Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8Co-101-2017.pdf
PDF · 106.69 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/101/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: Q. X., rod. C., nar. XX.XX. XXXX, bytom H. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom so sídlom H., ul. F. K. č. XXXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/280/2014-96 zo dňa 21. júla 2016, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 7C/280/2014-96 zo dňa 21.07.2016 zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., spisová značka Sr 14155/14 zo dňa 12.11.2014 (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania (výrok II.) a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca súdny poplatok za žalobu v sume 331,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 19.12.2014 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. Sr: 14155/14 zo dňa 12.11.2014, a to v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/, t.j. popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy a písm. j/ namietala, že boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a to podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákona č. 244/2002 Z. z.“). Zároveň žiadala zaviazať žalovaného zaplatiť jej sumu 58 eur ako preplatok zo zmluvy o úvere č. 508501918. Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 73 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 335/2014 Z. z., § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Rozhodnutie odôvodnil tým, že úver poskytnutý žalobkyni spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a úver neposkytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Rozhodcovská zmluva hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy. Mohla ju len pri podpise úverovej zmluvy prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná medzi žalobkyňou a žalovaným. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním, podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciou neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konania vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou považoval za potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani s poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočnosť informovanosť v tejto oblasti mu preto nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Keďže rozhodcovská zmluva je neplatná, rozhodcovské konanie ani nemohlo prebehnúť a nemal byť vydaný ani rozhodcovský rozsudok, čo je samo o sebe dôvodom na jeho zrušenie bez ďalšieho skúmania prípadných iných namietaných dôvodov. Súd sa preto v záujme zachovania zásady hospodárnosti konania nezaoberal ďalším dôvodom uvádzaným žalobkyňou na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým namietala, že boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, tak, že žalobkyňa, ktorá mala v spore úspech má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola od súdneho poplatku oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. z/ zák. č. 71/1992 Zb., preto poplatková povinnosť prešla na žalovaného ako neúspešnú stranu v spore podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. Žalovanému súd vyrubil súdny poplatok vo výške 331,50 eur podľa položky č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb., nakoľko žalovaný bol v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku neúspešný. Vzhľadom k tomu, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. po právoplatnosti tohto rozsudku bude súd v zmysle § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, v ktorom sa bude zaoberať aj tou časťou žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 58 eur ako preplatok zmluvy o úvere.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobkyňou a ním je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že takýto právny názor vyslovil v uznesení zo dňa 30.05.2011 sp. zn. 14Nc/10/2011 aj Krajský súd v Bratislave. Žalovaný uviedol, že platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama o sebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Zdôraznil, že medzi žalobkyňou a ním bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Navyše žalobkyňa mala možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní tak ako je to uvedené v čl. II ods. 3, čo však neurobila. Z daného je možné vyvrátiť tvrdenia žalobkyne o „nútenom a lstivom prinútení pristúpiť k rozhodcovskej zmluve“ tak ako to uviedla vo svojej žalobe. V tomto prípade poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Košice I, ktorý dňa 21.06.2016 pod sp. zn. 19C/289/2014 zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti. Žalovaný preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedla, že podľa jej názoru je odvolanie žalovaného čisto účelové. V odvolaní sa zameral na všeobecné teoretizovanie bez toho, aby poukázal a relevantnými dôkazmi preukázal, v čom podľa neho súd pochybil. Tvrdenie žalovaného, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej zmluvy o úvere je tak isto účelovým tvrdením. Žalovaný pri podpise zmluvy o úvere predloží svojim klientom aj ďalšie listiny (medzi nimi aj rozhodcovskú zmluvu) bez toho, aby si ich klient mohol aspoň prečítať. Klient žalovaného, ktorý je vo finančnej tiesni podpíše všetky listiny bez toho, aby vedel, o čo ide. Tým, že je klientom žalovaného predložená pri podpise zmluvy o úvere aj rozhodcovská zmluva, dostávajú sa klienti žalovaného - spotrebiteľa do absolútne nevýhodnej pozície a nedobrovoľným krokom žalovaného sa vzdávajú prípadného konania pred civilným súdom. Klienti žalovaného, vrátanej nej, súd pri uzatváraní zmlúv o úvere vystavení do nerovného postavenia, nakoľko ak chcú dostať úver na preklenutie zlej finančnej situácie musia podpísať všetko, čo im žalovaný predloží, vrátane nevýhodnej rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa navrhla preto rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ § 391 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:
5. Rozhodcovské konanie do 01.01.2015 bolo upravené v zákone č. 244/2002 Z. z. Tento zákon upravoval rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike (§ 1 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 244/2002 Z. z.). Uvedený právny predpis sa vzťahoval len na rozhodcovské konanie, v ktorom sa riešili spotrebiteľské spory. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osobitne upravil rozhodcovské konanie v prípade spotrebiteľských sporov. Došlo ním k odčleneniu rozhodcovského konania týkajúceho sa osobitných prípadov - spotrebiteľských sporov od rozhodcovského konania, v ktorom sa riešia ostatné spory. 6. Podľa ust. § 73 zák. č. 335/2014 Z. z., ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 01. januárom 2015, zostávajú zachované (odsek 1). Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01. januárom 2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014; ust. § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté (odsek 2). Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia (odsek 3).
7. V prejednávanej veci bola uzatvorená rozhodcovská zmluva dňa 11.02.2013. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení sa pre posúdenie platnosti (neplatnosti) predmetnej rozhodcovskej zmluvy použijú ustanovenia právnych predpisov účinných v čase jej uzatvorenia, t.j. zákona č. 244/2002 Z. z. avšak na rozhodcovské konanie, ktoré začalo aj pred 01. januárom 2015 a ktorého predmetom je spotrebiteľský spor sa použijú ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z. V preskúmavanej veci okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., spisová značka Sr 14155/14 zo dňa 12.11.2014 a to v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. Vzhľadom na vyššie uvedené však bolo potrebné, aby okresný súd pri prejednaní a rozhodnutí veci aplikoval ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. a skúmal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle už tejto platnej právnej úpravy. Ak okresný súd pre rozhodnutie o tom, či sú splnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku aplikoval ustanovenie zák. č. 244/2002 Z. z. vec nesprávne právne posúdil.
8. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z., popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že jej bola predložená na podpis zmluva o úvere bez toho, aby jej bolo vysvetlené a umožnené si prečítať, o čo sa jedná a vyjadriť sa k tejto rozhodcovskej zmluve. Poukázala na to, že ona ako aj ostatní klienti žalovaného sú nútení podpísať rozhodcovskú zmluvu vopred vybraným, určeným, rozhodcovským súdom, ktorý určil žalovaný a zároveň sú im podsúvané na podpis rôzne listiny ako súčasť zmluvy o úvere, ktoré však klienti žalovaného nemôžu nijako zmeniť, nakoľko všetky listiny sú žalovaným vopred predtlačené a jeho pracovníkom podsunuté klientovi na podpis (týka sa to aj dohody o plnení v splátkach a dohody o splnomocnení pre ňu neznámeho občianskeho združenia Pro help Bratislava, ktoré za ňu podpísalo pre ňu nevýhodné záložné zmluvy). Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z. z. žalobkyňa namietala, že boli pri rozhodovaní porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa zák. č. 244/2002 Z. z.
9. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že vyhovel návrhu podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. majúc za to, že rozhodcovská zmluva je neplatná v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. (Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť). Konkrétne v bode 12 svojho rozhodnutia uvádza všeobecnú potrebu písomnej formy rozhodcovskej doložky, v bode 13 základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv v ust. § 52 Občianskeho zákonníka, v bode 14 o podrobení sa rozhodcovskému konaniu napriek dojednaniu riešiť spory buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. V bode 15 o nepreukázaní individuálneho charakteru dojednania rozhodcovskej zmluvy zo strany žalovaného. V bode 16 o tom, že žalovaný ničím právne významným nepreukázal poskytnutie jasných a zrozumiteľných informácií žalobkyni o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. V záujme zachovania zásady hospodárnosti konania sa súd nezaoberal ďalším dôvodom uvádzaným žalobkyňou na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý namietala, že boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z. z.).
10. Žalovaný v odvolaní okrem iného zdôraznil, že medzi žalobkyňou a ním bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Navyše žalobkyňa mala možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní tak ako je to uvedené v čl. II ods. 3, čo však neurobila. Z daného je možné vyvrátiť tvrdenia žalobkyne o „nútenom a ľstivom prinútení pristúpiť k rozhodcovskej zmluve“ tak ako to uviedla vo svojej žalobe.
11. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že súd na pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listín. Prítomný splnomocnený zástupca žalobkyne sa vyjadril hlavne k vyjadreniu žalovaného došlého súdu dňa 07.07.2015.
12. Podľa ust. § 295 C. s. p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
13. V štandardnom (všeobecnom) sporovom konaní súd môže podľa § 185 vykonať v podstate len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Ustanovenie § 295 má k ustanoveniu § 185 špeciálnu povahu, a v spotrebiteľských sporoch môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd tu má sám dôkaznú iniciatívu, ide o uplatnenie tzv. vyšetrovacieho princípu. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.
14. Oboznámiac sa s obsahom žaloby a odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa podľa odvolacieho súdu okresný súd nevysporiadal hlavne s dôvodmi uvádzanými žalobkyňou v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku (bod 8 rozhodnutia krajského súdu). Okrem toho súd nakoľko ide o spotrebiteľský spor nevykonal dôkazy, ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľka síce nenavrhla ale boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takým by bol najmä výsluch žalobkyne ako strany konania k okolnostiam, ktoré uvádzala v žalobe, pre ktoré považovala rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, príp. aj žalovaného (resp. osoby, ktorá sprostredkovala uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 11.02.2013 a bola pri podpise tejto zmluvy, a teda zrejme i rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.02.2013), ktorý jej tvrdenia popiera. Predmetom výsluchu mali byť napr. okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, teda najmä akým spôsobom bolo žalobkyni vysvetlené, že má možnosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, či bolo jej vysvetlené čo rozhodcovská zmluva znamená, aký má následok jej uzavretie, či jej bolo oznámené aj to, že má možnosť od tejto zmluvy odstúpiť a akým spôsobom, či porozumela tomu čo odstúpenie znamená, či mala možnosť si rozhodcovskú zmluvu prečítať pred jej podpisom a či rozhodcovskú zmluvu chcela uzavrieť dobrovoľne (či si bola skutočne vedomá toho, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou poskytnutia úveru, príp. aké dôvody ju viedli k rozhodnutiu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu), prípadne aj iné okolnosti, ktoré by z výsluchu strán vyplynuli.
15. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa sa na žalovanom domáhala aj zaplatenia sumy 58 eur ako preplatku zo zmluvy o úvere č. 508501918 z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu súd sa týmto nárokom nezaoberal s poukazom na to, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude v zmysle § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, v ktorom sa bude zaoberať aj tou časťou žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 58 eur ako preplatok zmluvy o úvere. Tento postup súd právne odôvodnil zákonom č. 244/2002 Z. z. a to napriek potrebe aplikácie zákona č. 335/2014 Z. z., konkrétne ust. § 47 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z., podľa ktorého ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Napriek uvedenému si však okresný súd mal ujasniť o aký nárok žalobkyne sa jedná, či nejde prípadne o samostatný nárok žalobkyne a v tomto smere zvážiť postup spočívajúci v jeho vylúčení na samostatné konanie (§ 166 ods. 2 C. s. p.).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
17. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere najmä okolnosti uvádzané žalobkyňou v žalobe, zistené skutočnosti vyhodnotí a vec správne právne posúdi. Svoje rozhodnutie odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 220 C. s. p.). V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).