Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8CoP-19-2017.pdf
PDF · 112.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q. X. nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky a zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. D. XXXX/XX, Q., zastúpená JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom vo Vrábloch, Levická 579 a otec - F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX, zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o. so sídlom Štúrova 42, Šaľa, IČO: 36 866 296, zastúpená konateľkou a advokátkou Mgr. Eva Timár Myjavcová o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/198/2016-120 zo dňa 27. januára 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 30. júna 2016 sa matka maloletého domáhala zverenia jej maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky s tým, aby bol otec maloletého zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 400,- eur mesačne, keď styk otca s dieťaťom upraviť nežiadala. Svoj návrh odôvodnila tým, že ako rodičia maloletého nie sú manželia a od 01. 05. 2016 nežijú v spoločnej domácnosti.
2. Otec maloletého súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky, súhlasil s určením mu vyživovacej povinnosti k maloletému sumou 200,- eur mesačne a požadoval úpravu styku s maloletým, keď požadoval aj uloženie výchovného opatrenia matke podľa ust. § 37 ods. 2 písm. a/ Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.).
3. Kolízny opatrovník maloletého navrhol maloletého Q. zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať k plateniu výživného vo výške 200,- eur mesačne a upraviť súdnym rozhodnutím styk otca s maloletým na každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hodiny.
4.1. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vo veci takto rozhodol:
4.2. Súd zveruje maloletého Q. X., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke.
4.3. Obaja rodičia maloletého dieťaťa majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
4.4. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého Q. X., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 200 eur mesačne, a to od 01. 02. 2017, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
4.5. Otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod, počas zimných školských prázdnin v každom kalendárom roku od 26. 12. 10.00 hod. do 28. 12. 18.00 hod. a od 02. 01. každého kalendárneho roka od 10.00 hod. do 04. 01. 18.00 hod., v čase veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka 18.00 hod., počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od 01. 07. 10.00 hod. do 05. 07. 18.00 hod. a od 01. 08. 10.00 hod. do 07. 08. 10.00 hod.
4.6. Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
4.7. Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi dieťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca dieťaťa späť.
4.8. Otec dieťaťa je povinný maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od matky dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke späť.
4.9. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Uznesením č. k. 11P/198/2016-167 zo dňa 6. apríla 2017 tiež súd prvej inštancie konanie o návrhu otca na vydanie výchovného opatrenia zastavil, uvedené rozhodnutie odvolaním napadnuté nebolo.
6.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie a citované ustanovenia Zákona o rodine (§ 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1,2-4, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1) odôvodnil nasledovne:
6.2. Maloletý Q. X., nar. XX.XX.XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu matky O. O. a otca F. X.. Rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti po dobu jeden a pol roka do 01.05.2016, kedy spolužitie ukončili. Mal. Q. navštevuje Materskú školu "V." s celodenným pobytom, kde matka platí poplatok 280 eur mesačne. V súčasnosti kvôli zdravotnému stavu mal. MŠ nenavštevuje, no matka hradí udržiavací poplatok vo výške 120 eur mesačne. S mal. má výdavky bežného charakteru, na oblečenie, obuv, stravu, okrem toho kupuje pre mal. plienky, za ktoré platí 80 eur mesačne. Matka vyčíslila vo svojom vyjadrení výdavky na mal. v sume 200 eur mesačne. Matka s mal. navštevuje imunologickú ambulanciu P.. X. X., pretože mal. trpí častými laryngitídami, za lieky matka platí 10 eur mesačne, za Imunor dopláca 3,80 eur, za probiotiká 5-6- eur za jedno balenie. Mal. je sledovaný aj v ambulancii detskej gastroenterologičky, pretože má nulové percento obsahu železa v tele, s čím súvisí to, že má upravenú stravu so zaradením potravín vysokým obsahom železa v stravovacom režime, napr. strukoviny, červené mäso - teľacie. Platené aktivity mal. dieťa nemá.
6.3. Matka býva s mal. v 3- izbovom byte, ktorý patrí jej rodičom. Býva v ňom s mal. dieťaťom. V súvislosti s bývaním platí matka nájomné 170 eur mesačne, elektrinu 35,50 eur mesačne, internet 13,90 eur mesačne, smetné ročne 50 eur na 2 osoby , mobilný telefón 67 eur mesačne, rozhlas a TV 12 eur mesačne. Vlastní osobné motorové vozidlo E., rok výroby XXXX, za pohonné hmoty platí okolo 20 eur mesačne. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Podniká ako jediná spoločníčka v obchodnej spoločnosti Štúdio krásy, s.r.o., kde vykonáva činnosti ako pedikúra, starostlivosť o nechty, solárium, pričom pracuje sama podľa objednávok a prácu prispôsobuje aj zdravotného stavu mal. dieťaťa. Z výkonu práce má príjem podľa jej vyjadrenia 200 - 300 eur mesačne, uviedla, že mesiaci 11/2016 bol jej príjem 150 eur a v 12/2016 tiež 150 eur . V súvislosti s prevádzkou salónu platí nájom vo výške 115 eur mesačne, elektrinu 41,18 eur mesačne, smetné 23 eur mesačne, daňovú licenciu 480 eur ročne, ekonómke platí 200 eur ročne, 80 eur platí za pokladňu, čo sa týka servisu, hygienické potreby 20-30 eur mesačne. Finančne jej vypomáha matka sumou 200 eur mesačne. Otec mal. dieťaťa jej platil výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne
za obdobie 05-10/2016, v mesiacoch 11/2016 a 12/2016 zaplatil 200 eur za každý mesiac. Štúdio krásy, s.r.o. bolo podľa daňového priznania za rok 2015 v strate -135,62 eur.
6.4. Otec mal. dieťaťa pracuje ako zvárač v spoločnosti IN VEST, s.r.o. v Šali od 01.08.2016, z potvrdenia o príjme zamestnávateľa otca vyplýva, že jeho čistý príjem bol v mesiaci 10/2016 vo výške 1 196,37 eur a v mesiaci 11/2016 vo výške 1007,13 eur. Iný príjem nemá. Vlastní osobné motorové vozidlo značky E., rok výroby XXXX, výdavok na pohonné hmoty má 200 eur mesačne, nakoľko chodí do práce autom a pracovisko má na viacerých miestach. Maloletému platí sporenie Y. farbička vo výške 30,60 eur mesačne. Okrem výživného, ktoré matke platil kupoval mal. plienky, oblečenie, hračky. Býva v dome u svojich rodičov spolu s nimi v spoločnej domácnosti a starými rodičmi. Na bývanie prispieva podľa spotreby vody a plynu, naposledy platil sumu 120 eur, na stravu prispieva 50 eur mesačne. Jeho matka pracuje ako upratovača v MŠ, jej príjem je 300 eur mesačne, otec otca dieťaťa pracuje v Mestských službách mesta Q., jeho príjem je 600 eur mesačne, je tiež poberateľom invalidného dôchodku. Starí rodičia otca dieťaťa sú dôchodcovia. S mal. sa otec stretáva, styk sa realizoval doteraz dvakrát aj s prespaním u otca, a to 12.11.2016 a 10.12.2016 bez akýchkoľvek komplikácií. Podľa daňového priznania mal otec príjem za rok 2015 vo výške 10 265,64 eur.
6.5. Otec na pojednávaní dňa 13.01.2017 zobral svoj návrh na vydanie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. a) Zákona o rodine späť.
6.6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú spolu od mája 2016. Po narodení mal. dieťaťa spolu žili. Obaja sa podieľali na výchove i výžive mal. dieťaťa, pričom matka bola s dieťaťom na rodičovskej dovolenke a otec pracoval. Po ukončení partnerského spolužitia ostala medzi rodičmi sporná úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. synovi, vzťahy rodičov ostali po rozchode naštrbené z dôvodu konfliktov a hádok, ktoré medzi nimi existovali. Matka titulom ukončenia partnerského spolužitia s otcom dieťaťa žiadala súd o zverenie mal. dieťaťa do jej starostlivosti a súčasne požadovala určiť otcovi povinnosť prispievať na výživu syna sumou 400 eur mesačne v písomne podanom návrhu. Styk otca s dieťaťom najskôr nepožadovala upraviť. V priebehu konania svoj návrh ohľadom výšky výživného a styku otca s dieťaťom modifikovala. Otec dieťaťa v priebehu konania pred súdom preukazoval kladný postoj k úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu v stave existujúceho nespolužitia rodičov a súčasne pociťoval potrebu realizovať zo strany súdu aj úpravu styku medzi ním a mal. dieťaťom, keďže v danej oblasti úpravy práv k mal. dieťaťu nevedeli s matkou dieťaťa dospieť ku zhode. Predstava matky ohľadom styku otca s dieťaťom sa v priebehu konania vyvíjala a zrejme bola ovplyvnená aj samotným priebehom konania, keď si matka dieťaťa postupne viac uvedomovala úlohu otca v živote dieťaťa, svoju životnú situáciu a stav väzieb medzi dieťaťom a otcom, ktoré mali svoj základ v období, kedy ako rodičia matka a otec spolu žili a na výchove dieťaťa sa podieľali spoločne. Napriek tomu, že spočiatku matka vymedzovala pre styk otca a dieťaťa len bydlisko dieťaťa, nedôverovala otcovi, postupne /možno i pod vplyvom súdneho konania, ktoré sama vyvolala/ dospela k rozhodnutiu, že umožnila otcovi dieťaťa stretnutie so synom mimo bydliska dieťaťa, bola pri ňom súčinná a v konečnom dôsledku sa styk otca s dieťaťom v priebehu konania v tejto právnej veci podarilo realizovať v domácnosti otca dieťaťa. Tento styk prebehol bez problémov. Dieťa reagovalo na otca i členov jeho domácnosti - starými rodičmi a prarodičmi otca pozitívne. Dieťa u otca bez problémov prespalo popoludní, nemalo problémy s jedením, prepravou z miesta bydliska otca domov k matke. Otec vedel dieťa zaujať v stave, keď dieťa od matky odchádzalo s ním a v tomto smere otcovi poskytla súčinnosť i samotná matka, keď spočiatku malo dieťa prirodzenú obavu nastúpiť do auta. Logicky dieťa v situácii nespolužitia rodičov ako primárnu vzťahovú osobu vníma matku, s ktorou bolo po rozchode rodičov v dennom kontakte a tiež vzhľadom k veku, keď dieťa je na matku prirodzene naviazané ako na najbližšiu osobu. V tomto smere však treba zdôrazniť, že postavenie rodičov v ich rodičovskom vzťahu by malo byť rovnocenné a vyvážené, aby kvalitne pôsobilo na vývoj dieťaťa. Nedostatočná komunikácia rodičov sa výrazne podpísala pod úroveň vzťahov rodičov. Matka mal. dieťaťa dieťa zaradila aj do kolektívneho zariadenia, aby sa mohla popri rodičovskej dovolenke venovať aj jej podnikateľskej činnosti. Dieťa vo veku mal. Q. rozhodne potrebuje aj kolektív a rovesníkov, pričom pobyt v MŠ dieťa dobre znášalo. Obmedzoval ho len zdravotný stav dieťaťa, a to častá chorobnosť dieťaťa. Aj bezproblémové zaradenie maloletého do MŠ je ukazovateľom stavu, že dieťa nemá problém fungovať aj v inom ako domácom prostredí, spoločnosť detí i dospelých je mu prirodzená a vyhľadáva ju. Preto by nebolo logické, aby mu spoločnosť nemohol robiť otec, ktorý záujem o dieťa dôvodne prejavuje. Keďže medzi rodičmi v priebehu konania, napriek posunu v ich rodičovských vzťahoch nedošlo ku konsenzu v otázke styku otca s dieťaťom, súd má za to, že s prihliadnutím na vek
dieťaťa, postavenia rodičov, rodičovské práva a povinnosti rodičov dieťaťa a právo dieťaťa, aby sa mu výchova dostávala zo strany oboch rodičov, rozhodol súd o úprave styku otca s mal. dieťaťom potom, čo mal. dieťaťa zveril matke. Zverenie dieťaťa matke požadovali zhodne obaja rodičia dieťaťa. Obaja sú tiež povinní a oprávnení zastupovať mal. dieťaťa a spravovať jeho majetok, keďže ani jeden z nich nie je vo výkone rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozbavený. Keďže súd zveril dieťa matke a medzi rodičmi dieťaťa nedošlo ku zhode v rozsahu styku otca so synom, úpravu styku dieťaťa s otcom vykonal súd autoritatívne týmto svojím rozhodnutím. Bral pritom do úvahy úroveň vzťahu otca so synom, ktorý sa v priebehu konania podarilo naštartovať, a to aj za súčinnosti matky a skutočne presvedčivý záujem otca podieľať sa na výchove syna. Súd považoval za dôvodné upraviť styk otca so synom každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod. pri zohľadnení denného režimu dieťaťa i na vzťah dieťaťa k otcovi, vzdialenosť bydliska otca od bydliska dieťaťa. Pokiaľ vie dieťa prespať u otca v čase popoludňajšieho spánku, rozhodne nemôže byť problémom, aby u otca prespalo aj počas noci. Počas zimných školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom od 26. 12. 10.00 hod. do 28. 12. 18.00 hod. a od 02. 01. každého kalendárneho roka od 10.00 hod. do 04. 01. 18.00 hod., v čase veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka 18.00 hod., počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od 01. 07. 10.00 hod. do 05. 07. 18.00 hod., od a od 01. 08. 10.00 hod. do 07. 08. 10.00 hod. Takýmto rozsahom úpravy styku otca s dieťaťom bude poľa názoru súdu rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, bude v záujme dieťaťa a vytvorí priestor pre širšie výchovné pôsobenie otca na rast a vývoj dieťaťa. Na tomto mieste treba rodičom dieťaťa zdôrazniť, že kvalita života ich spoločného dieťaťa bude záležať vo vysokej miere od úrovni ich rodičovských vzťahov, ktoré mal. dieťa veľmi citlivo vníma a práve oni výrazne ovplyvňujú správanie a aj celkový zdravotný stav mal. dieťaťa. Rodičia by rozhodne nemali dopustiť to, aby sa ich vlastné dieťa stalo obeťou ich nefunkčného rodičovského vzťahu a tiež to, že sú prvými, ktorí sú zodpovední za zdravý a priaznivý vývoj maloletého syna. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú u mal. Q. dané jeho rastom, vývojom, problémami v zdravotnom stave a ekonomickým postavením rodičov dieťaťa. Prihliadol na stav, že dieťa má bežné potreby v oblasti ošatenia, obuvi , navštevuje MŠ, aby matka mohla zabezpečovať výkon práce na živnosť a tak prispela ku zlepšeniu finančnej situácie na jej strane a na strane dieťaťa. Zohľadnil stav, že dieťa má ešte plienky, a to cez deň i v noc, ktoré matku stoja okolo 80 eur mesačne, v strave má zaradené všetky potraviny a potraviny bohaté na železo, ktoré vyžadujú väčšiu finančnú intervenciu. Má časté problémy s laringitidámi, matka s ním navštevuje imunologičku, ktorá mu ordinuje lieky, ktoré ju mesačne stoja 10 eur. Za liek Imunor dopláca mesačne za balenie 3,80 eur a za liek maltofer je poplatok 5 eur. Dieťa berie často antibiotiká i probiotiká, ktoré matka hradí v plnej výške. Za probiotiká dopláca 5-6 eur za balenie, ktoré jej vydržia na týždeň. Bežné výdavky na dieťa súvisia s oblečením, obuvou, stravou. Napríklad zimné čižmy stáli matku 36 eur. Matka uviedla, že okolo 80 eur mesačne dá za plienky značky Pampers. Pobyt maloletého v súkromnej MŠ stojí matku 280 eur, podľa vyjadrenia matky má dieťa v MŠ zabezpečený celodenný pobyt so stravou. Matka vlastní auto Opel a na pohonné hmoty vynaloží mesačne okolo 20 eur. Obýva 3-izbový byt, ktorý patrí jej rodičom a platí úhrady spojené s bývaním 170 eur na užívanie bytu, elektrinu 35,50 eur mesačne, internet 13,90 eur mesačne, smetné ročne 50 eur na dve osoby, mobilný telefón 67 eur mesačne. Nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Rodičom matka žiadne nájomné za prenechanie ich bytu jej do užívania neplatí. Súd prihliadol na stav, že matka poberá rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne. Samotná matka vykázala za zdaňovacie obdobie roku 2015 v podnikaní stratu. Podnikaniu sa venuje i v súčasnej dobe. Nájomné na prevádzku salónu platí 115 eur mesačne, za elektrinu tam platí 41,18 eur mesačne, smetné 23 eur mesačne. Daňovú licenciu 480 eur ročne a ekonómke platí 200 eur ročne. 80 eur platí za pokladňu - servis. Na prevádzku v salóne potrebuje hygienické potreby, za ktoré dá mesačne 20-30 eur, a to poľa počtu klientov. U otca dieťaťa pri určovaní výživného súd prihliadol na stav, že má jednu vyživovaciu povinnosť a u jeho zamestnávateľa dosahuje príjem v priemere mesačne 1.101,75 eur mesačne. Iný príjem nemá. Vlastní auto E. Y. r.v. XXXX a výdavok na pohonné hmoty má mesačne cca 200 eur. Maloletému platí sporenie farbička v spoločnosti Allianz, a.s. 30,60 eur mesačne. Synovi kupoval otec plienky, oblečenie, hračky a stravu. Rodičom otec prispieva na bývanie čiastkou 50 eur a keď im príde vyúčtovanie vody, plynu, prispieva im aj na tieto výdavky, pričom naposledy im dal 120 eur. Nemá pôžičky ani úvery. Nevlastní žiadny nehnuteľnosť. Súd považoval za dôvodné určiť zo strany otca na mal. dieťa výživné vzhľadom na zistený opísaný stav pomerov na stranách rodičov dieťaťa a mal. dieťaťa vo výške 200 eur mesačne, ktoré súd zaviazal otca dieťaťa platiť k rukám matky dieťaťa, a to od 01. 02. 2017. Súd zohľadnil realizované platby výživného zo strany otca na mal. dieťa za obdobie, kedy rodiča dieťaťa spolu nežili, ktoré potvrdila i matka dieťaťa a tiež nákupy tovarov pre mal. dieťa, ktoré
otec dieťaťa podložil pokladničnými blokmi a vecné plnenia zo strany otca v prospech dieťaťa potvrdila aj matka dieťaťa. Súd nezohľadnil výdavok matky na MŠ, do ktorej súkromnej MŠ matka platí udržiavací poplatok 120 eur i keď dieťa MŠ nenavštevuje. Zohľadnil stav, že otec na dieťa platil výživné 150 eur mesačne v mesiacoch 5-10/2016 a v mesiacoch 11/2016 a 12/2016 zaplatil po 200 eur každom mesiaci a rovnako aj v mesiaci 1/2017 zaplatil 200 eur. Je tiež zrejmé, že výdavky, ktoré matka hradí v súvislosti s bývaním, dieťaťom, jej podnikateľskej činnosti výrazne prevyšujú príjem, ktorý má matka z poberania rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a podnikania - ktorý súdu uviedla. Časť odôvodnených potrieb dieťaťa kryjú aj štátne dávky, a to prídavky na dieťa, ktoré matka poberá v sume 23,52 eur mesačne. Ak súd zváži stav, že matka prevažnú časť vyživovacej povinnosti vyvažuje osobnou starostlivosťou o dieťa a samotná matka na dieťa môže prispievať aspoň minimálnym výživným 27,13 eur mesačne, suma finančných prostriedkov pre mal. dieťa na mesiac zo strany oboch rodičov predstavuje 200 eur od otca + 27,13 eur od matky a 23,52 eur prídavok na dieťa spolu teda 250,65 eur, ktorou sumou sú podľa názoru v dostatočnej miere pokryté odôvodnené potreby mal. dieťaťa v stave, keď má dieťa bežné potreby a zvýšené výdavky má v súvislosti s častými laringitídami a úpravou stravovania kvôli absencie železa v jeho organizme. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol aj na majetkové pomery rodičov dieťaťa, ich zaradenie na trhu práce, ktoré je v súčasnej dobe u matky príležitostné titulom stavu, že je na rodičovskej dovolenke a príležitostne sa venuje kozmetickým službám v rámci výkonu podnikania vo vlastnej obchodnej spoločnosti sídliacej v mieste jej bydliska v prenajatom priestore, zohľadnil aj výdavok, ktorý otec vynakladá v súvislosti s cestami za mal. dieťaťom, keď precestuje za dieťaťom a späť 270 km /jedna cesta/. Prihliadol tiež na vecné plnenia, ktoré otec v prospech syna doteraz realizoval v rozhodujúcom období pre ktoré nespochybnila ani matka dieťaťa. Súd ma za to, že mal. dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a v danej právnej veci je uvedený predpoklad zákona naplnený a zo sumy 250 eur mesačne je možné zabezpečiť odôvodnené potreby mal. dieťaťa v potrebnej miere.
6.7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Zák. č. 161/2016 Z. z. Civilného mimosporového poriadku /CMP/ tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
7. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len matka maloletého domáhajúca sa jeho zmeny v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na sumu 300,- eur mesačne od 01. 02. 2017 a tiež aj v časti úpravy styku otca s maloletým tak, aby bol otec oprávnený sa s maloletým stretávať každý týždeň v mesiaci v utorok, stredu a štvrtok od 15.00 do 18.00 hod., každú párnu nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a ďalej tiež počas zimných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od 25. 12. od 09.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. ďalej v každom párnom roku v čase veľkonočných sviatkov od veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do 18.00 hod. veľkonočného pondelka a tiež počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku po treťom roku maloletého prvé dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Súdu prvej inštancie vyčítala nesprávne skutkové zistenia, keď poukázala na svoje návrhy úpravy styku otca s maloletým, na návrhy otca maloletého ohľadom styku a poukázal na to, že i pri jej vedomosti o vzdialenosti otca od maloletého by tento mohol prejaviť záujem o styk s maloletým aj v týždni a nie iba vtedy, keď mu to samotnému vyhovuje, čo však súd do úvahy vôbec nebral. Nesúhlasí s úpravou styku v čase veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku, pretože aj ona má nárok byť s maloletým počas veľkonočných sviatkov, nesúhlasí so stykom otca s maloletým s realizáciou prespatia maloletého u otca, keď iba z ohľaduplnosti voči otcovi maloletého nechcela v konaní uvádzať jeho problémy s požívaním alkoholických nápojov a s tým súvisiacimi vulgárnymi nadávkami a agresivitou voči nej, čo bolo dôvodom aj ich rozchodu. Má dôvodnú obavu o maloletého syna, že v prípade jeho prespávania v domácnosti otca a možného zdravotného problému maloletého syna, nebude mať kto vlastne v domácnosti otca ísť s ním k lekárovi, keď maloleté dieťa má časté zdravotné problémy. Zastáva názor, že maloletý nie je v súčasnosti pripravený na prespávanie u otca. V žiadnom prípade nespochybňuje platenie výživného otcom maloletého, avšak po vyhlásení rozsudku vie o tom, že otec maloletého okrem poberania mzdy u zamestnávateľa poberá aj inú mzdu za nadčasové hodiny, resp. z vykonávania živnosti platenú cez inú spoločnosť; v tomto smere navrhla doplniť dokazovanie. Taktiež nie je pravdou tvrdenie zástupkyne otca ohľadom výdavku na škôlku maloletého, na tohto žiadny osobitný príspevok zo strany štátu nepoberá.
8. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že dieťa malo skúsenosť s prespaním v domácnosti otca, má s otcom vytvorený pozitívny citový vzťah, otec sa dokáže o dieťa riadne postarať a zaujať ho a teda rozsah úpravy styku otca s maloletým dieťaťom bude v najlepšom záujme maloletého, kedy sa vytvorí priestor pre širšie výchovné pôsobenie otca na rast a vývoj dieťaťa.
9. Otec maloletého vo vyjadrení k podanému odvolaniu rovnako požadoval napadnutý rozsudok vo všetkých napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19. 10. 2016 vyplýva tvrdenie matky o tom, že výdavky na dieťa sú okolo 200,- eur mesačne, keď v konaní bolo nesporným aj preukázanie jeho vecných plnení poskytovaných dieťaťu v rozsahu životného sporenia, nákupu plienok a oblečenia ako aj hračiek. Od 01. 08. 2016 je v pracovnom pomere s príjmom 1.054,- eur mesačne, príjem matky pozostáva z poberaného rodičovského príspevku a z príjmu z podnikania podľa vyjadrenia matky cca 200 - 300,- eur mesačne, je však zrejmé, že ňou uvádzané výdavky niekoľkokrát prevyšujú ňou tvrdené príjmy a je teda zrejmé, že príjem matky z podnikania je vyšší ako vyplýva z jej tvrdení a daňového priznania. Určené výživné považuje za určené v zákonnej výške, za nedôvodné považuje odvolanie v časti jeho styku s maloletým. Počas týždňa je matkou navrhovaný styk nemožné realizovať, keďže je v uvedenom čase v zamestnaní, keď uvedený styk by znamenal aj extrémne výdavky na cestovné, ktoré by vynakladal na úkor maloletého dieťaťa. Počas súdneho konania bol vyskúšaný aj jeho styk s maloletým s prespávaním, nebol s tým žiadny problém. Dôrazne odmieta tvrdenia matky o požívaní alkoholických nápojov a poukazuje na to, že na styk s dieťaťom mal vždy vyčlenených iba pár hodín. O dieťa sa riadne stará, hradí výživné a prispieva i vecnými plneniami, a preto by rozhodnutie odvolacieho súdu v súlade s návrhom matky bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Prespávanie dieťaťa u rodiča je súčasťou rodičovských práv a je zrejmé, že matka dieťaťa umelo vytvára stav jeho prekážok pri realizácii styku. Nie je pravdivé tvrdenie matky o tom, že má preplácané nadčasy cez inú spoločnosť, jeho mzda je v celom rozsahu vykazovaná na výplatných páskach, ktoré boli predložené.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP - Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, keď zároveň o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP (Civilného mimosporového poriadku - zákon č. 161/2015 Z. z.).
11. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti, aj vzhľadom k odvolacím dôvodom matky, poukazuje na to, že
- zo sumy určeného výživného a podielu aj matky je možné zabezpečiť aktuálne odôvodnené potreby maloletého, primerane aj životnej úrovni oboch rodičov,
- tvrdenia matky o požívaní alkoholických nápojov otca maloletého považoval za účelné vyjadrenia rozporné s jej vlastnými vyjadreniami účastníčky v konaní po zákonnom poučení a rozpornými s jej vlastnými návrhmi ohľadom úpravy styku otca s maloletým, ktorý v zásade nevylúčila, ale chcela realizovať len inak,
- nevidel dôvod odkladať prespávanie mal. u otca až po jeho treťom roku veku,
- nevidel dôvod na zmenu úpravy styku otca s maloletým počas veľkonočných sviatkov s ohľadom na to, aby otec s maloletým mohol realizovať tradíciu veľkonočného pondelka, keď zo štyroch dní veľkonočných sviatkov dva dni zostanú v prospech styku matky s maloletým,
- tvrdenia matky ohľadom ďalšieho príjmu otca považovala za nepreukázané a účelové, keď zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že určená výška vyživovacej povinnosti otca nateraz pokrýva všetky bežné potreby maloletého, keď výdavky matky na maloletého v súvislosti so zakupovaním plienok onedlho odpadnú (je v záujme matky aby maloletého čo najskôr od plienok odnaučila) a peniaze na plienky tak bude môcť vynakladať n iné potreby mal.,
- súhlasí s vyjadrením otca maloletého k podanému odvolaniu v tom smere, že matkou uvádzané výdavky sú v zjavnom nepomere s ňou uvádzanými príjmami a že prespávanie dieťaťa u rodiča je súčasťou jeho rodičovských práv, a že
- rozsah úpravy styku otca s mal. vytvorí, v súlade so záujmom mal., priestor pre širšie výchovné pôsobenie otca na rast a vývoj dieťaťa.
12. Záverom odvolací súd apeluje na oboch rodičov maloletého, aby sa vzájomne informovali o neuplatnení oprávnenia styku s maloletým (otec) resp. o nemožnosti realizácie styku (matka), aby sa v prítomnosti maloletého zdržali vzájomných hádok a vyjadrenia k osobe druhého rodiča a teda aby svojím správaním čo najmenej obmedzili dôsledky toho, že ich dieťa nevyrastá v spoločnej domácnosti oboch svojich rodičov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).