Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28Csp/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobkyne: O. P., E.. XX.X.XXXX, I. F. XX/XX, J. Z. G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v spore o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, rozhodol

rozhodol:

U r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy z 5.3.2014, uzavretá medzi stranami na zabezpečenie záväzkov žalovanej voči žalobcovi zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 850004188 a dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.3.2014 uzavretá medzi stranami na zabezpečenie záväzkov žalovanej voči žalobcovi zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500041889, sú n e p l a t n é .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou na súde dňa 22.7.2016, sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.3.2014, uzavretej medzi stranami na zabezpečenie záväzkov žalovanej zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500041888 z rovnakého dňa a Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.3.2014 uzavretej medzi stranami na zabezpečenie záväzkov žalovanej zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500041889 z rovnakého dňa. Jej argumentácia o neplatnosti oboch dohôd o zrážkach zo mzdy bola vo všeobecnosti založená tiež na presvedčení o neplatnosti úverových zmlúv, preto, že niektoré, z pohľadu zákona obligatórne údaje (o podmienkach čerpania úveru, o termíne konečnej splatnosti úveru, o výške istiny, úroku a iných poplatkoch, zahrnutých v splátke a o výške úrokov, prípadne poplatkov) boli do návrhov úverových zmlúv doplnené podľa tvrdenia žalobkyne žalovaným až po ich predložení žalobkyňou a v takejto podobe ním akceptované, čím žalovaný, podľa názoru žalobkyne jej návrhy na uzavretie úverových zmlúv právne odmietol. Ďalej podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré však vo vzťahu k ne/platnosti dohôd o zrážkach zo mzdy bližšie nerozviedla, úverové zmluvy obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku o výške úroku a o odplate za službu odkladu splátok, ktorá vo svojej podstate predstavuje v údaji o RPMN nezohľadnený náklad úveru. Vzhľadom na neprijateľnosť zmluvných dojednaní o úroku a o výške RPMN je potrebné oba jej poskytnuté úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov. Nakoniec žalobkyňa neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy odvodzovala tiež i z názoru o nezlučiteľnosti tohto zabezpečovacieho prostriedku so spotrebiteľskými vzťahmi, majúc za to, že právna možnosť veriteľa cestou zrážok zo mzdy dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi aj za predpokladu, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a tiež bez možnosti súdnej kontroly, zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľského právneho vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Určením neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy sa podľa žalobkyne zabráni žalovanému použitie týchto dohôd na uspokojenie sporných nárokov cestou vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne; tým je podľa odôvodnenia žalobkyne daný jej právny záujem

na požadovanom určení. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500041888 zo dňa 5.3.2014, Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500041889, obe dohody o zrážkach zo mzdy z rovnakého dňa, oznámenia žalovaného o schválení úverov, všeobecné zmluvné dojednania k revolvingovým zmluvám a listy, spolu s ktorými žalovaný predložil dohody o zrážkach zo mzdy platiteľom mzdy žalobkyne a potvrdenie zamestnávateľov žalobkyne o vykonávaní zrážok z jej mzdy v prospech žalovaného.

2. Žalovaný uplatnený nárok neuznal. Odmietol pritom vo všeobecnosti posúdenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľského vzťahu ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, argumentujúc pritom v podstatnom tým, že v čase uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy zákon tento spôsob zabezpečenia nevylučoval a i aktuálna právna úprava ho pripúšťa a len (oproti úprave platnej v rozhodnom čase) určuje prísnejšie podmienky jeho použitia v právnych vzťahoch zo spotrebiteľských zmlúv. Žalobou napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy nie sú podľa názoru žalovaného neprijateľnými zmluvnými podmienkami ani v konkrétnych okolnostiach prípadu; poukázal pritom na skutočnosť, že o zabezpečení úverových záväzkov dohodou o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa formálne informovaná ešte pred uzavretím zmlúv o revolvingovom úvere, zároveň mala možnosť vopred sa s dohodami oboznámiť pričom z ich obsahu boli pre ňu vyplývajúce povinnosti zrejmé. Pokiaľ za tohto stavu žalobkyňa dohody o zrážkach zo mzdy uzavrela, treba, podľa názoru žalovaného vychádzať z toho, že s nimi bez výhrad súhlasila. Za nesprávnu považoval žalovaný tiež argumentáciu žalobkyne o neplatnosti úverových zmlúv a o bezúročnosti a bezodplatosti poskytnutých úverov. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdil, že obe revolvingové zmluvy boli úplné z hľadiska zákonom predpokladaných formálnych náležitostí a že jeho právo akceptovať návrh úverovej zmluvy s nižšími ako žalobkyňou žiadanými parametrami (o výške úveru a na nej nadväzujúcich iných údajov)vyplýva z dojednania v časti 2.1 bod 2 všeobecných zmluvných dojednaní, ktoré má podľa argumentácie žalovaného základ v dispozitívnej povahe úpravy spôsobu uzatvárania zmlúv v Občianskom zákonníku. Údaj o RPMN bol v úverových zmluvách podľa tvrdenia žalovaného uvedený správne a výška úroku podľa štatistiky zverejnenej Ministerstvom financií SR v danom prípade nepresahovala priemer obvyklej odplaty na finančnom trhu. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil formulár štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere.

3. Žalobkyňa v reakcii na takúto obranu žalovaného v podstatnom len zopakovala svoju argumentáciu v žalobe a navyše poukázala tiež i na to, že v dohodách o zrážkach zo mzdy absentuje údaj o výške zabezpečenej pohľadávky, následkom čoho sa môže žalovaný teoreticky domáhať prostredníctvom zrážok zo mzdy ľubovoľného plnenia a prakticky tak „v horibilných výškach“ žalovaný i činí. Takýto spôsob vymedzenia zabezpečenej pohľadávky podľa názoru žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi a i z toho dôvodu sú dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalobkyňa na margo tvrdenia žalovaného o konzistentnosti výšky úroku s priemernou výškou obvyklej odplaty na finančnom trhu poukázala na to že dohodnutý úrok 23,43% ročne presahuje zverejnenú priemernú výšku úrokov, za ktoré poskytovali obdobné úvery banky o 7,98% a teda je vyšší o viac ako 50% priemeru bankových úrokov, čo podľa jej názoru neprimeraný rozdiel. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom žalovaného o právnej dovolenosti jednostranného „doplnenia“ obligatórnych údajov spotrebiteľskej zmluvy veriteľom s prijatím návrhu zmluvy a tvrdil, že spotrebiteľ musí byť podľa zákona o všetkých zákonom predpísaných náležitostiach informovaný už pred uzavretím zmluvy a v návrhu zmluvy, ktorý spotrebiteľ podpisuje všetky tieto údaje musia byť vyjadrené.

4. Ešte pred posúdením uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva, sa súd zaoberal splnením základnej procesnej podmienky dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) a písm. d) C.s.p., teda existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

5. Podľa ust. § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

6. Ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov právo spotrebiteľa domáhať sa neplatnosti právneho úkonu výslovne nezakladá a tak, podľa názoru súdu (na rozdiel

od žalobkyne) z tohto ustanovenia zákona nemožno vyvodiť procesnú prípustnosť určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p. Právna teória a ani aplikačná prax súdov nateraz nie sú zajedno v tom, či určenie neplatnosti právneho úkonu možno zahrnúť pod hypotézu ust. § 137 písm. c) C.s.p., výslovne zakladajúceho procesnú prípustnosť len určovacej žaloby smerujúcej k určeniu či tu právo je alebo nie je, nepredpokladá však procesnú prípustnosť tiež žaloby o určenie právnej skutočnosti, medzi inými tiež i neplatnosti právneho úkonu. Jedna názorová skupina vychádza z doslovného výkladu citovaných ust. § 137 písm. c) a d) C.s.p. a zo striktného rozlišovania medzi určením práva a určením právnej skutočnosti tá druhá zase z reštriktívneho výkladu zákonnej úpravy s akcentovaním príbuznosti vymedzenia a druhovej kontinuity s ust. § 80 písm. c) zák. č. 99/1965 Zb. (O.s.p.) - procesného predpisu platného do 30.6.2016, ktorý i keď zakladal podľa svojho výslovného znenia (obdobne ako dnešná úprava) procesnú prípustnosť určenia či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, právna prax z neho jednotne odvodzovala procesnú prípustnosť i žalôb o určenie iných právnych skutočností, medzi inými i žalôb smerujúcich k určeniu neplatnosti právnych úkonov, pokiaľ na takomto určení bol naliehavý právny záujem. Podľa úvahy súdu, požiadavka spravodlivej a účinnej ochrany porušených práv a právom chránených osôb, vyjadrená Čl. 2 ods. 1 C.s.p. a potreba ústavne konformného výkladu vyjadrená v Čl. 3 ods. 1 C.s.p. zahŕňajúca v sebe i zreteľ na ústavnú garanciu prístupu k súdu (Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) vo svojej podstate vylučujú úplné vyňatie súdneho prieskumu právne významných skutočností, pokiaľ na ich určení je inak naliehavý právny záujem a tiež i aby každá takáto skutočnosť bola bezozbytku označená v zákone. Praktický život, pri spotrebiteľských úveroch zvlášť, totiž prináša najrozmanitejšie právne situácie, spravodlivé usporiadanie ktorých i keď tak tomu spravidla bude, nemôže spočívať len v určení existencie či neexistencie práva. Tak je tomu i v danom prípade. Žalovaný realizuje právo, vyplývajúce z dohôd o zrážkach zo mzdy za situácie, keď žalobkyňa tvrdí, že žalovanému toto právo nepatrí vzhľadom na neplatnosť týchto právnych úkonov. Žalovaný si pritom nároky z hlavného veriteteľsko- dlžníckeho vzťahu strán neuplatnil na súde a ochrany pred realizáciou jeho práv z úverovej zmluvy sa na súde nedomáha ani žalobkyňa v inom konaní. Otáznym je, určenia ne/existencie akého práva sa, vychádzajúc z doslovného výkladu posudzovaného ustanovenia zákona, má žalobkyňa domáhať. Pokiaľ sa i na prvý pohľad javí, že procesne prípustným prostriedkom má byť určenie, že žalovaný nemá právo na výplatu zrážok zo mzdy žalobkyne, podľa názoru súdu takéto „dielčie“ určenie, hoc práva, nerieši spor strán natoľko komplexne ako určenie právnej skutočnosti - neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (napríklad nerieši právo žalovaného predložiť dohodu zamestnávateľovi a nedotýka sa ani právnej povinnosti zamestnávateľa vykonávať na jej základe zrážky zo mzdy a nerieši ani ostatné prípadné práva a povinnosti stranami dohodnuté) čo prirodzene vnáša pochybnosť vôbec o prítomnosti naliehavého právneho záujmu na určení takého práva. Podľa názoru súdu rozhodnutie o ne/platnosti dohôd o zrážkach zo mzdy predstavuje účinný prostriedok ochrany žalobkyne pred dopadom sporných ustanovení úverových zmlúv a dohôd o zrážkach zo mzdy, ktorým je možné efektívne odstrániť stav jej právnej neistoty a za istých okolností, vzhľadom na to, že žalobkyňa už časť poskytnutých peňazí a odplaty za ich prenechanie žalovanému už zaplatila, dosiahnuť i faktické usporiadanie právneho vzťahu strán tak, že k ďalšiemu uplatňovaniu nárokov zo strany žalovaného už nebude musieť dôjsť. Tým bol podľa posúdenia súdu daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, ktorého sa žalobou domáhala a tým je podľa úvahy súdu splnená požiadavka procesnej prípustnosti tejto určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p.

7. V konaní nebola medzi stranami spornou skutočnosť, že dňa 5.3.2014 uzavreli dve úverové zmluvy. Týmito úverovými zmluvami, podľa zistenia súdu, prevzal žalovaný záväzok poskytnúť žalobkyni sumu spolu 1.740,- Eur (870,- Eur + 870,- Eur), s tým, že žalobkyňa sa zaviazala prenechané peniaze žalovanému vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 70,03 % ročne (v prípade oboch zmlúv), pri rovnakej ročnej percentuálnej miere nákladov (teda prakticky bez ďalších nákladov spojených s poskytnutým úverom) v 42 mesačných splátkach po 46,62 Eur v prípade úverovej zmluvy č. 8500041888 a v 42 mesačných splátkach po 46,62 Eur v prípade úverovej zmluvy č. 8500041889. V časti 8 oboch úverových zmlúv sa strany dohodli na tom, že za službu možnosti odkladu najviac troch splátok, zaplatí žalobkyňa žalobcovi sumu 124,74 Eur (bod 8.1), ktorá bola splatná v deň uzavretia oboch úverových zmlúv, čo malo prakticky za následok, že z dohodnutej úverovej sumy 870,- Eur v prípade úverovej zmluvy č. 8500041888 žalovaný v skutočnosti poskytol žalobkyni peniaze len v sume 745,26 Eur a rovnako aj v prípade úverovej zmluvy č. 8500041889. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne o fyzickom vyplatení len tejto sumy nepoprel. V úverových zmluvách sa strany dohodli (časť 4.1 VOP) na automatickom poskytnutí ďalších prostriedkov už po zaplatení prvých 6 splátok pôvodného úveru a na ďalšom navyšovaní takto poskytnutého úveru každých 24 mesiacov o sumu pôvodne poskytnutého úveru. Dňa 5.3.2014 uzavreli strany tiež dve dohody

o zrážkach zo mzdy, ktoré podľa zistenia súdu vo svojich častiach I. obsahujú obsahovo zhodné dojednanie v tomto znení: „Spoločnosť bude mať (má) voči Dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne Dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500041888 ( č. 8500041889) (ďalej len „Zmluva“) čiastku vo výške 870,- EUR. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov)(ďalej len Revolving(y)“). Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi, zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknúna základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len „Pohľadávky“). Za týmto vymedzením zabezpečených pohľadávok v časti II dohôd strany dojednali ich zabezpečenie takto: “Strany dojednávajú v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu Pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I tejto Dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len „zrážky zo mzdy“), ktorú Dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu). Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. 4017106432/7500 pod variabilným symbolom č. 8500041888 ( č. 8500041889) vo výške 46,62 EUR mesačne“. V časti III. dohôd sa strany dohodli na trvaní vykonávania zrážok zamestnávateľom do doby, kedy žalovaný zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverovou zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené.

8. Podľa ust. § 488, ust. § 489 a ust. § 494 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ust. § 5a ods. 1 písm. a zák. č. 250/2007 Z. z. v aktuálnom znení (od 1.5.2014), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy (tiež) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

9. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobkyne za dôvodný i z hľadiska hmotného práva. Vo svojich úvahách, vedúcich k tomuto záveru, súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že právna úprava v stave ku dňu uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy (5.3.2014) výslovné obmedzenie dohôd o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie spotrebiteľských záväzkov nepoznala a pokiaľ s účinnosťou od 1.5.2014 už tento spôsob zabezpečenia spotrebiteľských záväzkov reguluje, dohody o zrážkach zo mzdy ako také nevylučuje len stanovuje podmienky ich prípustnosti (musia byť osobitne dojednané, uzavreté po poučení o jej následkoch pri možnosti takúto dohodu i odmietnuť). Pokiaľ preto žalobkyňa neplatnosť vidí v inštitucionálnej neprípustnosti tohto spôsobu zabezpečenia spotrebiteľského záväzku ani v súčasnosti ale predovšetkým v čase uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy, ktorý je pre posúdenie ich platnosti rozhodujúci, tomu tak vzhľadom na právnu úpravu nebolo. Len pre úplnosť súd v tejto súvislosti poznamenáva, že platnosť dohody o zrážkach zo mzdy nemožno posudzovať podľa v súčasnosti platnej úpravy, účinnej až po urobení sporných právnych úkonov. Pre posúdenie platnosti právneho úkonu sú totiž rozhodujúce okolnosti (včítane právnej úpravy) v čase urobenia právneho úkonu a pokiaľ je za týchto okolností

právny úkon už raz platný, nemožno bez ďalšieho, vzhľadom na následky absolútnej neplatnosti od počiatku (ex tunc) takýto úkon považovať za neplatný. Zákon však, ako v čase uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy tak i v súčasnosti, pre dohodu o zrážkach zo mzdy tak ako pre každý iný právny úkon vyžaduje pod sankciou neplatnosti splnenie tiež ďalších formálnych obsahových náležitostí, mimo iných predpisuje pre neho tiež požiadavku určitosti. Práve tento zákonný predpoklad platnosti posudzované dohody o zrážkach zo mzdy, podľa názoru súdu, nespĺňajú. Vo všeobecnosti požiadavka určitosti právneho úkonu smeruje k poznateľnosti obsahu dojednania, teda aby stranám bolo jasné a i objektívne poznateľné čo je jeho predmetom. V prípade zabezpečovacích úkonov sa požiadavka určitosti spája s potrebou určenia či objektívnej určiteľnosti zabezpečenej pohľadávky, bez ohľadu na to, či je predmetom zabezpečenia existujúca alebo budúca pohľadávka, pričom požiadavka určitého, teda jasne vyjadreného alebo objektívne zistiteľného údaja o zabezpečenej pohľadávke je v prípade dohody o zrážkach zo mzdy naviac umocnená vylúčením potreby priameho súdneho prieskumu pre uplatnenie uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu. Pre bezproblémovú realizáciu práv a povinnosti z dohody o zrážkach zo mzdy je tak dôležité, aby vyjadrenie zabezpečenej pohľadávky predstavovalo jasný a objektívne preskúmateľný podklad pre plnenie záväzku prostredníctvom zrážok a nie nekonkrétny, kvalitatívne a kvantitatívne neuzavretý výpočet do úvahy prichádzajúcich zmluvných a zákonných nárokov a ich príslušenstva a už vôbec nie z iných zmluvných vzťahov, ktoré ešte nevznikli a ktorých obsah nie je známy a pohľadávok z týchto vzťahov. Pokiaľ je preto v danom prípade zabezpečená pohľadávka vymedzená aj bližšie neurčenými a objektívne neurčiteľnými „prípadnými všetkými revolvingami poskytnutými Dlžníkovi“ či „ ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov“, pričom stanovenie konečnej výšky pohľadávky je ponechané výlučne na žalovanom, keďže on je oprávnený podľa dohody o zrážkach zo mzdy oznámiť zamestnávateľovi, že pohľadávky boli splnené, tento spôsob vymedzenia pohľadávky podľa názoru súdu požiadavku určitosti, rozhodne nespĺňa. Riadiac sa týmito úvahami súd uzavrel, že obe dohody o zrážkach zo mzdy sú pre nedostatok v určitosti neplatné podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnej žalobkyni priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).

V Košiciach 1.júna 2017