Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-170-2016.pdf
PDF · 89.73 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/170/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľa - manžela: R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, M., t. č. C. XXX (otec) a manželky: N. V., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, M., t.č. V. F. XX, T., S. republika (matka), v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX v M. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M., vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Mal. E., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. E. sumou 70 € mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca.
IV. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s mal. E. prvú sobotu v januári a v júli v čase od 10.00 hod. do 16. hod. za prítomnosti otca. Matka je p o v i n n á otcovi oznámiť minimálne 2 týždne vopred, či stretnutie využije. Otec je p o v i n n ý maloletú na stretnutie pripraviť a pri výkone práva styku poskytnúť náležitú súčinnosť.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 05.10.2016 sa navrhovateľ - manžel domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že v ich manželstve bolo všetko v poriadku až do septembra 2011, kedy sa manželka rozhodla ísť za prácou do Českej republiky. Spočiatku ešte javila o nich záujem a asi po dvoch mesiacoch prerušila s nimi kontakt. Asi po roku sa ozvala na sociálnej sieti, že sa chce rozviesť. Dcéra ju vôbec nezaujíma, nejaví o ňu žiadny záujem. Od marca 2013 bývajú aj s dcérou v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej dvomi synmi. Priateľku dcéra oslovuje mama a zatiaľ nevie o existencii biologickej matky.
2. Dňa 27.10.2016 bol spis Okresným súdom Námestovo odstúpený tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na konanie.
3. Manželka sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadrila, na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 01.06.2017 sa nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, preto súd konal v jej neprítomnosti.
4. Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 01.06.2017 sa nedostavil ani kolízny opatrovník, ktorý bol riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd konal v jeho neprítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa - manžela, a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
6. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
7. Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine:
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
8. Podľa § 24 ods. 1 a 3 - 5 Zákona o rodine:
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
9. Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.
14. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletého dieťaťa.
15. V danej veci manželské spolužitie účastníkov konania spoločnosťou požadované znaky nenapĺňa. Súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto spočívajú v skutočnosti, že manželka opustila rodinu, odišla za prácou do Českej republike, prestala sa zaujímať o manžela ako aj o dcéru, od r. 2012 neudržiava s rodinou žiaden kontakt. V dôsledku tohto odlúčenia si manžel našiel priateľku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Manželka napriek tomu, že jej bol doručený návrh na rozvod manželstva a aj predvolanie na pojednávania, ostala v konaní nečinná, čím tiež prezentuje svoj postoj a nezáujem o manželstvo a rodinu.
16. V spoločnej domácnosti manželia nežijú od septembra 2011, pričom ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení spolužitia. Už len z tohto hľadiska tu nie je predpoklad, že by si manželstvo v ďalšom mohlo plniť svoj spoločenský účel, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
17. Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletého dieťaťa, nakoľko rodičia dlhodobo (od 09/2011) nežijú v spoločnej domácnosti a maloletá za matku považuje otcovu priateľku.
Úprava rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode
18. Nakoľko v starostlivosti otca o mal. dieťa neboli zistené nedostatky, matka neprejavila záujem o mal. dieťa ani nevyjadrila nesúhlas so zverením mal. dieťaťa do starostlivosti otca, pričom starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje výlučne otec, súd mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom len otec zostane zákonným zástupcom maloletej v plnom rozsahu.
19. Pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou. Živnosť vykonáva príležitostne, a to ako vodič v autodoprave, jeho príjmy z nej boli za obdobie 10/2016-04/2017 v celkovej sume 683 €. Ďalej poberá príspevok za osobnú asistenciu v sume 112 € a 130 € (je asistentom bratov jeho družky) a invalidný dôchodok vo výške 179 €.
20. Ďalej súd prihliadol k tomu, že matka pracuje od februára 2017 v spoločnosti T. F. pole, T., prostredníctvom pracovnej agentúry X. Praha. Predtým pracovala v inej firmy a v medziobdobí bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Jej príjem sa súdu zistiť nepodarilo, preto súd vychádzal zo skutočnosti, že matka by mohla dosahovať aspoň minimálnu mzdu, ktorá je v r. 2017 v Českej republike vo výške 11.000 Kč/brutto (po prepočte kurzom NBS ku dňu rozhodovania ide o sumu 416 €), avšak vzhľadom na prax súdu je jej príjem 450 až 550 € netto. Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k 12-ročnej dcére z predchádzajúceho vzťahu.
21. Mal. E. končí 1. ročník základnej školy, nenavštevuje žiadny krúžok, je zdravá. V škole sú bežné výdavky, t.z. A., strava, školské pomôcky a pod.
22. Súd má za to, že výživné vo výške 70 € na mal. E., je vo vzťahu k príjmu matky primerané, pretože v danom čase zabezpečoval bytové potreby ako aj osobnú starostlivosť o maloletú otec. Výživné v určenej výške predstavuje 20% z minimálneho čistého príjmu matky, čo podľa rozhodovacej praxe súdu možno považovať za primerané pri ďalšej vyživovacej povinnosti a predpokladanému vyššiemu príjmu ako je minimálna mzda, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa vzhľadom k možnostiam a schopnostiam matky. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
23. Výživné sa uhrádza k rukám otca dokým mal. dieťa nenadobudnú plnoletosť.
24. Otec nežiadal upraviť styk matky s maloletou, resp. ak by sa styk upravoval, tak žiadal svoju prítomnosť. Maloletá si svoju matku nepamätá, za matku považuje priateľku otca, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletú v priebehu konania informoval o jej biologickej matke, dieťa správu prijalo dobre. Za danej situácie, kedy je matka pre dieťa cudzí človek, bolo potrebné upraviť styk matky s maloletou za prítomnosti otca. Nakoľko matka dlhodobo nejaví záujem o maloletú, súd neupravil stretávanie sa matky s dcérou pravidelne, ale styk vymedzil v rozsahu dvakrát ročne; ide o kvázi „návštevu“, kedy ak bude mať matka záujem, môže sa s maloletou stretnúť, stráviť s ňou pár hodín, porozprávať sa s ňou, zistiť ako rastie, mení sa a pod. v prípade prehĺbenia vzťahov v budúcnosti je možné úpravu styku zmeniť, resp. rodičia sa môžu neskôr dohodnúť aj inak.
25. Nakoľko súd nezistil žiadne osobitné okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
26. Manžel sa vzdal práva podať voči rozsudku odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.