Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-185-2016.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/185/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov: matka V., v konaní o zverenie maloletej do ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Z v e r u j e R. do starostlivosti E. Otec a matka sú povinní prispievať na výživu maloletej, každý vo výške 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na adresu E. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Neodkladným opatrením Okresného súdu Košice I zo dňa 21.12.2016, č.k. 18P/185/2016- 6 bola R. zverená do starostlivosti E. kde sa nachádza doposiaľ. Súd takto rozhodol na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 19.12.2016 ktorým sa domáhal, aby súd umiestnil maloletú do starostlivosti E.. Svoj návrh odôvodnili tým, že rodina je pravidelne monitorovaná z dôvodu zlých sociálnych pomerov a hygieny. Stav domácnosti aj napriek opakovaným upozornenia nie je vyhovujúci pre maloleté dieťa. Rodičia nedokážu maloletej zabezpečiť vhodné a zdraviu vyhovujúce výchovné prostredie. Aj napriek upozorneniam detskej lekárky, opakovane nerešpektujú liečebný režim maloletej a predčasne ukončujú jej rekonvalescenciu. Rodičia rovnako aj napriek určitým príjmom nedokážu riadne hospodáriť s financiami a zabezpečiť tak rodinu. Dňa 12.12.2016 našli pracovníci úradu maloletú vo veľmi zanedbanom stave, v chladnej miestnosti, zachrípnuté a dýchavičné. Preto bolo dieťa prevezené do nemocničného zariadenia, kde bola potvrdená diagnóza - T. Takýto stav vznikol v dôsledku zanedbávania starostlivosti zo strany rodičov. V dôsledku oslabenia imunity maloletej by ďalší pobyt v domácnosti rodičov znamenal priame ohrozenie života a zdravia dieťaťa.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správou kolízneho opatrovníka a E. a zistil nasledujúci skutočný stav.
3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 12.5.2017 v ktorom uviedol, že maloletá D. bola po nariadení neodkladného opatrenia umiestnená priamo do starostlivosti profesionálnej rodiny. Maloletá je v dojčenskom vývinovom období. Maloletá pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, výchovne málo podnetného, s častými presunmi, s opakovanou hospitalizáciou dieťaťa v nemocnici, dieťa má oslabenú imunitu. Začína sa u nej prejavovať separačná úzkosť, strach pri odlúčení sa od blízkej osoby, strach z cudzieho prostredia a strach z cudzích ľudí. Maloletá trpí kožným problémom sprevádzaným svrbením, a preto je často plačlivá, mrzutá a nespokojná. Profesionálny rodič zabezpečuje pediatrické prehliadky u detského lekára R. Tá skonštatovala pri poslednej prehliadke v R., že maloletá je zdravá, pekne rastie a priberá, napreduje v každej oblasti. Vytváranie podmienok pre kontakt dieťaťa s biologickou rodinou je odporúčaný po predložení potvrdenia o bezinfekčnosti členov
rodiny a úprave zdravotného stavu dieťaťa. Matka však detský domov často telefonicky kontaktovala. Oznámila, že už má zdravotný preukaz a potvrdenie o bezinfekčnosti, a že veľmi rada by dieťa stretla. To jej doposiaľ nebolo umožnené, vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné problémy maloletej. Preto bol matke sprostredkovaný videozáznam o maloletej. Matke boli odovzdané informácie o aktuálnom prospievaní dieťaťa a nové fotografie dieťaťa. Matka sa o dieťati pravidelne informuje a dožaduje sa stretnutia s dcérou. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mal snahu umiestniť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Za tým účelom kontaktoval starých rodičov dieťaťa, L. ohľadne poskytnutia pomoci rodine R. Tí však konštatovali, že kvôli ich aktuálnej situácií a zdravotným problémom starej matky a účasti na aktivačných prácach to nie je reálne. Kolízny opatrovník zisťoval pomery v rodine rodičov maloletej. Zistil, že bývajú v drevenej chatke v A. R., kde sa hygienické podmienky v dôsledku pravidelného monitoringu zlepšili. V čase zisťovania sa nachádzali rodičia a päť detí v tejto chatke. V domácnosti bolo čisto a teplo. Matka varila obed. Matka preukázala dostatok potravy a šatstva pre rodinu. Rodina bola zaradená do sociálneho programu, kde bolo nariadené výchovné opatrenie realizované úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17.11.2016, ktorého hlavným cieľom bolo upraviť výchovné podmienky a sociálne pomery v rodinnom prostredí, odstránenie negatívnych vplyvov ohrozujúcich psychicky, fyzický a sociálny vývin detí, zlepšenie rodičovských zručností a kompetencií týkajúcich sa výchovy a starostlivosti o deti. Stretnutia s rodinou prebiehajú naďalej raz týždenne v prostredí usporiadanom na výkon výchovných opatrení. Matka sa doposiaľ s maloletou D. nestretla. Na poslednom stretnutí v apríli 2017 sa dostavila s dostatočným časovým predstihom, avšak maloletá mala zhoršený zdravotný stav, a preto na odporúčanie detskej lekárky nebolo možné ju na stretnutie doniesť. Matka jednoznačne prejavila záujem na tom, aby dieťa vyrastalo doma spolu s rodinou a tvrdí, že sa dokáže patrične postarať o všetky svoje deti. Kolízny opatrovník odporučil vzhľadom na tieto okolnosti prihliadať na nariadené výchovné opatrenie, ale aj na skutočnosť, že matka maloletej nastúpi na výkon trestu odňatia slobody v trvaní pol roka, a maloletú ponechať v ústavnom zariadení. Súčasťou správy kolízneho opatrovníka bola aj správa z E.. Obsah tejto správy v podstate obsiahla kolízna opatrovníčka do svojej správy, ktorú podávala súdu. Vzhľadom na príjem rodičov, kolízny opatrovník doporučil pre prípad rozhodnutia súdu určiť aj výživné vo výške minimálnej.
4. Rodičia maloletej na pojednávaní súdu dňa 1.6.2017 uviedli, že súhlasia s nariadením ústavnej starostlivosti u maloletej D. z toho dôvodu, že matka 10.7.2017 by mala nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody a otec nezvládne starostlivosť o tak malé dieťa. Okrem nej majú ešte deväť detí, o ktoré sa bude musieť postarať. Najstarší má 15 rokov. Uviedli, že bývajú v A., kde majú obsadenú chatku č. XX. Matka je na rodičovskej dovolenke, otec je invalidný dôchodca. Jeho dôchodok predstavuje XXX Eur mesačne. Rodičia dostávajú rodinné prídavky na deväť detí 80 Eur mesačne. Občas majú príjem z brigádnickej činnosti.
5. Matka uviedla, že za dieťaťom pravidelne chodí, aj trikrát do mesiaca. O dieťa obaja prejavujú záujem. Matka jednoznačne prehlásila, že pokiaľ ona skončí výkon trestu odňatia slobody, určite dieťa bude chcieť do svojej osobnej starostlivosti. Predpokladaný čas výkonu trestu odňatia slobody je šesť mesiacov, za výtržníctvo.
6. Otec uviedol, že sa starajú o ďalších deväť detí, D. je ich desiate dieťa: R. O všetky tieto deti sa starajú, žiadne z nich nie je v ústavnom zariadení. Ďalej otec uvádza, že do školy by mali chodiť J. Dve deti sú ešte doma. Maloletá E. nastúpi do školy v septembri 2017 a R. je už vo väzbe.
7. Podľa § 44 ods. 1,3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, b) pestúnska starostlivosť, c) ústavná starostlivosť.
8. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
9. Podľa § 54 ods. 2, 5 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
10. Podľa § 55 ods. 1,2,3 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k tomu záveru, že v súčasnosti rodičia mal. D. nie sú schopní sa postarať o maloletú, ktorá je v útlom veku a potrebuje mať zabezpečené vhodné výchovné prostredie, aby sa zdravo vyvíjala a prosperovala. Matka nastúpi do výkonu trestu odňatia slobody a preto otec, ktorý má na starosti ďalších deväť detí, starostlivosť o dieťa v tak útlom veku, so zdravotnými problémami a v nevhodnom výchovnom prostredí nezvládne. Túto skutočnosť potvrdili obaja rodičia aj vo svojej výpovedi. Preto súd po vykonanom dokazovaní rozhodol o zverení maloletej D. do ústavnej starostlivosti E. tam, kde sa aj doposiaľ nachádza na základe neodkladného opatrenia súdu. Možno predpokladať, že počas tých šiestich mesiacov, kým matka bude vo výkone trestu odňatia slobody, si rodina upraví svoje pomery tak, aby maloletá sa mohla do rodiny navrátiť. Súd zistil, že v súčasnosti neprichádza u maloletej do úvahy ani náhradná osobná starostlivosť, ani pestúnska starostlivosti. V súčasnosti niet takej osoby, ktorá by starostlivosť o maloletú vedela a bola schopná zabezpečiť.
13. Súd zároveň zaviazal rodičov prispievať na výživu maloletej v minimálnej zákonnej výške vzhľadom na minimálny príjem matky a otca. V súčasnosti výška minimálneho výživného je 27,13 Eur ( §2 písm.c/ z.č. 601/2003 o životnom minime).
14. Výrok o trovách konania vyplýva z ust., § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.