Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7T/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Bujňáka a prísediacich Terézie Seleckej a Anny Maľudovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. 6. 2017 v Trebišove, takto

rozhodol:

1. Obžalovaný N. Š., W.. XX. XX. XXXX v Kráľovskom Chlmci, trvale bytom V. Z., N.. V. XXX/XX, bez pracovného pomeru,

2. Obžalovaný A. V., W.. X. X. XXXX v Kráľovskom Chlmci, trvale bytom V. Z., N.. V. XXX/XX, bez pracovného pomeru,

s ú v i n n í, ž e

dňa 20. 11. 2016 v čase okolo 22.15 hod. po predchádzajúcej spoločnej dohode došli k Herni PARK na ulici Hlavnej 186 v Kráľovskom Chlmci, ktorej majiteľom je R. N.C., kde odstránili dosky zo zadnej strany štítu strechy, takto sa dostali na povalu, kde kovovým páčidlom o dĺžke 57 cm doneseným so sebou, urobili dieru v strope na sociálnom zariadení herne, takto sa dostali do priestorov herne, pričom A. V. rukou odstránil signalizačné zariadenie na stene herne, potom kovovým páčidlom viackrát udrel po bezpečnostnej kamere, následne odstránil dosku na výčapnom pulte o rozmeroch 47x80 cm, odkiaľ odcudzili peniaze v hotovosti v sume 150,- Eur, na to obžalovaný N. Š. opätovne kovovým páčidlom udieral do bezpečnostnej kamery, potom vypáčili 3 ks výherných automatov zn. MAGIC EXTRA XXL DOUBLE MATIC patriacich firme VBN s. r. o. Prešov, z ktorých odcudzili finančnú hotovosť v sume 4.650,- Eur, následkom čoho spôsobili pre poškodeného R. N. škodu krádežou vo výške 150,-Eur a škodu na zariadení v sume 380,40 Eur a pre poškodenú spoločnosť VBN s. r. o. Prešov, Sabinovská 1, spôsobili škodu krádežou 4.650,-Eur a škodu na zariadení vo výške 22,50 Eur,

t e d a

obžalovaný N. Š. a obžalovaný A. V.

- spoločným konaním prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili väčšiu škodu a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania, a to vlámaním a zničili, poškodili cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný N. Š. a obžalovaný A. V.

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o i m u k l a d á :

1. Obžalovaný N. Š.

Podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. h/, l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) a pol roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

2. Obžalovaný A. V.

Podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. h/, l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov zo dňa 28. 3. 2017 sp. zn. 0T/29/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 3. 2017, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, súčasne bolo rozhodnuté o zhabaní vecí, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona ukladá trest prepadnutia veci - 1 ks kovové páčidlo o dĺžke 57 cm.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu poškodeným:

- R. N., W.. XX. X. XXXX v Kráľovskom Chlmci, trvale bytom V. Z., Q. XXX/XX , vo výške 530,40 Eur (päťstotridsať eur štyridsať centov),

- VBN s.r.o. Prešov, Sabinovská 1, IČO: 44172931 vo výške 4.672,50 Eur (štyritisícšesťstosedemdesiatdva eur a päťdesiat centov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodených: R. N., W.. XX. X. XXXX U. V. Z., M. F. V. Z., Q. XXX/XX a VBN s.r.o. Prešov, Sabinovská 1, IČO: 44172931, so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trebišov podala dňa 27. 1. 2017 obžalobu na obvinených N. Š. E. A. V. pre spáchanie zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, ako aj pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona tiež v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Nakoľko sa jednalo o väzobnú trestnú vec, v súlade s § 238 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého je povinnosťou súdu v prípade, ak je obvinený vo väzbe, rozhodnúť o väzbe prednostne a urýchlene, bol za týmto účelom vytýčený termín neverejného zasadnutia na deň 16. 2. 2017.

Obaja obvinení boli predvedení z výkonu väzby a pred senátom na neverejnom zasadnutí uviedli, že veľmi ľutujú trestnej činnosti, ktorej sa dopustili a ku krádeži boli donútení rodinnými a majetkovými pomermi. Následne po výsluchu obvinených súd rozhodol tak, že ich ponechal vo väzbe aj naďalej,

nakoľko dôvod väzby u nich trval a súčasne zamietol žiadosti oboch obvinených o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň neprijal písomný sľub obvineného A. V.. Taktiež u oboch obvinených nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V dôsledku zahlásenej sťažnosti zo strany obvineného A. V. bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach, ktorý na neverejnom zasadnutí dňa 22. 2. 2017 zrušil napadnuté uznesenie a súčasne prepustil oboch obvinených z väzby na slobodu. Po vrátení spisového materiálu z Krajského súdu v Košiciach bol vo veci vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 1. 6. 2017.

V úvode hlavného pojednávania prokurátor nemienil uzavrieť dohodu o vine a treste s obžalovanými a následne po prednesení obžaloby bolo obom obžalovaným umožnené učiniť jedno z vyhlásení podľa § 257 Trestného poriadku, teda, či sa cítia byť vinní, nevinní alebo nepopierajú spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, pričom obaja obžalovaní zhodne uviedli, že cítia sa byť vinní zo skutkov uvedených v obžalobe a následne po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, kedy prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaných a súd sa s tým stotožnil, bolo uznesením konštatované, že sa prijímajú vyhlásenia obžalovaných a zároveň bolo vyhlásené, že dokazovanie v rozsahu v akom obaja obžalovaní priznali spáchanie skutkov sa nevykoná a budú vykonané len dôkazy, pokiaľ ide o výrok o treste, o náhradu škody, prípadne o ochrannom opatrení.

Z uvedeného dôvodu preto súd zameral dokazovanie na oboznamovanie podstatného obsahu spisového materiálu najmä pokiaľ ide o osoby obžalovaných.

Z charakteristiky Mesta Kráľovský Chlmec ohľadne obžalovaného Ladislava Šiváka bolo zistené, že v evidencii priestupkov Mestskej polície v Kráľovskom Chlmci nemá žiadny záznam. Totožná charakteristika bola aj v prípade obžalovaného A. V..

Podľa odpisu registra trestov N. Š. má v registri trestov 14 záznamov, pričom bol v minulosti postihovaný za rôznorodú trestnú činnosť, prevažne majetkového charakteru a bol viackrát odsúdený aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. 7T/40/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2013 a bol odsúdený za totožnú trestnú činnosť ako v tomto prípade, teda za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 2 mesiacov ako trest súhrnný a pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Tento trest vykonal dňa 7. 4. 2015.

Pokiaľ ide o obžalovaného A. V., tento má v registri trestov 7 záznamov a taktiež bol v minulosti odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť, prevažne majetkového charakteru. Naposledy bol odsúdený tým istým rozsudkom ako obžalovaný N. Š., teda rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. 7T/40/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2013, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 10 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uvedený trest vykonal dňa 7. 12. 2014. Z uvedeného je evidentné, že tak ako v tomto prípade, sa obžalovaní v nedávnej minulosti dopustili trestnej činnosti spolu, teda v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Súd oboznámil taktiež pripojený spis tunajšieho súdu, sp. zn. 0T/29/2017, kde bol A. V. právoplatne odsúdený, a to trestným rozkazom zo dňa 28. 3. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 3. 2017, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu bolo uložené zhabanie veci, a to kuchynský nožík o celkovej dĺžke 20 cm. Z tohto pripojeného spisu vyplynulo, že uvedený trestný rozkaz bol právoplatný dňom jeho vydania a doručenia obvinenému, avšak výkon tohto trestu ešte nenastúpil.

Pokiaľ ide o trest pre obžalovaného N. Š., pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle § 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na strane poľahčujúcich okolností boli zistené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. h/,

l/ Trestného zákona, teda že trestný čin spáchal pod vplyvom tiesnivých osobných a rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, nakoľko ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaný má 5 detí a s družkou čaká ďalšie dieťa a teda k tejto trestnej činnosti ho dohnala jeho zlá finančná situácia v rodine. Taktiež mu senát priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a to, že k trestnej činnosti sa priznal a túto úprimne oľutoval. Na strane priťažujúcich okolností boli konštatované okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov a že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený. Z dôvodu rovnomerného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa pôvodná trestná sadzba (3 až 10 rokov) nemenila a nakoľko súd odsudzoval páchateľa za viac trestných činov, uložil mu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 a pol roka nepodmienečne, teda trest pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s prihliadnutím na jeho osobné a rodinné pomery. Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o trest pre obžalovaného A. V., pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle § 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na strane poľahčujúcich okolností boli zistené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. h/, l/ Trestného zákona, teda že trestný čin spáchal pod vplyvom tiesnivých osobných a rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil. Taktiež mu senát priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že k trestnej činnosti sa priznal a túto úprimne oľutoval. Na strane priťažujúcich okolností boli konštatované okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov a že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený. Z dôvodu rovnomerného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa pôvodná trestná sadzba (3 až 10 rokov) nemenila. S prihliadnutím na oboznámený spis Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 0T/29/2017 je nepochybné, že bolo povinnosťou súdu ukladať súhrnný trest odňatia slobody a preto v súlade s § 42 ods. 1 Trestného zákona mu uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov zo dňa 28. 3. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 3. 2017.

Senát dospel k záveru, pokiaľ ide o tresty pre obžalovaných, je nevyhnutné uložiť im uvedené nepodmienečné tresty s prihliadnutím na ich bohatú kriminálnu minulosť, kedy boli viackrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, prevažne majetkového charakteru. Dokonca posledným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. 7T/40/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2013, boli taktiež v spolupáchateľstve odsúdení za spoločnú trestnú činnosť, teda prečin krádeže. Je zjavné, že predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody a vykonanie týchto trestov nemalo na obžalovaných žiadny pozitívnejší vplyv a v krátkom časovom intervale po prepustení z výkonov týchto trestov a po vykonaní posledných trestov sa opakovane dopustili majetkovej trestnej činnosti.

Preto logicky neprichádza do úvahy uloženie iných trestov ako nepodmienečných, aj napriek tomu, že obaja obžalovaní v rámci záverečných rečí a práva posledného slova žiadali senát o poslednú šancu a uloženie akýchkoľvek trestov s výnimkou nepodmienečných trestov. Senát je toho názoru, že obaja obžalovaní s poukazom na ich registre trestov mali v minulosti dosť šancí na to, aby svojím správaním preukázali, že sú schopní viesť riadny a usporiadaný rodinný život, no opak je pravdou, čo napokon deklarovali touto poslednou trestnou činnosťou a dokonca, opätovne v spolupáchateľstve. Avšak s prihliadnutím na osobné a rodinné pomery obžalovaných a taktiež na rovnomerný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností dospel senát k záveru, že nie je nevyhnutné ukladať tresty v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a uložené tresty považuje súd za zákonné a spravodlivé aj s prihliadnutím na individuálnu, ako aj generálnu prevenciu.

V súlade s návrhom prokurátora súd uložil taktiež trest prepadnutia veci, a to kovové páčidlo o dĺžke 57 cm, ktoré bolo použité na spáchanie danej trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o náhradu škody, obaja poškodení, tak R. N., ako aj spoločnosť VBN s.r.o. Prešov, si riadne a včas uplatnili nároky na náhradu škody v preukázaných výškach a preto súd zaviazal oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu, a to v prípade R. N. vo výške 530,40,-

Eur a v prípade spoločnosti VBN s.r.o. Prešov vo výške 4.672,50,- Eur. Zároveň, nakoľko obe poškodené strany si uplatnili vyšší rozsah spôsobenej škody, v súlade s § 288 ods. 2 Trestného poriadku, obe poškodené strany so zvyškom ich nárokov na náhradu škody súd odkázal na civilný proces.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.