Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/754/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom 841 01 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zast.: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom 811 01 Bratislava, Na vŕšku 12, IČO: 31 819 702, proti žalovanému: 1/ Ľ. I., nar. XX.X.XXXX, 2/ K. I., rod. W., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom XXX XX O., M. XXXX/X, o zaplatenie 1023,75 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 738,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 11.11.2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50,- eur, kde splátky sú splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 44,32 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 3.12.2015 domáhal zaplatenia sumy 1023,75 eura s príslušenstvom voči žalovaným (spoločne a nerozdielne) z titulu poskytnutého spotrebiteľského úveru spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 13.8.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 30.1.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 750,- eur za úrok vo výške 150,- eur, pričom veriteľ si účtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 135,- eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 1035,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,75 eura a ďalej v pravidelných mesačných splátkach vo výške 102,38 eura; prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalovaní podpisom zmluvy. Žalovaní celkovo uhradili 11,25 eura, pričom posledná uhradená suma vo výške 11,25 eura bola uhradená dňa 30.1.2014. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca im oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 30.4.2014 žalobca upozornil žalovaných na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 4.9.2014 žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 12.8.2014. Po zosplatnení záväzku nebola uhradená už

žiadna suma. Ku dňu vypracovania žaloby činí dlžná čiastka 1023,75 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1035,- eur a čiastkou vo výške 11,25 eura, ktorá bola uhradená žalovanými (1035 € - 11,25 € = 1023,75 €).

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že úver im bol poskytnutý, tento splatili nejakými splátkami, bez bližšej špecifikácie a zároveň žiadali, aby im súd povolil splátky na zaplatenie ich dlhu, nakoľko im ich finančná situácia nepovoľuje zaplatiť dlh jednorazovo.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, obchodné podmienky, predžalobná upomienka z 30.4.2014 + podací poštový hárok, oznámenie o zosplatnení úveru z 4.9.2014 + podací poštový hárok a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca a žalovaní uzatvorili úverovú zmluvu tak, ako to žalobca opísal v žalobe.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátom, je nutné konštatovať, že advokát musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

9. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Súd mal za preukázané, predloženou úverovou zmluvou, že dňa 30.1.2014 uzatvorili strany Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 750,- eur, s úrokom 20 % z istiny, t.j. 150,- eur, za servisný poplatok vo výške

18 % z istiny, t.j. 135,- eur. Žalovaní sa zaviazali podľa čl. II zmluvy vrátiť žalobcovi istinu v celkovej výške 1035,- eur, a to v 13 mesačných splátkach (v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,75 eura a ďalej v pravidelných mesačných splátkach vo výške 102,38 eura, RPMN 67,70 %, priemerná RPMN neuvedená, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy (t.j. 10.2.2014) a každá ďalšia splátka bola splatná až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V prípade neuhradenia jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace je žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. S poukazom na § 122 ods. 1 až 3 ((1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.) boli ďalšie splátky splatné nasledovne:

1. splátka - 10.2.2014 (pondelok, pôvodne však 9.2.2014, čo bola nedeľa); 2. splátka - 12.3.2014 (streda); 3. splátka - 11.4.2014 (piatok); 4. splátka - 12.5.2014 (pondelok, pôvodne však 11.5.2014, čo bola nedeľa); 5. splátka - 11.6.2014 (streda); 6. splátka - 11.7.2014 (piatok); 7. splátka - 11.8.2014 (pondelok, pôvodne však 10.8.2014, čo bola nedeľa); 8. splátka - 10.9.2014 (streda); 9. splátka - 10.10.2014 (piatok); 10. splátka - 10.11.2014 (pondelok, pôvodne však 9.11.2014, čo bola nedeľa).

11. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní mu uhradili celkovo 11,25 eura a to priamo dňa 30.1.2014, t.j. v deň, keď im bol poskytnutý úver. Z uvedeného potom vyplýva (opierajúc názor súdu aj o konštantnú judikatúru súdov SR), že reálne bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 738,75 eura a nie 750,- eur, nakoľko účelom úveru je po istú dobu užívať peniaze vo výške poskytnutého úveru a z týchto brať aj úžitky. Žalovaní však reálne mohli disponovať len so sumou 738,75 eura a nie 750,- eur. Pokiaľ žalobca poskytol úver vo výške 750-, eur a okamžite si vybral splátku vo výške 11,25 eura, žalovaní mali k dispozícii len sumu 738,75 eura a s touto mohli voľne disponovať, použiť ju na účel, pre ktorý si žalobcovia požiadali o poskytnutie úveru a preto sú povinný vrátiť takto poskytnutý úver. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru (causa) je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstav dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru 750,- eur žalovaný inkasuje vzápätí už v prvý deň prvé tri splátky, čo je v rozpore s čl. II zmluvy o úvere (splatnosť splátok súd uvádza v predchádzajúcom odseku).

12. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie dlžného úveru. Na tento zmluvný vzťah sa vzťahuje právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 30.1.2014 ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 30.1.2014. Nad rámec toho však súd poukazuje na to, že po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/ citovaného zákona, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom (napr. podľa počtu mesačných splátok). Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaní sú povinní žalobcovi vrátiť len to, čo im žalobca reálne poskytol, t. j. 738,75 eura, po odpočítaní uhradených splátok (v danom prípade 0,- eur, nakoľko žalovaní už ďalej nič neuhradili).

13. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/ zák. .č. 129/2010 Z.z., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Vzhľadom na uvedené súd považuje zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko v zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy (možno ho len odvodiť z jednotlivých údajov, zákon však jasne prikazuje uviesť takýto údaj jednoznačne, konkrétne). Pod končenou splatnosťou nie je možné považovať za správny údaj 10 mesiacov, termín splatnosti je potrebné chápať ako konkrétny dátum, teda je nutné uviesť presným dátum splatnosti pôžičky (v zmluve je uvedená lehota splatnosti, nie však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru).

15. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

16. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom.

17. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky, ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky či úveru. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b/ ZoSÚ v spojení s § 52 ods. 3 s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z.).

18. Žalobca oznámil žalovaných listom zo dňa 4.9.2014 zosplatnenie úveru ku dňu 12.8.2014 a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy 1023,75 eura bezodkladne. Uvedený list žalobca dal na poštovú prepravu až dňa 16.9.2014, pričom súdu nepreukázal, kedy bol list obom žalovaným doručený.

19. Podľa čl. 11 Obchodných podmienok, Doručením akýchkoľvek písomností na základe zmluvy alebo v súvislosti so zmluvou medzi zmluvnými stranami sa rozumie doručenie písomnosti doporučene poštou na adresu trvalého pobytu, ak je adresátom dlžník / spoludlžník a na adresu sídla, tak je adresátom veriteľ. Za deň doručenia písomnosti sa pokladá aj deň, v ktorý zmluvná strana, ktorá je adresátom odoprie doručovanú písomnosť prevziať, alebo v ktorý márne uplynie úložná doba pre vyzdvihnutie si zásielky na pošte doručovanej poštou zmluvnej strane, alebo v ktorých je na zásielke doručovanej poštou zmluvnej strane preukázateľne pracovníkom pošty vyznačená poznámka „adresát sa odsťahoval“, „adresát je neznámy“, alebo iná poznámka podobného významu. Pre potreby doručovania sa použije adresa uvedená v záhlaví zmluvy.

20. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne doručenia Oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 4.9.2014 žalovaným, resp. o tom, že by žalovaní zásielku nevyzdvihli, neprevzali v odbernej lehote a podobne, súd preto nemohol dospieť k záveru, že žalovaní sa dostali do omeškania so splatením celého úveru už dňom 13.8.2014 (takto to žalobca požadoval v žalobe). Žalobca môže zosplatniť úver a aj k inému dátumu ako je dátum doručenia zásielky o zosplatnení záväzku, avšak, ak úroky z omeškania nemôže požadovať skôr, ako poskytne dlžníkovi určitú lehotu na splnenie svojho záväzku. Preto žalovaní boli povinní plniť podľa § 563 (Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.), t.j. prvého dňa po tom, ako im bola doručená zásielka s výzvou na splnenie dlhu. Keďže súd nemohol dospieť k jednoznačnému záveru o tom, kedy bolo žalovaným doručené oznámenie o zosplatnení záväzku, súd priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého úveru podľa zmluvy, t.j. posledná splátka bola podľa zmluvy splatná 10.11.2014 a kdeže žalovaní neplnili, dňom 11.11.2014 sa dostali do omeškania. Ak by súd nepostupoval týmto spôsobom, potom za deň doručenia oznámenie o zosplatnení by považoval deň podania žaloby na súd t. j. 3. 12. 2015, potom by 4.12.2015 (piatok) žalovaní museli plniť a odo dňa 5.12.2015 by boli v omeškaní. Žalovaní sa síce dostali do omeškania skôr so zaplatením jednotlivých splátok, avšak žalobca požadoval úroky z omeškania z celej istiny, preto súd nemohol priznať úroky z omeškania skôr, nakoľko by prekročil rámec žalobného petitu a prisúdil by viac, čo nie je s poukazom na § 216 prípustné.

21. Súd žalobcovi zároveň priznal aj právo na úroky z omeškania k priznanej istine podľa odôvodnenia v bode 20. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť spotrebiteľský úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.

22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 cit. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného k 30.1.2014, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 11.11.2014 určená vo výške 0,05 % ročne, potom úrok z omeškania predstavuje výšku 5,05 % ročne.

24. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 738,75 eura s príslušenstvom (výrok I.) podľa bodu 20. a 24. tohto odôvodnenia a vo zvyšnej časti istiny spolu s príslušenstvom žalobu zamietol (výrok II.), nakoľko bola podaná nedôvodne.

25. Súd povolil zaplatiť žalovaným dlh v mesačných splátkach po 50,- eur, nakoľko to odôvodňuje ich finančná situácia. Žalovaný 1/ pracuje na základe Dohody o vykonaní práce, pričom zarobí 200,- eur mesačne brutto, žalovaná 2/ má síce priemerný mesačný čistý príjem 634,16 eura, avšak z toho príjmu jej zamestnávateľ vykonáva zrážky v prospech VÚB, a.s. (31,41 eura), Tatra banka, a.s. (30,- eura) a Slovenská sporiteľňa, a.s. (105,- eur). v záujem žalobcu je reálne splatiť dlh a nie okamžite po rozhodnutí súdu zadĺžiť žalovaných tak, že nebudú schopní splácať súdom priznanú pohľadávku. Z príjmu žalovaných musia žalovaní splácať mesačné účty za bývanie a zabezpečiť si aspoň základné životné potreby. Súd preto vyhovel ich žiadosti na zaplatenie dlhu v splátkach.

26. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu. Keďže rozhodnutím súdu je ustanovené, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ - žalobca oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

27. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v časti 72,16 % (/738,75 / 1023,75 x 100) a neúspešný v časti 27,84 %. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Keďže žalobca bol v konaní úspešnejší, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, a to v pomere úspechu a neúspechu, pričom pomer sa vpočíta ako rozdiel úspechu a neúspechu, čo v danom prípade predstavuje 44,32 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.