajúcich rozhodnutiach zamietla väčšinu jeho námietok, avšak ani jedno z týchto rozhodnutí nenadobudlo právoplatnosť a účinnosť a je potrebné sa na ne pozerať tak ako keby neexistovali, nakoľko všetky boli zrušené odvolacím orgánom ako nezákonné. V tomto prípade si sám žalobca odporuje, pretože najskôr považoval za nezákonné, že sa správne orgány nevysporiadali s jeho námietkami z predchádzajúcich konaní a zároveň nižšie v žalobe zase uviedol, že sa na predchádzajúce námietky treba pozerať ako keby neexistovali.
49. Žalovaný má za to, že postup oboch správnych orgánov bol v konaní správny a zákonný, a pokiaľ žalobca trval na svojich námietkach v konaní, mal v ich v liste zo dňa 24. 06. 2019 jasne uviesť a nielen všeobecne konštatovať, že zároveň trvá na všetkých svojich námietkach, ktoré doteraz v konaní predmetnej veci podával.
50. Žalovaný má za to, že obe rozhodnutia (prvostupňové aj rozhodnutie žalovaného) sú vydané v súlade so zákonom a preto považoval uvedenú námietku za nedôvodnú.
51. K námietke žalobcu, že dodatočne a oneskorene predložené doklady nie sú dostatočné pre vydanie stavebného povolenia ani dodatočného povolenia o stavbe žalovaný uviedol, že uvedenú námietku považuje za neopodstatnenú. Ide o subjektívny názor žalobcu. Stavebný úrad vyhodnotil uvedené predložené doklady za dostačujúce a všetky stanoviská dotknutých orgánov boli kladné, čím sa v konaní preukázalo, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami.
52. K námietke žalobcu, že v konaní absentuje územný plán zóny, napriek tomu, že územný plán obce ho vyžaduje a že stavebný úrad sa nevysporiadal ani s absenciou územného rozhodnutia o umiestnení stavby žalovaný uviedol, že v uvedenom konaní sa jednalo o dodatočné povolenie už existujúcej stavby. Z uvedeného dôvodu je absolútne neopodstatnené vydávať územné rozhodnutie na stavbu, ktorá je už umiestnená. Uvedenú námietku považuje za neopodstatnenú.
53. Žalovaný mal za to, že práva účastníkov boli v konaní zabezpečené, bola im poskytnutá možnosť podať námietky, čo žalobca využil a správny orgán sa vznesenými námietkami riadne zaoberal. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
54. Uznesením č.k. 11S/87/2020-266 zo dňa 24. 02. 2021 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, D. C. E., G. H. a Nitriansky samosprávny kraj.
55. K žalobe sa vyjadril pribratý účastník v rade 3/ (Nitriansky samosprávny kraj), v podaní zo dňa 23. 04. 2021 uviedol, že v predmetnej veci ako účastník administratívneho konania vykonal jeden právny úkon a to ako vlastník cesty III/5621 vydal v roku 2011 stanovisko k projektovej dokumentácii pre stavebné konania, v ktorom uviedol, že súhlasí s realizáciou stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar Mojmírovce“ za dodržania všetkých podmienok v liste uvedených. Uvedené stanovisko zaslal v prílohe svojho vyjadrenia.
56. Žalobca v podaní zo dňa 02. 07. 2020 podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe a uviedol, že z vyjadrenia žalovaného je očividné, že nesprávne pochopil argumentáciu žalobcu a vyložil si ju spôsobom, ktorý by mu vyhovoval, rovnako ako si nesprávny spôsobom vykladá povinnosť vysporiadať sa s námietkami žalobcu.
57. Opakovane uviedol, že argumentácia, že námietky žalobcu boli vyriešené v predchádzajúcom konaní je scestná a neakceptovateľná. Obec Mojmírovce síce v 6 predchádzajúcich rozhodnutiach zamietla väčšinu z námietok žalobcu avšak ani jedno z týchto rozhodnutí nenadobudlo právoplatnosť a účinnosť a je potrebné sa na ne (rozhodnutia Obce Mojmírovce) pozerať tak, ako keby neexistovali, nakoľko všetky boli zrušené odvolacím orgánom ako nezákonné.
58. Je absolútne neakceptovateľné, aby sa správny orgán nezaoberal námietkami účastníka konania z dôvodu, že neboli všetky uvedené v jeho poslednom vyjadrení, keď sa s námietkami z predchádzajúcich vyjadrení žiadnym spôsobom nevysporiadal. Trval na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v samotnej žalobe a nepresvedčivé vyjadrenie žalovaného ho len utvrdzuje v tom, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie Obce je v rozpore so zákonom a vykazuje namietané chyby.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
59. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 07. 01. 2019, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej poličky č. OU- NR-OVBP2-2019/041488-002 zo dňa 18. 10. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a preto žalobou napadnuté rozhodnutie, ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/, f/, ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil Obci Mojmírovce na ďalšie konanie.
60. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1, písm. d/, f/, ods. 3 písm. a/, ods. 6 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
61. Podľa § 88 ods. 1, písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, Podľa § 88a ods. 1, 2, 4, 6 vyššie citovaného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
62. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 32 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 33 ods. 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
63. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
64. Žalobca podľa uplatnených dôvodov namietal, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy sú nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti, nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu, skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ svojho rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutia sú v namietanom rozsahu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto sú dané dôvody na postup podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základe napadnutého rozhodnutia je v rozpore s predloženým administratívnym spisom podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP.
65. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (právo na spravodlivý súdny proces). Slovenská republika je právny štát a musí presadzovať súladnosť správania orgánov verejnej správy so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a princípmi dobrej správy. Uplatnenie týchto princípov v praxi znamená, že každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Uvedená požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou tohto práva je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Obdobne aj Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy: „Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o ... splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, to znamená, že priemernému adresátovi je daná možnosť s jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti". Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo môže byť zapríčinené tak nedostatkom dôvodov, ako aj zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou) v dôsledku vnútorných rozporov odôvodnenia.
66. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 10. 2019.
67. Z ust. § 140 zák. č. 50/1976 Zb. (stavebný zákona), vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona (okrem v tomto ustanovení stanovených prípadov) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok). Vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu je preto potrebné aplikovať v zmysle § 60a správneho poriadku primerane ust. § 47 správneho poriadku, ktorý v ods. 3 upravuje náležitosti odôvodnenia rozhodnutia tak, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa neriadil citovaným ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (ako druhostupňového rozhodnutia) je nedostatočné. Dôvodil, že napriek tomu, že v rámci celého konania podával a ako účastník konania uplatňoval námietky a tieto boli obsahom aj jeho podaných odvolaní, správne orgány sa nimi nezaoberali z dôvodu, že tieto boli vyhodnotené v predchádzajúcich (zrušených ) rozhodnutiach a žalobca už nové námietky nepodal. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako dôvodnú. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že také odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako je tomu v preskúmavanom prípade, t. j. že žalovaný do stručného odôvodnenia uviedol, že čo sa týka námietky odvolateľa ohľadne nevysporiadania sa stavebného úradu s námietkami odvolateľom uplatnených v predchádzajúcom konaní (nakoľko odvolateľ neuplatnil nové námietky týkajúce sa predmetnej stavby), stavebný úrad predchádzajúce námietky považoval za vysporiadané, a to napriek tomu, že v rozhodnutí stavebného úradu o vydaní dodatočného stavebného povolenia stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ sa zaoberal len námietkou označenou ako námietka č. 25.1, a to, že stavebný úrad nedodržal procesný potup nového konania a túto zamietol z dôvodu, že stavebný úrad mal povinnosť vydať nové rozhodnutie a nie začať nové konanie, keďže už konanie prebieha a zatiaľ nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím. V súvislosti s uvedenou námietku žalobcu uviedol, že rozhodnutie o prerušení konania (ktoré doručil len stavebníkovi) nie je rozhodnutím správneho orgánu vo veci samej, a ide teda o rozhodnutie, ktorým nie je možné trvalým spôsobom zasiahnuť do subjektívnych práv adresáta. V rozhodnutí stavebného orgánu nie ani zmienka o námietkach žalobcu, ktoré produkoval po začatí konania o dodatočnom stavebnom povolení uvedenej stavby, pričom išlo o námietky vo veci samej. Takýto postup správneho orgánu prvého stupňa, ale i žalovaného nemožno považovať za súladný s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, ktorý upravuje náležitosti správnych rozhodnutí. Je absolútne neakceptovateľný názor žalovaného, ale i stavebného úradu, že pokiaľ sa námietkami žalobcu zaoberal v predchádzajúcich (zrušených) rozhodnutiach, tak nie je potrebné sa nimi zaoberať aj v novom rozhodnutí. Tak, ako správne uvádza žalobca, tieto rozhodnutia boli potom, čo proti nim podal žalobca odvolanie, zrušené a teda nevyvolávajú žiadne účinky. Správny súd nemôže k nim zaujať postoj, nakoľko predmetom súdneho prieskumu sú právoplatné rozhodnutia, nie tie, ktoré boli zrušené odvolacím orgánom. Takýmto postupom by bola žalobcovi odňatá možnosť preskúmať správnosť a zákonnosť rozhodnutí o jeho námietkach správnym súdom.
68. Rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 04. 07. 2019 je štrukturované tak, že popisuje zrealizované stavebné práce, nezrealizované stavebné práce na stavbe „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“, do rozhodnutia prevzal jednotlivé stanoviská dotknutých orgánov a v odôvodnení uviedol priebeh administratívneho konania, obsah jednotlivých podkladov prvostupňového rozhodnutia, jednotlivé zrušené rozhodnutia stavebného úradu v uvedenom konaní a vyjadrenie k jedinej námietke žalobcu týkajúcej sa procesného postupu.
69. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež popísal priebeh administratívneho konania, uviedol citáciu právnych noriem, podľa ktorých rozhodoval. K námietkam žalobcu, že sa stavebný úrad nevysporiadal s jeho námietkami uplatnenými v predchádzajúcom konaní uviedol, že odvolateľ neuplatnil nové námietky týkajúce sa predmetnej stavby, stavebný úrad predchádzajúce námietky považoval za vysporiadané. Žalovaný mal za to, že stavebný úrad sa s nimi dostatočne zaoberal a s odôvodnením ich v prechádzajúcich rozhodnutiach zamietol a to bez toho, aby uviedol, ako sám žalovaný jednotlivé odvolacie námietky odvolateľa posúdil a ako ich vyhodnotil. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol správnu úvahu, z ktorej by bolo možné zistiť, ako sa žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami účastníka konania voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, rozhodnutie neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku.
70. Z obsahu odvolanie podaného žalobcom zo dňa 07. 08. 2019 však okrem iného vyplýva, že v časti II svojho odvolania namietal, že sa stavebný úrad vôbec nevysporiadal s predloženými námietkami a pripomienkami, ktoré v procese dodatočného stavebného povolenia stavby podával a uviedol, akými podaniami boli námietky uplatnené. V závere odvolania uviedol, že trvá na všetkých doteraz podaných námietkach, ktoré od začiatku tejto nepovolenej čiernej stavby v predmetnom konaní vo veci dodatočného stavebného povolenia „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“ na parc. č. XXXX/ XXX, k.ú. C. vo svojich listoch uplatňoval a predkladal stavebnému úradu. Napriek tomu nepovažoval žalovaný za potrebné sa nimi zaoberať a preskúmať, akým spôsobom sa správny orgán prvého
stupňa s námietkami vysporiadal a ani sám ich nevyhodnotil, potom rozhodnutie žalovaného nespĺňa preto náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, a preto je dôvodná námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa tak v odôvodnení svojho rozhodnutia v rozpore s jeho povinnosťou vyplývajúcou mu z ustanovenie § 47 ods. s právneho poriadku zrozumiteľne nevysporiadal s argumentáciou odvolateľa nastoľujúcou otázky nie zjavne nerelevantné pre rozhodnutie vo veci a opomenul tiež ozrejmenie svojich úvah pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti.
71. Za stavu, že žalovaný správny orgán dôsledne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, správny súd nemohol reagovať ani na všetky zásadné žalobné body žalobcu. Z uvedených dôvodov súdu neostávalo nič iné ako skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (ale i správneho orgánu prvého stupňa) je za účelom posúdenia opodstatnenosti žalobných bodov nepreskúmateľné.
72. Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom, ktorý mu predložil žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe, dospel k názoru, že rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu žalobných námietok žalobcu nie je možné preskúmať aj pre neúplnosť spisu, resp. vydané rozhodnutie žalovaného nemá oporu v administratívnom spise.
73. Správny súd zdôrazňuje že administratívny spis žalovaného tvoria všetky dokumenty týkajúci sa tej istej veci. Súdna prax považuje za spis žalovaného iba úplný, riadne zažurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu verejnej správy. I keď právna úprava Správneho súdneho poriadku neumožňuje zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy pre nepredloženie administratívneho spisu, v tomto prípade súd konštatuje, že vzhľadom na ďalší dôvod zrušenia rozhodnutí správnych orgánov a to ten, že rozhodnutia sú arbitrárne a nepreskúmateľné, už nevyvíjal činnosť na doplnenie administratívneho spisu.
74. Žalobca aj v podanom odvolaní namietal neúplnosť spisu, pričom ani k tejto námietka žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. Už zo samotného rozhodnutia Obce Mojmírovce zo dňa 04. 07. 2019 vyplýva, že danému postupu predchádzalo vydanie pôvodného rozhodnutia Obce Mojmírovce č. 434/2010-2/2011 zo dňa 31. 10. 2012 o dodatočnom povolení rozostavanej stavby a po podanom odvolaní mal žalovaný uvedené rozhodnutie pre nedostatky zmeniť rozhodnutím zo dňa 08. 02. 2013. Taktiež sa v rozhodnutí uvádza, že prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra dňa 18. 10. 2013 pod č. Kd 1122/13-14 podal protest prokurátora, ktorému žalovaný vyhovel a rozhodnutie Obvodného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zrušil rozhodnutím zo dňa 11. 12. 2013. Ďalej je uvedené v odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu, že protest prokurátora podaný 17. 09. 2013 smeroval aj voči stanovisku k navrhovanej činnosti „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“, ktoré vydal Obvodný úrad životného prostredia dňa 14. 03. 2012 a na to nadväzujúce zrušujúce rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 13. 11. 2013. Ďalej sa v odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu poukazuje na výkon štátneho stavebného dohľadu – záznam zo dňa 31. 01. 2014. Uvedené listiny, na ktoré sa v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva stavebný úrad nie sú súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, avšak zjavne s vecou súvisia a preto mali tvoriť jeho obsah. Uvedenému konštatovaniu nasvedčujú aj kópie listín predložených žalobcom ako prílohy správnej žaloby, z ktorých mnohé sa v administratívnom spise nenachádza napriek tomu, že boli vyhotovené v preskúmavanom konaní Potom správny súd vyhodnotil aj námietku žalobca v podanej žalobe, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v administratívnom spise ako dôvodnú.
75. Povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bude skompletizovať administratívny spis a opakovane rozhodnúť v konaní o dodatočnom povolení stavby „Pestovateľská pálenica a ovocný liehovar“, najmä sa zaoberať všetkými žalobcom uplatnenými námietkami, ktoré ním boli produkované od začatia tohto konania a tieto vyhodnotiť a riadne odôvodniť tak, aby mohli byť následne preskúmané v odvolacom konaní, resp. v prípade podania žaloby aj správnym súdom.
76. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
77. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal právo na náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd pribratým účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať právo na náhradu trov konania.
78. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.